MontyBrogan

Asi jediné čo by som dokázal vytknúť, je ako ľahko na konci uverili zmierlivejšej verzii, ktorá bola načrtnutá aj na začiatku. Je tomu samozrejme ľahšie uveriť, ale už to jednoducho bolo v príliš pokročilom štádiu podľa mňa. Ale inak len žasnem a nechávam pôsobiť. Námet jak sviňa a scenár, ktorý vyťažil veľmi veľa z nekonečného spektra využiteľnosti a uchopiteľnosti.

Cesta Dustina Hoffmana naprieč žánrami, ako človeka, ktorý či už bol indián, beloch, pištoľník, flákač, vojak, manžel, adoptovaný vnuk, alebo priateľ, zažil toho naozaj veľa. A tiež by sa dal použiť názov Little Big World, pretože svet je síce pestrý, ale niekedy jednoducho narážame stále na rovnakých ľudí, nech sme kdekoľvek. Aj o tom je tento film. Či už to bola Mrs. Pendrake s jej zvláštnym pohľadom na hriech, Mr. Merriweather, podvodník s tendenciou strácať časti svojho tela, indiánsky kmeň ktorého členovia si hovorili Human Beings na čele s náčelníkom menom Old Lodge Skins, generál Custer s jeho armádou, fungujúcou v zmysle "stádo vede vúl", alebo Wild Bill Hickok, pravý westernový charakter, náš hrdina sa stále vracal k niekomu z nich, či už to mal v pláne alebo nie. Naozaj veľký film, s veľkým hercom v roli Malého veľkého muža. "Am I still in this world? Yes, Grandfather. I was afraid of that. Well, sometimes the magic works. Sometimes, it doesn't."

Na Elizabethtown sa najviac hodí veta: Všetkého veľa škodí. Veľmi rád by som dal vyššie hodnotenie. Je to pozitívny film, ktorý dokáže človeka motivovať. A to napriek zápletke, ktorá je zjavne nepríjemná pre hlavného hrdinu. Veď nikdy to netreba vzdávať, však? Našli sa tu zaujímavé časti v scenári (možno až hodné citácie), hudba bola fajn a Orlando mi miestami prišiel prekvapivo sympatický. Ale miestami to žiaľ bolo aj naopak. A to práve preto, že tu bolo (ako som už spomínal) všetkého až príliš. Príliš veľa lúčení sa so zosnulým, príliš veľa "posledných" stretnutí s Kirsten, príliš veľa patetických scén za zvukov soundtracku a príliš dlhý koniec. Aj keď tá mapa bola ako darček super.

"Vieš aký je rozdiel medzi tebou a mnou? Že ja mám zdravú pečeň a ty budeš mať večer sex." Seriál ktorý som si nikdy nesťahoval a nepozeral vo veľkom, ale vždy ma dokázal zabaviť keď som na neho náhodne natrafil v TV (aj keď sa hanbím za to slovo), aj napriek dabingu. Ten humor dáva facku na prebudenie všetkým klasickým, nechutne patetickým, rodinným sitcomom. Alebo prípadne ich fanúšikom.

Znepokojivá štúdia odvrátenej stránky Amerického sna. Alebo toho čo miesto neho dostane jeden redneck, ktorý sa vydá do NYC a čaká že sa ocitne v rozprávke. Trošku ako Taxi Driver z pohľadu Jodie Foster, lenže ju hrá Jon Voight. :) Ale nie. Výborné a najtemnejšie na celom filme boli snové flashbacky na štýl ako to neskôr robil Oliver Stone. Výborný film. A výborný Hoffman.

Práve som bol svedkom dokonalého filmu. Nechápem moje predošlé hodnotenie. Ešte že som si to pozrel znovu. Neviem presne čo mám k tomu ešte napísať. Absolvent je hrozne odviazaná komédia a vyspelá romanca na dobu svojho vzniku. Ach, zas tie moje predsudky. "Mrs. Robinson, you're trying to seduce me." A tá hudba! No celé bez chyby. Moja nová 106-minútová láska.

McLovin is not dead!

Vo vidieckom sídle počas letného večera, za bzukotu cvrčkov vychádzajúceho z tmy, stojí žena chrbtom k mužovi. Muž ju zvádza slovami aj dotykom. Ale ona nechce podľahnúť. Nechce lebo nemôže. Jeho ruka neochvejne lemujúca ženinu šiju a ramená, nakoniec nachádza jej prsty idúce v ústrety pokušeniu. Ona cíti jeho dych, jeho slová, jeho dotyk. Vie, že je to len letná búrka, ale to jej práve chýbalo. Druhá žena stojí oproti, pozerá sa mužovi do očí, ale on ju nevidí. Naopak, nalieha na ňu ďalší muž stojaci za jej chrbtom. O toho však nemá záujem. Nevie čo sa deje, kde sú mosty, po ktorých kráčala pred týmto letom. A kam pôjde na jeseň. Za hlukom veľkomesta? Za hektickým rozptýlením od života? Depresívna myšlienka, vidieť život ako niečo pred čím treba utekať. Ale život nie je len jedno leto, ale aj to čo príde po ňom. Hlavne to, viac než minulosť.

Občasný humor bol super. Nečakaný a príjemný, asi ako od Jarmuscha. Ale napriek tomu, že pokladám drámy za jeden z najserióznejších žánrov, nakoľko pojednávajú najčastejšie o živote, atď atď, ťažký alkoholik a umierajúca matka v úlohe rodičov, je niekedy aj na mňa veľa. A ešte jeden postreh: Skarsgårdova postava mala až príliš podobné zamestnanie ako v o niečo skôr natočenom Prelomiť vlny. Ropná veža alebo naftárska plošina... Asi sa v jednom smutnom príbehu odkazovalo na druhý.

Film konštatujúci akú fatálnu rolu zohráva čas a priestor v láske. A veľmi veľmi inšpiratívne animácie.