RigorMortis

Rovnako ako Tombstone of the Fireflies, aj tento film je napriek animovanej podobe zameraný hlavne na starších divákov. Melancholická poetická záležitosť, ktorá sa nikam neponáhľa. Pekne sa tu preplietajú scény zo súčasného života Taeko so scénami z minulosti, s ktorou sa snaží vyrovnať. Akurát ten soundtrack mi celkom nesedel, miestami som mal pocit, že namiesto japonského animáku sledujem argentínsku telenovelu.

Po návale roztomilých animákov som siahol po niečom "dospelejšom" z Miyazakiho tvorby. Animáciou možno detské, no príbehom dosť vážne postapo o princeznej, ktorá zaradom vyvracia bežné "princeznovské predstavy". K soudtracku nemám čo dodať, Džó zasa nesklamal.

Krása. Ani príliš detské, ani príliš dospelé, vtipné, so sympatickými hlavnými predstaviteľmi (Jiji bol super) a dobre zvoleným soundtrackom. Zahrialo a pohladilo na duši.

Videl som Cestu do fantázie, žasol som. Keďže Totoro je kultová Miyazakiho záležitosť, čakal som obdobnú kvalitu. Samozrejme, je to farebné, roztomilé, infantilné a "miyazakiovské" a dokáže si to získať srdce aj takého sarkastika ako som ja. Prostredie krásne, animácia taktiež. No akosi to nebolo ono. Chápem, že to malo byť zamerané hlavne na deti, ktorých fantázia nemá hraníc, no chýba tomu súvislejší dej a to ustavičné vrieskanie sesterskej dvojky sa niekedy nedalo vydržať. Totoro ma však totálne odzbrojil a keďže titulnú skladbu už pár dní nemôžem dostať z hlavy, dávam výnimočne 4*.

Solídny úlet s hromadou vtipných hlášok, momentmi, pri ktorých som miestami len nechápavo pozeral na monitor, dvomi exotmi v hlavnej úlohe a Stiflerom. Paródie na všetko možné z duše neznášam,no toto ma fakt pobavilo. Možno aj preto, že tých pár rokov dozadu vyzeral aj takýto typ humoru omnoho lepšie, než dnes.

Ja neviem. Bolo to neskutočne krásne farebné, nad niektorými replikami som sa schuti rozosmial, atmosféra bola skvelá a hlavné postavy fakt sympatické. Vadilo mi však, že napríklad oproti Spirited Away som sa nedokázal tak vžiť do deja.Taktiež aj ten rozdiel vo výzore postáv. Neviem, či to bolo naschvál, no kým Sophie vyzerala ako typická európska milá babička, Howl ako vystrihnutý z nejakého japonského anime (čo ale nič nemení na tom, že bol sympaťák). Zatiaľ 3*, po opätovnom pozretí možno hodnotenie zmením.

YouTuberov (až na pár výnimiek) považujem za bezvýznamné existencie zbytočne mrhajúce kyslíkom tejto planéty s fanklubom s vekovým priemerom 12 rokov. Medzi študentskými filmami sa však občas nájde aj skvost, tak som si povedal, že urobím výnimku a dám Petrovi šancu. Chyba. Po skončení filmu som len nechápavo pozeral na monitor a rozmýšľal, čo že som to kurva vlastne videl. Jednu hviezdu za nápad, no fakt tomu nemôžem dať viac.

Krása. Animák, v ktorom sa mieša neskutočná roztomilosť, hlboké myšlienky, WTF (pretože Japonci), tajomnosť a Mijazakiho talent. Pri niektorých scénach (napríklad kŕmenie Kamajiho "pomocníkov") som mal od celej tej roztomilosti na tvári úžasnutý mierne priblblý úškrn. Film aj napriek "detskému" podaniu zostáva vážny.

Jeden z najslabších JK filmov, aké som doteraz videl. Takmer ničím nezaujal, mal som pocit, akoby som sledoval podpriemerný americký film v kórejskej verzii. Hlavná Kórejka bola pekná, soundtrack v pohode, film miestami dynamický, inak žiadna sláva. O absurdných replikách postáv ani nehovorím.

Nečudujem sa, že film svojho času spôsobil taký rozruch. Brutalita, ktorá v ňom je ani dnes nestráca na sile. Smutné, ako sa z Alexa namiesto normálneho spoluobčana stal človek neschopný akejkoľvek sebaobrany. Len sa tak pýtam, či to s tou brutalitou narozdiel od knihy až príliš neprehnali...