Bilkiz

The Screen Guild Theater odvysielalo 29. septembra 1940 30-minútovú rozhlasovú adaptáciu filmu s Margaret Sullavanovou, Jamesom Stewartom a Frankom Morganom, ktorí si zopakovali svoje filmové úlohy.

Meno Matuschek zaznie počas filmu 149-krát.

Vo filme Láska cez internet (1998), ktorý je inšpirovaný týmto filmom, postava Meg Ryan vlastní kníhkupectvo s názvom The Shop Around The Corner.

Hoci sú všetky nápisy v maďarčine, nápis propagujúci veľkú značku na škatuľkách cigariet je v angličtine, aby si ho diváci mohli prečítať.

Ernst Lubitsch kúpil práva na divadelnú predlohu za približne 7 500 dolárov.

Krátko po skončení natáčania Ernst Lubitsch v januári 1940 spomenul v rozhovore s New York Sun. "Nie je to veľký film, len tichý malý príbeh, ktorý nestál veľa aj napriek takému hereckému obsadeniu. Film stál pod 500 000 dolárov a bol vyrobený za dvadsaťosem dní. Dúfam, že má nejaké čaro.“

Aj keď bola Margaret Sullavan neslávne známa svojim temperamentom a pohŕdavým prístupom k Hollywoodu, James Stewart považoval prácu s ňou za jednu z veľkých radostí svojej profesionálnej kariéry. A keďže ju poznal osobne, bol viac pripravený ako väčšina hercov a členov štábu na to, aby sa vysporiadal s jej častými emocionálnymi výbuchmi.

Tento film bol prvým filmom, ktorý Kurosawa natáčal bez štúdia Toho, keďže išlo o koprodukciu medzi Daiei Studios a novovytvoreným štúdiom Art Film Association, ktorej bol Kurosawa zakladajúcim členom.

Toto bola jediná spolupráca Akiru Kurosawu so známym filmovým skladateľom Akirom Ifukube. Títo dvaja sa počas nakrúcania intenzívne hádali pre rozdielne názory.

Rosalie Varda bola členkou tímu pri projekte reštaurovania tohto filmu v roku 2013. Vo filme hrala dcéru Geneviève (malé dievčatko na konci filmu v aute).

Catherine Deneuve mala iba 19 rokov, keď bol tento film natočený. Pár dní po skončení natáčania oslávila 20 rokov.

Roland povie madam Emery, že kedysi miloval ženu menom Lola. Lola (1961) je film Jacquesa Demyho z roku 1961, v ktorom Marc Michel hrá rovnakú postavu Rolanda.

Na začiatku do garáže, kde Guy (Nino Castelnuovo) pracuje, príde čierne auto a Guy je požiadaný, aby pomohol s problémami s autom. Toto auto patrí Rolandovi Cassardovi a možno ho vidieť ešte dvakrát: keď Roland navštívi obchod s dáždnikmi, aby dal madam Emery peniaze na jej perlový náhrdelník a opäť ako svadobné auto. ŠPZ je rovnaká.

Predajňa dáždnikov stále existuje na 13 Rue De Port, Cherbourg a je označená plaketou, ktorá odkazuje na film.

Natočené 25.-26. júla 1964 od 20:06 do 2:42 v kanceláriách Rockefellerovej nadácie na 41. poschodí Time-Life Building, 16 blokov od Empire State Building.

Na otázku, prečo chcel natočiť taký zvláštny experimentálny film, Andy Warhol jednoducho odpovedal: „Aby som videl, ako plynie čas.“

Andy Warhol nakrútil film rýchlosťou 24 snímok za sekundu, no premietal ho rýchlosťou 16 snímok za sekundu. Hoci sa teda natočilo len šesť hodín a 40 minút filmu, pri premietaní má film 8 hodín a 5 minút.

Vydanie filmu sa oneskorilo o niekoľko mesiacov, pretože štúdio považovalo príbeh filmu za príliš temný.

Larise Sepitko trvalo štyri roky pripraviť natáčanie a získať všetky povolenia na natáčanie.

Posledný film režírovaný Larisou Sepitko. Zomrela 2 roky po tom pri autonehode.