MontyBrogan

Väčšinou býva filmový príbeh buď tichý a lyrický, alebo plný veľkohubých postáv a ich explicitných konfliktov. Noc nevesty je jedno aj druhé. A preto mi moc nesadla. Možno aj kvôli obdobiu a prostrediu, ktoré nemám zažité a zjavne ani dostatočne zmapované, lebo som sa tu strácal, ako keby ma súdruhovia poslali na polnočnú omšu vítať slnko.

Prvá polovica filmu sa snaží zobraziť každodenný život taxikára v kulisách pražskej atmosféry, no zanecháva skôr hustý smog kŕčovitosti. Problém je možno v striedaní sa rôznych postáv v podaní zákazníkov, nie však rovnako schopných hercov, ako sú tí, ktorí ostali v užšom výbere pre hlavné úlohy. No potom nasleduje výborne gradovaný, mrazivý thriller, čo by mohlo zapríčiniť impulzívne veľmi vysoké hodnotenie, keby som zabudol, ako sa všetko začalo. Naťahovaný koniec ale prinesie pár rozporuplných momentov, ktoré to zdarne pripomenú. Na neštudentský debut ide aj tak o výnimočný počin.

Mozog je záložné úložisko. A prenos dát nikdy nebol jednoduchší. Peňaženka sa stala nepotrebnou. Ďalšia moderná variácia na Orwellove zrušenie súkromia. Miestami chladné a nedovysvetlené. Inokedy ako prvýkrát vidieť Matrix.

Neveril som, že Wolverine Lerman počas filmu dospel, darmo vyzeral ako zanedbaný Jared Leto. Tvorcovia sa snažili využiť kontrast mladíckeho vzhľadu s jeho reálnym vekom na to, aby mohol hrať postavu v puberte aj v dospelosti, no vyzretý prejav mu ešte moc nešiel. Napriek tomu som scenáru zožral všetky návnady a tešil som sa na odhalenie tajomstiev jednotlivých dejových línií. Vo filme zhorelo dosť príbehov. Jeho scenár by som k nim však nepridal.

Príklad uveriteľnosti, resp. jej zanedbateľného podielu na blábolovitosti: ruský mafián bojuje v zasneženom alpskom lese hore bez, asi len, aby bolo vidieť jeho drsné tetovania. Už mu zastrelili dvoch kolegov, tak si radšej zvolí boj holými rukami (doslova). Alebo, ako by povedal ruský gangsterský disident Stellan Skarsgård, "What The Fuck?!"...

Hudba so silným emocionálnym dopadom. A hlavne obrazová autenticita nevšednosti. Chalan robí nič nehovoriace kotrmelce vo vzduchu, na doslovnosť však nepomyslím, kým film vyvoláva pocit svedectva zázraku.

Byť superhrdinom v Rusku nie je až tak super, ale povedzme teda, že sa jedná o človeka so zvláštnou schopnosťou penetračného charakteru. Jeho univerzum je povrchné a zážitky opradené západným klišé. Na vizuálnych efektoch sa nechutne šetrí, čo má kompenzovať prehaný gore. Ale kvôli zaujímavej atmosfére to za pozretie stojí.

Núka sa porovnanie s Bastille Day. V tom prípade je skóre Londýn vs. Paríž 1:0.

Toto už hraničí s elitárskym brakom. Povýšenosť a ponižovanie chudobných ľudí síce strieda dôraz na pokrytectvo nóbl pána z vyššej spoločnosti v podobe Oldřicha Nového, ktorý sa občas preriekne a použije sám nevhodný výraz, ale celé je to zase výmysel a faloš (že som sa nenechal odradiť názvom). Síce zo strany Věry Ferbasovej, ktorá ma k filmu priviedla, ale či už sa pretvaruje muž, žena alebo rodičia jedného z nich, nič to nemení na veci, že ide o ďalší čs pamätnícky film, ktorý pôsobí dojmom, ako keby bohatí nemohli prichádzať do trápnych, resp. všeobecne komediálnych situácií nedobrovoľne, teda mimo nejakého vopred dohodnutého plánu.

Nájsť si cestu k postave Rachel Weisz chvíľu trvá. Prísť na chuť filmu tiež. Chce to trpezlivosť a toleranciu. Určite neriešiť jej dobrodružnú minulosť dúfaním v detektívku. Psychologicky je však príbeh zvládnutý skvele. Hlavne vďaka minimalizmu, ktorý nenúti z nikoho dolovať prvoplánové emócie, ale necháva hlavnú dvojicu podať výborný výkon civilného herectva.