Paldiny

V poradí tretiemu dielu hviezdy príliš nepriali. Najskôr jedna z nich pre vysoké nároky predčasne opustila palubu, potom vyšiel na povrch verdikt o prístupnosti, nasledovali mizerné recenzie, aby sa nakoniec film v plnej kráse objavil tri týždne pred premiérou na internete (vraj už vinníka lapili a bol z UK). Nebolo tak žiadnym prekvapením, že dieru po fiasku na americkom fronte muselo hasiť zahraničie, čo sa mu aj za prispenia 70 miliónovému pozdravu z Číny podarilo. Dej tentokrát na tému "stará vs. nová škola“ priniesol celú radu nových tvárí, čo nafúklo minutáž až sa môže zdať, že na úkor najpovolanejších. Veľký priestor si rozdelila omladina, čo publikum logicky neprijalo. Sylvester to nemyslel nijak zle, chcel dať šancu mladým, rozvetviť korene do prípadných spinoffov a zároveň poukázať na rozdiely akým prešiel akčný žáner za posledných 30 rokov (hi-tech, taktický plán). Mladá krv ale postráda potrebné charizma, čím konfrontácia s ostrieľanou partou až na záverečné "Old Man" nepracuje tak ako by mohla. Avšak pri spomínanej skladbe od Neila Younga, kedy si čerstvo "pokrstená" omladina nôti na pódiu a ostrieľaná garda ich s nostalgiou za dobrými časmi sleduje, začínam naplno pociťovať to zásadné, že jedna generácia končí a druhá začína. Medzi starými borcami funguje chémia stále dokonale, naďalej disponujú presnou muškou, údernými hláškami a popritom ďalšími vítanými posilami. Správne démonického Weaslyho by som si skôr vedel predstaviť na odvrátenej strane, ukecený Banderas príjemne prekvapil, Mel Gibson s minimom priestoru zastáva pravdepodobne najlepšieho záporáka série a Harrison Ford číhajúci vo Forde :) čoby náhrada za Willisa plnohodnotne zaplátal medzeru po jeho odchode. Sylvester sa s postavami lúči veľmi nerád a s každou ďalšou to začína byť akési preplnené, človek si až povie, že po záverečnom boji mohli byť kľudne 2-3 pohreby. Tempo je najvývažnejšie z celej trilógie, v úvode hneď dve slušné akčné scény, potom za asistencie Frasiera svižný nábor omladiny, nasleduje misia v mrakodrape a záverečné polhodinové inferno so všetkou špinou, tankmi, vrtuľníkmi, kontaktnými súbojmi, škoda len krátkej a málo efektnej férovky, v ktorej sa IMHO mali lámať končatiny, nie iba rozdávať údery. Tretí Expendables sa v porovnaní s predchodcom drží viacmenej pri zemi, čím má najmä po dramatickej stránke bližšie k jednotke * * * * * V Nemecku vyšla Unrated verzia so záštitou nad 18y, čo bolo asi jediné svetielko pred jej zhliadnutím. Jediné preto, že už cenzúrovaný trailer na necenzurovanú verziu neblaho naznačil, že na krvavú lázeň môžeme aj pre tentokrát zabudnúť. Pridaných 6 minút sa venuje predĺženej akcii v prístave a zbombardovanom meste, kde poteší lahôdková one-men-show Jasona Stathama a Weaslyho kop cez troch padúchov. Na rozšírenej verzii je vidieť ako mal film pôvodne vyzerať, lenže aj napriek absencii krvi bol pre prístupný rating príliš násilný. Popravde som dúfal, že si Sly presadí drsnejší zostrih, ale zároveň by ma neprekvapilo keby s nožom na krku bol rád aj za tento. Komu sa čudujem sú investori, ktorí stále hľadia na potreby mládeže i napriek tomu, že im dala jasne najavo svoj nezáujem.

Pri nekompromisnom Noeho rezultáte "nezaslúžime si druhú šancu“ som mal chuť v stoji nadšene tlieskať. V prvej a poslednej tretine je však cítiť, že nad Aranofskym stálo zopár toporných hlavúnov, ktorým sa úspešne darilo brzdiť režisérovu invenciu. Máme tak čo dočinenia s podivnými fantazijnými prvkami a typickým dúhovým vyústením. Režisérov rukopis je teda citeľný iba v hororových, snových sekvenciach prostrednej časti, kde Noe tvrdou rukou hlása božie slovo. Čo zamrzí je fakt, že sa príbeh dal uchopiť lepšie. Ak by kamenní Transformeri boli nahradení motivovanou pracovnou silou, ktorú na poslednú chvíľu Noe vymkne pred vrátami a ak by v snahe dodržať vyššiu vôľu sám menovaný uzrel jasné svetlo o čosi skôr, neváham siahnuť po lepšom hodnotení. Takto ide iba o drsnejším biblický príbeh, ktorý nedosahuje kvalít jeho posledných príspevkov a už vôbec nie nekonvenčných prvotín.

Paul Vitty sa po prepustení snaží zaradiť do spoločnosti a čo najlegálnejšie vyrovnať zopár účtov. Zápletka v pokračovaní šľape lepšie a to najmä s prispením zvratu s akým film vyrukuje v závere. Vtípkov je akurát, narážok už pomenej, zachoval sa tvrdší rating (zas bez headshotov) a všetko príde o kvapku do mora naivnejšie než minule (mafoši sa zabarikádujú na otvorenom priestranstve, čo do pekla začiatkom tretieho tisícročia neexistovali helikoptéry ?). Mimochodom pokus o obsadenie ženy do vyšších kruhov považujem za asi taký prešľap ako natočiť poctu akčným hrdinkám z 80-tych rokov. Druhá Analýza je neškodný priemer dosť podobný predchodcovi, len s čosi horším výsledkom.

Po 2x už nie taký záchvat bránice, ale niektoré hlášky od De Nira - Billy Crystala - Viterelliho zostávajú večné. Čo už nie, tak príbeh aký pri opakovanej projekcii začnete vnímať o čosi viac a zistíte že nemá čo ponúknuť, len rutinérsky využíva mafiánske prostredie. Samozrejme pohľad zo strany psychiatra liečiaceho vymäknutého mafiána a v závere pred hlavami ostatných rodín kmotrovsky fackujúceho Luca Brasiho je v skutku nezabudnuteľný. Síce De Niro v roli prehrávajúceho sem - tam svoju postavu prehráva až moc a typické priestrely mozgovej kôry v popravách chýbajú i tak "Analyzuj" predstavuje silne nadpriemernú komédiu s fungujúcimi narážkami na slávne kúsky a vtipnými slovnými prestrelkami.

"Veru neradno sa zahrávať so zarámovaným Pánom domácim, ktorý vie odhaliť seba menší zajačí úmysel vykonávaný v jeho blízkosti.“ Že bratia Coenovci točia filmy tak trochu inak už vieme, že je každý jeden námet hravý, miestami naivný a predsa presvedčivý vieme tiež. Odcudzovať ale Lupičov pani domácej (pre mňa výstižnejší názov než ten oficiálny) iba preto, že sa spracovaním líšia od Farga či Big Lebowskeho mi príde divné. Každý z týchto filmom je čímsi originálny, niektorý môže sadnúť viac (Big), iný menej (Fargo), každý má ale divákovi čo to ponúknuť. Na Lupičoch si cením, že sa na nič nehrajú, bavia úprimnosťou, vtipne napísanými postavami a čierno-čiernou pointou.

Veľmi zvláštne sci-fi aké nemusí sadnúť každému. Priznám sa, že ma pri prvom pokuse zhypnotizovalo do spánkového režimu, pri druhom som sa márne pokúšal pochopiť čo sa nám snaží Ridley zdeliť a pri treťom sa do tej nezameniteľnej atmosféry zamiloval. Ponurosť, vycibrené exteriéry a netradičná hudba sú len pevné základy inak silného príbehu o nádeji v prežitie a chlade, ktorý bol kedysi niečím iným. Neustále upršané počasie len korešponduje stav mysle ľudí, ktorá stratila vieru v lepší zajtrajšok a použité zvuky iba nepríjemne hypnotizujú tú našu. Blade Runner je sci-fi, ktoré sa dá buď zavrhnúť (jednoduchšia cesta), alebo precítiť a poslušne pred nim smeknúť klobúk. Tú druhú cestu dosiahne divák tým, ak pristúpi na režisérovu hru, potom zostáva len otázkou času kedy zachytí odkaz aký je vo svojej podstate krásne čitateľný. Chcem však upozorniť na dabing, ktorý sa zakotúľal do Finálneho zostrihu, no nie je ním. Nevynecháva oný zbytočný monológ hlavnej postavy, preto až uprednostnením originálneho znenia sa dostanete maximálne pod kožu tohto magického diela.

Poctivá gangsterka. Scott dokazuje, že je v životopisných drámach rovnako doma ako Howard či Scorsese. Denzel Washington čoby ambiciózny Frank Lucas má charizmy na rozdávanie a Russell Crowe v roli šupáckeho detektíva bol snáď vystrihnutý z prelomu 60/70 rokov. Film nerozdeľuje postavy na dobrú či tú druhú stranu. Preto je zaujímavé sledovať ich vývin, ich vynaliezavosť, s tým súvisiace charakterové prednosti aj nedostatky a z nich plynúce chyby. Kolorit špinavých NY ulíc celkový obraz perfektne rámuje * * * * * Rozšírená verzia neponúka jediný dôležitý moment, pre ktorý by sa ju oplatilo uprednostniť. Predlžuje pár dialógov, v ktorých neodznie nič podstatné. Sledujeme zoznámenie sa s Miss Portoriko, neskôr budúcou pani Lucasovou. Flashback so psom predbieha pohladeniu na pohrebnej hostine, ale žeby bol preto posledný výstrel emotívnejší, sa nedá povedať. Ďalej tu je zbytočná scénka s taxikárom, ktorý dostane cez držku a žaluje detektíva. Bez patričného uzavretia. Alternatívny záver zase poukazuje na vyrovnanie dvoch svetov medzi ktorými bol po celú dobu priepastný rozdiel životnej úrovne. Menej býva viac, aj tieto scény mohli zostať medzi riadkami.

Po tom ako si to skazil v Rusku John McClane, tvrdo dopadol aj Frank Moses. Druhý diel RED-a trpí bežným syndrómom pokračovania, väčší rozpočet, viac akcie, vtípkov aj známych tvárí, čo hrá znovu v jeho neprospech. Odľahčenie nahradila kŕč a prehrávanie hercov na čele s afektovaným Willisom a ešte teatrálnejším Hopkinsom v najhoršej roli kariéry, akého z časti zachraňuje rutinný český dabing. Ten si nájde slabšiu chvíľu pri najvydarenejšom fóre s emigráciou do Iránu aký sa neunúva ani nepreložiť. Príbeh o záchrane sveta striedajúci zápletku záchrany seba samých z jednotky nijak zvlášť nepotrápi závity, zato neustálym skákaním z jednej lokality do druhej vytvorí dokonalý guláš v tom čo sa na plátne deje. "Dvojka“ sa síce snaží držať nastolené pravidlá (netradičné prechody, Willisova akrobacia s autom), lenže vo výsledku pôsobí skratovite, neprirodzene, tak akosi nasilu a divák to cíti.

Svižná jazda po seniorsky si nemohla vybrať lepší čas nástupu. Bruce nabitý úspešným 4.0 a cameom z kultovej scénky Postradateľných pribral na mene, čím si do tímu dovolil pozvať posily zvučných mien s tvárou Freemana, Malkovicha a kráľovny Helen. Žánrovo nejde o typický akčňák, nejde ani o ktovieakú bombu, skôr takú akčnú komédiu balansujúcu na hrane nostalgiou opradeného béčka a moderného filmu. Potešia originálne pohľadnicové prechody medzi scénami, elegán Karl Urban a vtipné takmer mafiánske praktiky (a čo tá žena? Poznám jeden močiar s aligátormi). Príbeh je ako inak druhoradý, všetko navôkol príjemne odľahčené a to mi pri takomto druhu filmu k spokojnosti stačí.

Obavy zo slabej formy boli zbytočné. Coppola si záver dvornej trilógie nenechal pokaziť mdlou desaťročnicou. Michael Corleone vo viere očistenia nelichotivej vizitky mení kurz na katolickú cirkev, aby nakoniec zistil, že to najväčšie zlo sa skrýva tam, kde by ho nik nehľadal. Scenár si vo veľkej miere zakladá na nostalgii a rodinných hodnotách, pričom tá odvrátená časť je braná skôr okrajovo. To zamrzí najmä v strede filmu, kde to s tempom mierne drhne, aby všetko vrátila do starých koľají úprimná spoveď a najvýstižnejší záver, vyvracajúci všetky bludné fámy o dobrých koncoch. Temperamentný Andy Garcia, čoby potomok Sonnyho, preberá štafetu a popravde jeho postava nemohla byť lepšie obsadená. Aj vďaka nemu pôsobí pomerne nekonvenčný románik uveriteľným dojmom. Tretieho Kmotra rovnako považujem za veľmi vydarenú a určite nie zbytočnú kapitolu, ktorá dôstojne uzatvára najkrajšiu mafiánsku ságu, aká kedy uzrela svetlo kinosál.