ambron

Báthoryčka v Los Angeles. Krása nie je všetko, je to to jediné. Pokrytectvo ako umenie, umenie ako pokrytectvo. Najdesivejší film posledných rokov...

Ostrov - more, voda - zem, noc a deň, žena - muž, brat - brat... kolobeh, dualita... sila Ostrova spočíva v jeho jednoduchosti, v minimalistickom, decentnom prístupe pri zobrazení životného cyklu jednej japonskej rodiny, kde je divák svedkom vizuálne hypnotického portrétu ľudského boja, vytrvalosti a prežitia.

Scéna vytvorenia robota Márie je ohromujúca! Metropolis je veľký film. Veľké filmy sú také, ktoré prebúdzajú v divákovi fantáziu, nechávajú diváka s obrazom po dlhú dobu, vynucujú si rozjímanie o otázkach týkajúcich sa samotnej podstaty života a dosahujú akúsi nesmrteľnosť. Metropolis toto všetko má. Korunovačný klenot filmovej nemej éry,

"Historická skúsenosť zvnútra nevyzerá ako pohľadnica. Vyzerá ako skutočnosť." Film o holokauste alebo film o hľadaní vykúpenia? Príbeh človeka v príbehu o mašinérii neustáleho pohybu, zaneprázdnenosti, kde nie je priestor na morálku. Desivý príbeh, krásny film.

Ako sa tešiť z výročia, keď sa ukáže, že celý ten čas ste boli pre toho druhého tá druhá a váš doterajší život bol tak trochu klamstvom? Citlivý prístup Charlotte Ramplingovej, jej emocionálne nuansy dávajú jeden z najpozoruhodnejších hereckých výkonov na obrazovke. Cítite všetko, čo cíti jej Kate...

Kdeže film o starcoch pre starcov... toto je film o živote pre všetkých ľudí,

Leto. Tábor. Les. Jazero. Sprchy. Chatky. Kanoe. Krátke šortky. Vysoké podkolienky. Sex. Deformovaný psycháč. Osemdesiatkový slasher ako vyšitý. Je pravdou, že film vo veľkej miere spolieha na klišé slasherov, ale poúvodná scéna v štýle giallo naznačuje, že si pôjde vlastnou cestou. Tvorcovia dokonale využili atmosféru hlbokých lesov a mladíckej bezstarostnosti letného tábora a legendy, ktorá predznamenáva hrôzostrašný koniec, plný krvi. Burning je platí pre mňa ako jeden z nečakaných hororových skvostov.

Priateľstvo je zložitá a krehká vec. Každý v ňom nachádza niečo iné, a očakáva niečo iné od druhých. Pasuggun ukazuje jedno takéto priateľstvo. Téma je to známa, ale napriek tomu je film pozoruhodný - predovšetkým spôsobom rozprávania. Cez spomienky dvoch priateľov sa dozvedáme o jednotlivých udalostiach tak, aby rozprávanie nestratilo na plynulosti. Udalosti sú zobrazované z rôznych pohľadov takým spôsobom, aby divákovi neodhalili všetko. Existujú len náznaky príčin rozpadu priateľstva, ale ako mnoho vecí vo filme, neodhaľujú všetko a tak je divák aktívne zapojený do diania. Tomu napomáha aj vysoko realistický štýl snímania (doslova vyoerskou kamerou) a prirodzené výkony predovšetkým trojice hlavných hercov. Aj preto považujem Passuggun za silný, výnimočný film, ktorý je právom v zahraničí chválený kritikou, ako aj divákmi.

"Dobré filmy prinášajú na otázky odpovede, výborné filmy kladú otázky na premýšľanie."

"Všetci hovoria, že by pre deti urobili všetko. Ale čo tieto slová skutočne znamenajú?", pýta sa jedna z postáv v tomto nenápadnom filme. Maggie "Irina Palm" jednoduchá, nenápadná žienka pojala tieto slová po svojom a aj za cenu vlastného odporu a posmechu, prekročila vlastný tieň. Aby zachránila. Sam Garbarski priniesol na obraz netradičný príbeh s vtipom a šarmom a ukázal, že skutočný a úprimný cit nás môže zaviesť na najnepravdepodobnejšie a pre mnohých "špinavé" miesta no môže tam aj vzniknúť.