Paldiny

V porovnaní s dnešnými Burtonovkami priam majstrovský kus. Wahlberg je síce herec niekoľkých výrazov, ale svoju rolu si zastane. Na bloncku sa aspoň dobre pozerá, Roth je príjemne vyšinutý a šimpanzica Carter, tá pravá bojovníčka za práva ľudí. Film poteší úrovňou masiek, skrytými myšlienkami seba zhadzujúcimi jednu či druhú rasu a skvelou bodkou mierne parodujúcou originál. Dohromady tak príjemný filmík bez vyšších ambícií.

Slušný blockbaster akému chýba k dokonalosti skutočne málo. Krimi zápletka s vyšetrovaním záhadnej vraždy "otca strojov“ neurazí náročného ani nijak zvlášť nepotrápi konzumného diváka, tých pár zvratov a nesúci odkaz v nej úplne stačia. Najsilnejšiu zbraň sfilmovaného Asimovho diela predstavuje do detailu vycibrená vizuálna stránka s precízne nakrútenou akciou a nenápadným soundtrackom. Ten dokresľuje chladnú atmosféru budúcnosti, v akej si hľadá svoje miesto aj hláškujúci detektív v koži Willa Smitha. Okrem detektíva s pomedzi kolegov vyčnieva paradoxne neživý Sonny, zvyšok výraznejšiu stopu nezanechá, vrátane Bridget Moynahan čoby kandidáta na herecké poleno roku 2004. Najväčší nedostatok však plynie z absencie seba menšej emócie i keď priestor aj témy k tomu boli (trauma z minulosti, rodinný vzťah s "otcom robotov“). Ťažko tak povedať či za týmto “prázdnom“ stojí odosobnená réžia, nevýrazní herci vo vedľajších rolách alebo scenár, aký sa pevne drží šablóny troch zákonov a voči postavám udržiava mierny odstup. Aj napriek faktu, že je film chladný ako objatie s plecháčom, má obsahovo čo ponúknuť a čo je najdôležitejšie popkornovo baví.

Typický Emmerich v dobrom aj zlom. 10-minútová deštrukcia Los Angeles, zbombardovaný Yellowstone, zatopené Himaláje sú prechádzka ružovým sadom, dejová vata medzi tým zas len nezbytnou, riadne nabubrenou výplňou. Na rozdiel od 10 000 BC a Dni po tom je výhodou odľahčené poňatie, ktoré s tragikomickým vyvrcholením okopčeným z Biblie vyčarí úsmev na tvári. Od Godzilli rozhodne najzábavnejší Rolandov príspevok.

Odmyslíme si bezodné zásobníky, prkenných hercov, zbytočné pasáže s policajtkou a pár ultra trápnych replík ("Daj si facku a povedz, som impotent"), ide o hotovú učebnicu pre pokročilých. Woo predstavoval na svojom kontinente určite veľkú silu, lenže okrem zručne natočenej a technicky prepracovanej akcie, neponúkne nič. A to je hrozná škoda, pretože scény, kde pri streľbe všetko lieta vzduchom, krv cáka z rán, parchanti aj nevinní padajú po desiatkach (pri záverečnej, strihom nedotknutej čistke aj naša sánka) určite za videnie stoja.

Až na to, že sú Vikingovia príšerne predražený (asi kvôli večnému dotáčaniu a doťahovaniu sa s produkciou) ide o solídny dobrodružný film s uveriteľnými postavami aj zápletkou. Áno, akcia sa odohráva výhradne v noci, je ťažko zrozumiteľná, čo je ale v rámci vierohodnosti a chaosu akým by postavy reálne prechádzali, ospravedlniteľné. Navyše prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, dýcha drsnosťou a pochmúrnou atmosférou, nehovoriac o podivných zvykoch aké majú barbari zaužívané. Prekvapivo pôsobí uchopenie kultivovaného Banderasa čoby hviezdy filmu. Ten nepredstavuje typického hrdinu, poctivo si delí miesto na plátne s ostatnými zúčastnenými a ku koncu dokonca odovzdáva štafetu hlavného hrdinu ďalšiemu z radu bojovníkov. Nepochybne zaujímavý filmový počin s pompéznym hudobným doprovodom, ktorému tak trochu zvyšuje kredit fakt, že ide o vôbec prvý VHS originál v mojej zbierke.

Film plný paradoxov. Po jednej stránke prekypuje atmosferickým dusnom, tajomnom a nápaditosťou pri podivných prírodných “udalostiach“. Po stránke druhej ho zráža do vôd podpriemeru zbytočná a navyše nefungujúca zápletka o manželskej kríze, ktorá okrem toho, že je zle napísaná, je ešte horšie zahraná. Wahlberg tradične s jedným výrazom a jeho polovička, tá silne konkuruje Shelley Duvall z Kubrickovho Osvietenia. Absencia lepšieho príbehu a nedotiahnutá pointa vzali zaujímavému námetu akúkoľvek iskru či hlbší význam.

Pamätám, že ako dieťa som Hviezdnu Pechotu odcudzoval pre podobnosť s Votrelcami, časom sa mi ale obzory rozšírili a už viem o čo tu šlo. Verhoeven je zvláštny režisér, dajte mu veľký budget, k tomu tvorcovskú voľnosť a natočí vám brakom zaváňajúci blockbaster, ktorý nezasvätení odsúdia už podľa trajleru. Úvod s beverlyhillskou zápletkou naladí zmysly na klišovitú romancu s uhladenou akciou, lenže už náznaky (podivné spravodajstvo, spoločná sprcha) majú predznamenať, že pôjde o čosi iné. Ako náhle príde na výcvikový tábor a samotný stret s alienmi, film presedlá na mlynček na mäso s takou mierou brutality a nekorektností, aké v škatuľke vysokorozpočtového mainstreemu nepozná obdoby. Ďalej poteší výsmech spoločnosti, armádnemu mysleniu, seriálovým zápletkám, či béčkovým postupom a to verím, že ide len o zlomok odkazov, aké som zachytil.

Typický Willis v typickej roli záchrancu sveta sa tentokrát zapletie do pátrania po piatom elemente, ktorý ako inak hľadá celá galaxia. Niekdajší najdrahší film francúzskej produkcie sa môže svojou výpravou smelo rovnať hollywoodskej produkcii. Spontánna Bessonova réžia oplýva energiou, vtipom (niekedy až prestreleným "Chris Tucker") a vizuálnymi nápadmi, ktoré robia z tohto počinu žánrový kult svojej doby. Určite tomu dopomáha aj obsadenie na čele s taxikárom Willisom, slizkým Oldmanom a roztomilou Millou. A keď už pre nič, aspoň kvôli termínu "multipass“ stojí toto scifíčko za pozornosť.

Vstupná polhodina vybehne na diváka s takým drajvom ako keby Bournov mýtus ani neskončil. Po vzore minulých dielov dochádza opäť na striedanie svetových metropol, aby sa mohol nebezpečný kruh uzatvoriť v samotnom epicentre. Žasnúť nad technickou či scenáristickou prepracovanosťou je už tak trochu klišé, čo neprestáva fascinovať štýlovosť, vynaliezavosť a charizma hlavného predstaviteľa. Chválim tiež dobre obsadeného záporáka a ak mi počas sledovaniu čosi chýbalo je pamätihodnejšie využitie Scotta Adkinsa a minimálne raz toľko dlhá newyorská naháňačka. Inak skvostné vyvrcholenie borneovskej trilógie, aké za sebou necháva s hanbou stáť celý rad známych špiónov na čele s agentom 007.

Jason Bourne definitívne preberá štafetu špionážneho agenta č.1. Tentokrát ho dobiehajú nové úlomky stratenej minulosti a nie príliš naklonenej budúcnosti. Tempo sa stupňuje s presnosťou švajčiarskych hodiniek, miera drsnosti i stupeň depresie rovnako dosahuje vyššieho levelu. Zručná réžia opäť nedovolí, aby sa príbeh podvolil akcii, čím si séria drží áčkovú úroveň. Tá mierne kolíše iba v obsadení, predsa len Gabriel Mann je herecký omyl a jeho osud poteší, zato Karl Urban v podobných roliach snáď ešte nesklamal. Inovatívne poňatá akcia diktuje modernejšie pravidlá (párkrát sa mi slušne zatočila hlava), aké dnes nešikovne kopíruje celá rada hollywoodskej smotánky. Moskovské finále považujem za jedno z najlepších akčných vyvrcholení nového milénia a zároveň najkrajšiu pozvánku do Ultimáta.