SeanLSD

"Máte pre mňa koňa?" - "No, skôr by som povedal, že nám jeden chýba. - "Sú tu dva navyše." ___ Napriek všetkej streľbe, chlapáctvu a drsnosti je to pre mňa hlavne a predovšetkým feministický epos. Prítomnosť ženy (a jej významu v deji) je jediná naozaj zásadná zmena, ktorú v rozložení postáv Leone oproti predchádzajúcemu filmu urobil - a spôsob, akým je jej postava napísaná a zahraná vyvažuje všetku dovtedajšiu neprítomnosť, je to film, ktorý spláca dlh všetkým ženám v tomto žánri dovtedy ignorovaným. Trúfnem si povedať, že ona je hlavná postava - a popravde aj zaujímavejšia než nejaký bezmenný strelec s harmonikou. Ona je jadrom a zmyslom toho príbehu, znamená usadenie, domov aj pokračovanie, rôzni chlapi iba prichádzajú a odchádzajú, ženú sa za preludmi a mstia sa, vraždia a zomierajú... A to s ňou vraj Sergio dopredu nesúhlasil! Čím by bez nej bolo VTEDY NA ZÁPADE ? Iba realistickejšou a nie tak zábavnou variáciou na DOBRÉHO, ZLÉHO A ŠKAREDÉHO! Pravdaže, aj to by stačilo na fantastický film, ale nie geniálny. Nečudujem sa, že režisér zmenil názor, keď uvidel Claudiu Cardinale. V tom momente, keď sa zjaví na scéne, človek pochopí, čo to kedysi znamenalo byť sexsymbolom, nie vo význame Sexu, ale v zmysle Symbolu. Pravdaže, nešlo by to bez ohromujúceho scenára vzniklého zo spolupráce 3 veľkých osobností svetového filmu - i keď Bernarda Bertolucciho a Daria Argenta tento osud ešte len čakal. Claudiinou vlastnou zásluhou, vďaka ktorej ju dokážem prirovnať iba k málu hrdiniek strieborného plátna ale bolo, že vo svojej postave všetku tú nehu, cit, tragický údel jej pohlavia v dejinách i ženskú silu a hrdosť zhmotnila a oživila za pomoci svojej krásy, talentu a pravdaže Božského Ennia Morriconeho, na ktorého sú všetky superlatívy zúfalo nedostačujúce. ___ "Nemáš ani zdanie, ako je chlap šťastný, keď vidí krásnu ženskú. Iba vidí!" ____ Samozrejme, mužskí spoluhráči a ich postavy za ňou v charizme nezaostávajú ani o milimeter. Vyzdvihol by som len neprávom upozadeného Mortona, ktorý skvelým spôsobom dopĺňa trojicu ospevovaných hrdinov. Kým oni idú po prachoch, moci (a prachoch) a pomste (a spravodlivosti), on sa urputne drží svojho posledného sna, za čo sa mu dostáva len výsmechu, pričom sa im v odhodlaní, s ktorým ho nasleduje, minimálne vyrovná. A vlastne kdeže štvorica! Bol by hriech zabudnúť na McBaina, toho chlapa, čo bol Ír a preto tak trochu blázon, a jeho veľký, krásny, životný sen, tvrdú prácu a chytrý plán, ako ho dosiahnuť. Vďaka takým ako on dnes stojí Amerika, nie vďaka tým, čo vedeli rýchlo strieľať. A o tom je VTEDY NA ZÁPADE. ___ "Hej, čo tu sakra stojíte ako soľné stĺpy!" - "No a čo máme ako robiť, šéfe ?" - "Tak vy neviete čo máte robiť ? Postaviť stanicu, idioti!" ____ Dlho som tento kult nevyhľadával a čakal na správnu príležitosť. Keď napokon prišla, podcenil som jeho silu. Dojem, ktorý zostal, bol natoľko silný, že som ešte niekoľko dní nebol schopný dostať ho z hlavy, ani len sa pozrieť na nejaký iný film, a to je vec, v ktorú pri všetkej tej presýtenosti a otupenosti už ani nezvyknem dúfať. Teraz som rád, že som si počkal, že sa môžem hrdo pridať k tým adorujúcim davom a s plnohodnotným zážitkom uznať, že VTEDY NA ZÁPADE je jeden z najväčších filmov dejín, najmocnejších zážitkov. Rozhodne! ____ 22. 10. Projekt 100, Kino Galanta

Ja neviem, podobne ako u oboch Sopiek z toho istého obdobia tu nie je nič, čo by mi vyslovene vadilo, ani nič, čo by nejak oslnilo či utkvelo v pamäti.

Čo na Sylvestrovi milujem, je ten športový duch, čo ho donúti vždy, keď je na tom jeho kariéra zle, postaviť sa tomu čelom a poctivo zabojovať tými pravými hodnotami vo vlastnom, prácne zhlobenom scenári. A to sa cení!

Iba o milimeter premrhaná príležitosť na brutálnu pecku. Stalloneho „slabšie“ obdobie je o 5 tried vyššie ako slabé obdobia (ak nie všetky) iných akčných hrdinov. V obleku a s briadkou mu to sakramentsky sekne, je chladnokrvný a elegantný, pritom však taký drsný, že praská murivo. Že sa hneď do každého nepustí, hoci je jasné, že v tom idú všetci, je skvelý ťah k realistickosti a vierohodnosti príbehu. To nutno povedať, že keď už začne márovať, práca je to tvrdá a razantná, žiadne rozcvičky! K tomu fantastická hudba a vizuálne až orgazmická réžia, čo sa s nádherou a láskyplne hrá s každým záberom. Večná škoda potom toho nedotiahnutého záveru, kedy po hodne vzťahovom a dialógovom deji nepríde to akčné zadosťučinenie, a hlavne nie práve zmysluplné porátanie sa s hlavnými záporákmi… kde mi Caine vyslovene nesadol a Rourke zostal trestuhodne nevyužitý.

Stallone tvrdohlavo, melancholicky a bolestne zabojoval proti klišé a stereotypu. KRAJINA POLICAJTOV je tvrdou dekonštrukciou akčného supermanského mýtu, ktorého bol Sylvester v USA dlhé roky hlavnou ikonou. Možno to od neho vyžadovalo veľkú odvahu, ale skôr tým chcel názorne predviesť, že nikdy nechcel byť iba bezduchou akčnou hviezdou - čo ostatne jeho filmografia jasne dokazuje. Paradoxne sa pritom nemusel vzdať samotnej podstaty väčšiny svojich postáv - v autorskom filme zaujímavého Jamesa Mangolda však predviedol boj o spravodlivosť a hrdinstvo v prísne realistickom ľudskom merítku, ktorý môže byť ďaleko vhodnejším vzorom než pri tisícoch vypálených nábojov do stoviek bezmenných protivníkov... Tu stačili tri! Niet divu, že sa to v istej fáze jeho kariéry stalo labuťou piesňou... Ľuďom sa to nepáčilo. Ľudia také vidia neradi. Nechcú pravdu.

V podstate prúser, pretože pátranie síce prebehlo, ale neúspešne. Vedecký tím si zaumienil, že sa mu podarí vypátrať krakaticu za účelom prvého natočenia živého jedinca v dejinách, a to za pomoci Starlight kamier. Zábery na žiariaci planktón v obrysoch tiel pohybujúcich sa tvorov za sprievodu magickej hudby sú síce úchvatné, ale z potenciálnej obrej sépie je vidieť tak asi sekunda, čo nie je uspokojivé divácky ani vedecky... Bádatelia však nepoľavili, a už o rok nato sa to tímu Discovery Channel napokon podarilo... - čo už v tomto filme síce neuvidíme ( a nasledujúci sa tu, na ČSFD zatiaľ nenachádza ), ale divákov nespokojných z výsledkov stopovania v PO STOPÁCH KRAKATICE odporúčam sem http://www.youtube.com/watch?v=jCWop491Q9Y

Dramatizácia v tomto dokumente ma síce hnevala, pretože som vlastne chvíľami bol na pochybách, či sledujem realitu a autentické zábery, ale zase na druhej strane čo je dramatickejšie ako naháňať obrieho super-žraloka, 30 metrový vražedný stroj overený miliónmi rokov evolúcie ? O čo ide ? - v apríli 2013 povolala juhoafrická vláda odborníkov kvôli zmiznutiu obetí podivne zničenej potopenej lode v blízkosti pobrežia... no a dokumentaristi boli pri tom. V priebehu niekoľkotýždňového pátrania dospel vedecký tím k presvedčeniu, že majú do činenia so skutočným jedincom druhu Carcharodon megalodon. Potešujúce - alebo naopak práve znepokojujúce ? - je, že výprava sa k niečomu aj skutočne dopracovala, nie ako v hromade podobných kryptozoologických dokumentov, kde sa len pátra a pátra a k ničomu zásadnejšiemu sa nedôjde okrem ( v lepšom prípade ) opakovania známych faktov a ilustračných alebo notoricky známych záberov, či uberania času znalejším divákom. Samozrejme sa im obrí žralok nepromenádoval pred kamerami, k skutočnému overeniu existencie nedošlo, ale aj pre skeptikov vyzerá teraz už viac než pravdepodobne. Keď si vezmeme, že iba pred necelým rokom sa podarilo 1x v dejinách natočiť živú krakaticu, možno sa v blízkej budúcnosti dočkáme aj Megalodona...

JCVD v BA, Boha, to je ale udalosť !... - ktorá dokazuje iba to, že na Slovensko niekto známy príde, iba keď je úplne na dne - alebo omyle... Uvidel som konečne tento skvost deň potom, čo som v Bratislave strávil nemenej akčnú noc, keď som zmeškal posledný vlak. Možno by to ale niekomu prišlo zábavnejšie sledovať, pretože TEROR VO VLAKU je taká strašná ochotníčina, že pôsobí dojmom, akoby ju Slováci aj nakrútili. Samotná Bratislava je tu pritom hraná nejakým možno ešte debilnejším bulharským mestom, čo je vskutku vrcholná irónia. Inak je to rozkošnosť, v ktorej napíšu Viedeň, ale ukážu najcharakteristickejšiu fotku Florencie a kde Slovensko 3. tisícročia ovláda polovojenský režim, patrí do "východného bloku" a hraničí s Nemeckom... Bola by to iste zaujímavá téma k diskusií, keby ten film vznikol na začiatku 90. rokov alebo za mečiarizmu, ale takto je to obhájiteľné jedine tým, že autori sú proroci, ktorí vedia, že keď sa Fico stane prezidentom podľa Putinovho vzoru a v Čechách zavládnu komunisti, možno sa nám zíde ešte aj vysmažený Van Damme a jeho cirkusantka.

Nakoľko príslušníka tohoto žánru vidím raz za uhorský rok a nemecký televízny film ešte zriedkavejšie, nebol som natoľko otrávený, ako keby sa podobné veci stávali častejšie, a hodnotím to ako veľmi príjemnú rodinnú romantiku o čase, rodinných krivdách síce bez vinníkov, ale zato s dlhodobými následkami a veľmi originálnom spôsobe, ako nájsť lásku, aj keď ju nehľadáme.

Akční hrdinovia dneška nemajú už len svaly ( dokonca ich občas nemajú vôbec ) a stále viac zapájajú aj technológie či mozog. Museli / chceli / pokúsili sa tomu prispôsobiť aj supermani žánru v kategórií veteránov, pri jednom zo svojich ďalších comebackov. Neveľmi presvedčivo - a že sú to skutočne chytrí páni, dokazuje najviac vetička z ich vlastných úst : "You don´t look so smart!" - pretože napokon prídu k slovu aj tak najviac svaly, päste a staré dobré búchačky, ktoré zaistia úspešnú realizáciu plánu spolu s neuveriteľným súladom celej série natoľko šťastných náhod, že by sa im musel vysmiať aj celoživotný podávateľ Športky. Celé, čo aj nie príliš dôveryhodné budovanie príbehu, postáv i prostredia predtým tak stráca svoj zmysel a stáva sa smiešnou fraškou. Škoda, pretože obľúbenému žánru väzenských a útekových filmov dokážem odpustiť aj väčšie medzery v logike. Medzery áno, nie však priepasti! Už len tá kombinácia sofistikovaných metód a primitívneho násilia sa mi nezdala, ale mám uveriť tomu, že dovolia stýkať sa a komunikovať ľuďom, ktorým nedoprajú ani súkromie v spánku a na záchode ?! Že by tých, čo im nemajú čo povedať, ale už nikdy sa nemajú dostať na slobodu, udržiavali živých tak náročným spôsobom namiesto toho, aby zmizli dakde v tichej uličke či ich na ceste postretla osvedčená "nehoda" ? Pochyboval som, čo nové a prekvapivé môže ešte táto téma priniesť po všetkom od Bressonovho ÚTEKU K SMRTI ODSÚDENÉHO po famóznu Cageovu akčne-väzenskú trilógiu 90. rokov SKALA - CON AIR - FACE/OFF. Ukázalo sa, že je to ešte horšie, pretože PLÁN ÚTEKU je iba tak trochu high-tech výplachom vrcholových Stalloneho peciek TANGO A CASH a KRIMINÁL, ktorým nesiaha ani po členky. Ospravedlňovať to celé iba stretnutím 2 akčných ikon by sa dalo, ak by ich vzťah, jeho nadväzovanie a získanie dôvery neboli aj vo svetle neskorších zistení tak nedôveryhodné a dialógy tak príšerne silené a kostrbaté. Myslel si snáď Stallone, že prekoná sám seba a svoje najlepšie filmy, ak ich skopíruje a obdarí sa navyše vlastnosťami chodiacej encyklopédie aj s internetovým vyhľadávačom ? Schwarzenegger naopak, akoby tu bol len pre tú srandu, s briadkou mu to náramne sekne a jeho sólo scény sú tým najlepším z celého filmu, človek má odrazu pocit, že je to skutočne dobrý herec, ktorý po celej svojej neopakovateľnej kariére nemusí robiť nič iné, len sa baviť. To je síce ok a robí to hromada iných ( za všetkých spoločný parťák Bruce Willis ), ale zábava by to mala byť aj pre diváka - a KONEČNÁ i EXPENDABLES sú v tomto smere ďaleko lepšie, Na nič okrem akcie a nadhľadu sa totiž nehrajú...