Sladké starosti

Přihlouplá komedie ze zákulisí socialistické restaurace. 1 Zaujali mě: 38letý milý a nevýrazný Emil Horváth mladší (cukrář), 18letý Jan Antonín Duchoslav (pomocný kuchař) a především 34letý Andrej Hryc (číšník Balucha). Věk protagonistů ve vztahuje k době natáčení snímku, tj. k roku 1983._____ 2) A co jsem se dozvěděl? Koňak pochází od slova kůň. A černý čaj si od zhlédnutí snímku dávám zásadně a jenom s Jarem. (29.08.2019)

Mladý Horváth sa v tejto role neskúseného nezadaného mladíka nechtiac si hľadajúci známosť dokonale našiel. O vtipné situácie v reštaurácii vysokej cenovej skupiny a pochybnej kvality nie je núdza. Pár holých zadkov, tortová scéna, miešaný drink, jednoducho dokonalá rodinná zábava. Herz vie natočiť aj ľahkú komédiu, nielen ťažké drámy, ale tými sa určite preslávil viac. Nedokončený záver ponecháva divákovu zvedavosť napnutú a bol by hodný takmer Hanekeho. –––– A koho si to vlastne berieš? – Pssst, už berú. (15.12.2013)

Cukrárský majster (Emil Horváth mladší) ako hlavný hrdina, večný smoliar a slaboch vo vleku prianí svojej mamy a jej podobne pridrbanej kamošky - trafikantky. No v práci oceňovaný a tvorivý. Jeho vzdor voči mamou organizovanej láske cez inzerát spočíva v snažení sa o lásku fešnej kolegyne z reštaurácie. Jej srdce dávno patrí inému. Ambicióznemu čašníkovi v podaní Andyho Hryca. Ukradol si pre seba celý film. Niet sa čo diviť. Koho by už zaujímali bicyklové problémy Horvátha mladšieho či jeho mama hotelové pohodlie. Ním vytvorené marcipánové figúrky sa dajú akurát s chuťou zjesť. Zaujímavý je len z hľadiska komických situácií, ktorých aktérom sa stáva. Oveľa plnokrvnejšie jedná fúzatý čašnícky macho, ktorý sa snaží vyťažiť z každej situácie čo to dá. Korupčných malomestských snobov pritom skvele poníži správne šambrovaným debušé. Ikonickým pre Sladké starosti, ktoré si už od detstva vždy rád zopakujem. Soc-pop reálie trefne ukazujúce ako sa tu žilo za Husáka. Džúsy podolievané do správnej mierky množstvom ľadu (teda vody), rolády nakrájané ako plátky šunky, čaj dolievaný do koňakov, kšefty s nedostatkom alebo obálkové všimné. (01.02.2021)

Hrycovy hlody, sladkostí svody, svatební pábení a smutná bokovka ve skladišti na zemi, na matraci. Koňak Debušé - píše se to Debouche, to je důležité vědět - pro jednoho de(chlu)bílka a nebohý kůň, kterému učitelka ukousnula hlavu: „... ale veď to bol Elevátor!!!“ Přeslazený Šimon, tápající a zasněný. A jistě, celé je to jen (ne příliš) lechtivá taškařice, navíc krotká. Ale nenudí a pěkných pár hlášek se taky najde. Od kostek ledu při šizení nápojů, tzv. Baluchadesův zákon: „Teleso ponorené do džúsu je nadľahčované korunkami, ktoré svojím objemom vytlačí...“ až po: „Čo si to dovoľujete! To je môj muž, toho si budem biť sama! :-) (08.05.2014)

Prvá polhodina je na slovenský film neuveriteľne originálna. Slapstick komédia s výborne naaranžovanými scénkami s pointou. Herz nám predstaví Šimona ako chlapíka, ktorý si nevie rady s výberom tej pravej a pripravuje nás na jeho eskapády so ženami. Lenže po prvej polhodine prepne a viac sa začne zaujímať o Hrycovu postavu a jeho milenku, respektíve manželku. Šimon je tak trochu na vedľajšej koľaji, rovnako ako v živote. Súvislý dej tak strieda séria sekvencií, ktoré sa k vtipu vrátia až vo výbornom závere. Ale stále mám pocit, že sa všetci (hlavne scenárista) mohli odviazať ešte viac, respektíve sa sústrediť trochu konzistentnejšie na jednu dejovú líniu. Ja som totiž od začiatku Šimonovi držal palce a tušil, v koho náručí by mal skončiť. Takto návrat k jeho postave pôsobí dramaturgicky slabo. Tú kritiku neberte príliš vážne, ide o to, že som mal minimálne polhodinu pocit, že konečne dám po dlhej dobe slovenskému filmu úprimných sto percent. (18.12.2013)