SeanLSD

Režisér sa dostal konečne k nejakému tomu "eposu" a dostál mu v zmysle mäsiarskeho naturalizmu, reality na dreň a kontroverznej propagandistickej nestrannosti v štýle citodojného survivalu. Ak toto nie je naturalizmus, už sa nedá nič výstižne pomenovať! Minimálne Berg konečne stvoril dielo, čo si vynúti pozornosť, hodné zamyslenia. Kruto fyzické, vydieračské ( len neviem, akým spôsobom...) a perfektne vťahujúco zrežírované (aspoň mi to tak pripadalo, ale bude to chcieť korekciu, lebo do kina som prišiel skofeinovaný ako slon). Otázka je, či sa chcem na to pozerať... Ja viem, že vojna je odporná záležitosť! Kto by chcel byť vojakom, keď vidí niečo takého ? Chlapcom ale zrejme imponuje byť dobre živené, vykŕmené a nenormálne vytrénované hovädo s výzbrojou za státisíce a kondičkou jak sviňa, ktorých zhodia do stredu ničoho, aby tam bojovali za nejaké nepochopiteľné záujmy Spojených štátov a kosili tých fanatických chudákov, čo možno ani nevedia, kde je Amerika, ako taká malá artiléria po desiatkach... Toto sú súčasné, práve prebiehajúce dejiny vo svojom najväčšom možnom detaile - pohľad na jedinca, významne sa angažujúceho v procesoch, ktoré nie je v jeho moci ovplyvniť, ale pritom schopného zasiahnuť ( alebo priamo ukončiť ) životy stoviek iných. A to z presvedčenia... - a nepochybne aj pre dobrý plat... - a pocit výnimočnosti. Film je chvályhodný v tom, že okrem odstrašujúceho bojového potenciálu vyzbrojeného amerického vojaka ukazuje aj fakt, že nie každý v tých rozľahlých a nedostupných krajoch handrových hláv je náboženský magor a terorista. Podporuje tým dojem maximálneho realizmu, ale vzápätí ho zase kazí tými nekonečnými pádmi - že tým supermanom pri nich nepovypadávali tie krásne zuby... - a nosy. Ako som už písal, nejakým spôsobom mi to prišlo vydieračské, len sa neviem rozhodnúť, či v záujme vojnovej propagandy alebo naopak...

Zmätený film, ktorý nevie čo chce... Vizuálne prekrásny, nie zle režírovaný, a dokonca ani scenár nepotvrdil obavu, že to bude preplácané letom-svetom japonskej mytológie. Lenže čím namiesto toho boli tie 2 hodiny vyplnené ? Nechutne lineárnym dejom s hromadou kecov, z ktorých sa človek nedozvedel nič okrem otrepaných klišé. Päřdesiatkou kladných postáv, ktoré tam boli zrejme len nato, aby sa ten zlepenec mohol zaštítiť známym historickým príbehom, pretože bez zázračného miešanca by nezvládli ani hovno a už vôbec by ich nemal kto ťahať zo sračiek. Bol tradične málovravný Keanu vlastne 47. roninom, alebo 48.? V takom prípade sa totiž mohli zaobísť bez neho a jeho magických ťahov a nechať mu pokojne celý fim, namiesto toho, aby obetovali a nechali znásilniť svoj slávny príbeh a stali sa neschopným, posluhovačským a bezmenným komparzom cudzineckej hviezdy. Aspoň že záporáci si svoje party náležite vychutnali! Ale čo tam prepánakráľa zohral za tých 10 sekúnd ten vyziabnutý šmejd s tetovaním, že sa mu ušlo 1 zo 4 miest na propagačných billboardoch pod obrovským nápisom Outlaw ? Celá propagácia toho filmu bola akási podivná, alebo možnože aj nie, pretože ak by si divák predstavoval čokoľvek, zostane neuspokojený - pravdaže mimo oslnivej vizuálnej stránky, v pamäti mi utkvie hlavne lodný ostrov a prostredie Tengov, tučné sústo pre kostymérku a strih majstra Stuarta Bairda, ostrý ako švih katanou. Škoda scenára, v ktorom sa evidentne pobili "rýchly a zbesilý" Morgan s poetickým Aminim plným košatej predstavivosti, aby vo výsledku vznikol nezmyselný kombinát korunovaný po všetkej tej 2-hodinovej zvoľnosti príliš rýchlym záverom a velmi lacným zakončením, určeným akoby len k tomu, aby šokoval západné publikum ázijským fatalizmom ohľadne cti a smrti. Hrdinovia porušili predsa toľko pravidiel a navyše v tom boli nevinne - prečo sa teda podriadiť tomuto poslednému, zvlášť pred šógunom, ktorému je šumafuk, že mu v krajine vyčíňajú čarodejnice a mocichtivci, schopní ľavou zadnou rozvrátiť celý štát ? A ešte tá tragická romantika, keď sa k ním pridá aj onen slávny miešanec, 47. či 48. rónin, len preto, aby už nemohol byť so svojou láskou, kvôli ktorej všetky tie hrdinské činy vykonal, kvôli ktorej vlastne prežil a čestne zahynul s hromadou maníkov, ktorí ním celý život opovrhovali a naň srali ? - to už je naozaj príliš! - keď sa Hollywood hrá na Japonsko tak strašne po svojom, mohli tam už radšej nechať aj hollywoodsky happyend, rozčúlili by ma menej. Každopádne ale na sledovanie obrázkov a predstavenie výborných japonských hercov západnému publiku je to lahôdka.

Fantasticky pekný a odzbrojujúci film! Neoriginalita látky a možno polovičaté riešenie základných otázok naplneného života a konfliktu reality a fantázie mu síce trochu znižujú hodnotu, ale stále je to dielo neskutočne príjemné, neretardovaným spòsobom zábavné a hravé, umelecky zaujímavé, plné skutočných krásnych emócií a hlbokej životnej pravdy. Také, po ktorom človek vyjde do hnusného, chladného, sychravého večera a s pòžitkom sa hlboko nadýchne, s vedomím, že život je predsa len skvelá, zázračná vec. Mòj prvý film roka 2014. Ak bude len zo štvrtiny taký pozitívny, lepšie som začať ani nemohol!

Na divadle to mohla byť skutočná komediálna pecka! Ale vo filmovom médiu sa nálož hlášok z úst pitvoriacich sa hercov doslova opilecky a bezradne potáca hromadou hluchých vyprahnutých miest po opici k pár výborným momentom s dobre nabitým zásobníkom. Nevyrovnaný experiment má nápady, ale nie švih a názorne až po lopate predvádza, ako sa parodický papundekel neskamarátil s ospalo poetickým monológom. Tu bojuje divadlo a film, nie hrdinovia, ktorí len unavene deklamujú repliky. Prehnaná štylizácia vykrvácala už pred ateliérom a ja ako veľký fanúšik Chandlera a Marlowa som to neustál. Druhýkrát už by som takto drsné vyšetrovanie nevydržal.

Dnes, keď sú tak populárne dôkladne psychologicky podfarbené blockbustery s celými skupinami charakterovo zložitých, nejednoznačných hrdinov a vracajú sa klasické biblické témy, pozrel by som si realistické veľkolepé spracovanie životov apoštolov, tých zopár zaslepených bláznov, každým nenávidených, prenasledovaných, mučených a vraždených, ktorí pritom / tým vytvorili dnes najrozšírenejšie svetové náboženstvo. Bod navyše za názor, že keby Ježiš dnes videl, čo sa to oháňa jeho menom, zásadne by nesúhlasil. Nechcel vytvoriť nové náboženstvo a nešlo mu o veľkolepé stavby, zložité obrady a hierarchie a už vôbec politickú moc - bol zásadne práve proti tomu. Čakal, že čoskoro je tu koniec sveta a ľudia sa majú sústrediť na svoje vnútro. Je iróniou dejín, že sa fatálne zmýlil on aj tí, čo ho popravili a čo prenasledovali jeho stúpencov. Jedine pomýleným bláznom apoštolom, o ktorých dnes nič poriadne nevieme, dali dejiny za pravdu. Oni stvorili kresťanstvo a rozšírili ho. A to je teda poriadne veľký príbeh!

Toto ma vždy zaujímalo, je to také pôsobivé a hodné skúmania. Efektná téma spracovaná efektne a fundovane.

Myslím, že zásadných záhad okolo Ježiša, resp. jeho kríža alebo toho, čo symbolizuje, je ďaleko viac než tento skromný, akoby náhodne poskladaný výber... Najviac ma zaujala paradoxne epizóda, ktorá najmenej súvisela s Ježišom a zrodom kresťanstva, pretože vrhala nové svetlo na príbeh o chamtivom, "najkresťanskejšom" kráľovi Filipovi IV. a slabošskom zapredanom pápežovi Klementovi V., ktorí zničili Templársky rád, najbohatší a najmocnejší v Európe.V roku 2003 vo Vatikáne (kde inde ?) vyhrabaný tzv Chinonský pergamen totiž dokazuje, že po mučením vynútenom priznaní Jacquesa de Molay ku kacírstvu prebehlo ešte jedno vyšetrovanie, pápežské a bez mučenia - kde sa prekvapivo templári takisto priznali! Uctievali pohanské symboly, v rámci iniciácie pľuli na kríž, keďže mali zakázaný styk so ženami mali doporučené v prípade veľkej túžby spojiť sa s bratom v ráde atď., všetko v rámci vnútornej hierarchie a disciplíny, ktorá 200 rokov dobývala kresťanstvu víťazstvá... - a práve preto im pápež odpustil. Ustúpiť Filipovi musel napokon nie kvôli zajatiu v Avignone, ale hrozbe vytvorenia samostatnej francúzskej cirkvi. Molay po 6 rokoch väznenia ale svoje priznanie odvolal, pred smrťou tých dvoch preklial, templárska flotila z La Rochelle zmizla, zrejme do Škótska a takisto aj ich ohromné poklady, väčšie než niektoré štátne kasy - a chamtivec a slaboch v súlade s kliatbou do 8 mesiacov nešťastne zomreli, a rozprávke je koniec tak, ako ho poznáme. ___ Aj ďalšie časti sa pokúšajú vyvrátiť vžitú, tentokrát už rýdzo biblicky, predstavu o postavách Nového Zákona. Diel o Pilátovi Pontskom sa snaží zrekonštruovať jeho pravdepodobný charakter a priebeh konfliktu s novým samozvaným prorokom, ktorému pravdepodobne nevedel ani meno, zaujímavá je tu informácia o objavení kameňa s nápisom v Caesareji, ktorý ho zmieňuje ako prefekta, čím sa stáva historicky vlastne jedinou doloženou postavou tohoto slávneho príbehu a zaujme aj vysvetlením toho, prečo ho evanjelici líčia ako slabocha a ako to vysvetľuje 2000 rokov antisemitizmu (skrátka a proste sa chceli pragmaticky a pokrytecky očistiť v očiach Ríma). ___ Posledná časť o Márií Magdaléne vykresľuje túto záhadnú ženu, "apoštolku apoštolov", o ktorej sa kanonickí evanjelici takmer nezmieňujú, ako spočiatku podporovateľku, neskôr veľmi blízku spoločníčku ( no nie manželku či matku jeho dieťaťa, ako radi uvádzajú moderné konšpiračné bestsellery typu Da Vinciho kódu) a napokon prvú svedkyňu zázraku, mystičku a pravdepodobnú skutočnú zakladateľku nového náboženstva, potláčanú neskôr mužskými cirkevníkmi, spomínajú sa zvitky od Nag Hammadi a Mŕtveho mora (z asi 80 dnes známych textov o Ježišovi sa do Nového zákona dostalo len 27) a vidieť tu okrem iného aj zrejme najstarší objavený kresťanský chrám z 3. storočia, ktorý uvádza mená viacerých žien ako významných účastníčok ranej cirkvi.

Poriadne obskúrna záležitosť o chlapíkovi, ktorý strávil niekoľko rokov svojho života podivným pátraním, pretože ho fascinuje slovné spojenie "svätá predkožka". Zároveň je to ale fascinujúci pohľad do sveta náboženských relikvií, ich liečivej moci prostredníctvom hlbokej viery v ňu a ich až do súčasnosti pokračujúceho uchovávania a uctievania. Predkožka, oddeľovaná všetkým židovským chlapcom krátko po narodení, by mala zostať jedinou fyzickou pamiatkou na nebesia vstúpivšieho Ježiša Krista. Ktosi ju vraj schoval do masti, z Jeruzalema do Ríma sa dostala zásluhou Karla Veľkého, z Ríma zas pri drancovaní vojskami Karla V., a na pekných pár sto rokov skončila v talianskej dedinke Calcata Vecchia, kde ju často brali v relikviári na procesie a jednému chlapíkovi sa dokonca podarilo odfotiť ju. Odtiaľ v roku 1983 záhadne zmizla, možno práve zásluhou Vatikánu, ktorý sa za ňu hanbil kvôli pripomínaniu Ježišovej sexuality a hlavne kvôli strachu, že by z nej ktosi mohol naklonovať samotného Syna Božieho osobne. Reportér, ktorý kvôli tomu príbehu behá po celom svete (a bohvie, kto mu to platí) končí svoj film v mestečku Conques, jednom zo 16 francúzskych zapadákovov, ktoré tvrdili, že posvätnú predkožku uchovávajú, pozrieť do krabičky sa síce nemôže, ale keby aj mohol, vlastne zistí iba to, čo mu celý čas všetci hovoria - že sama osebe žiadnu moc nemá, pretože tá závisí len a len od viery... Takže buď veríte alebo nie (a od toho závisí, či bude zázračná, alebo nie) - čo by platilo aj v prípade, že z nej predsa len skúsite toho Ježiša vyklonovať.

Trochu ma sral ten akčne pátrajúci vedec presúvajúci sa po Malej Ázií ako filmový agent a jeho sprievodné vizuálne dojmy, pretože zastierali výrazný efekt toho vskutku fascinujúceho príbehu o tom, ako sa kult, jeden z tisícov podobných rozosiatych po celej Rímskej ríši, založený na smrti jedného bezvýznammného extatického polorevolucionára, ktorej si rímske dejiny či záznamy ani nepovšimli, dostal na štartovnú pozíciu k najrozšírenejšiemu svetovému náboženstvu o nejakých 300 rokov neskôr. Napriek tomu, že ešte okolo roku 200 mal iba biednych 10 000 uctievačov a o ďalších 100 rokov bol tolerantným multietnickým a multikultúrnym štátom takmer vyhubený kvôli problematickej neprispôsobivosti, stal sa za ďalších pár desiatok rokov ( rozhodujúce dáta 313 a 391 ) oficiálne uznaným jediným štátnym náboženstvom svetovládneho impéria a jeho zakladateľ cisárom sveta a jediným vládcom nebies. Tá story je neuveriteľná, ako len dejiny môžu byť!

Antropologicko - vyšetrovacia mánia prenikla už aj do dokumentu, kam primárne patrí. Už som len čakal, kedy na scénu napochoduje "Kosť" Brennanová alebo ľubovoľný zo CSI tímov a usvedčia (alebo rovno začnú stíhať) Kaina za Ábelovu vraždu. Je to vlastne až trochu komické, vidieť v akcií všetku tú fantastickú technológiu a prácu toľkých expertov, aby sme v závere dostali "tvár muža, ktorý možno videl Ježiša"...