Recenze (3 489)
Dave Chappelle: Killin' Them Softly (2000) (pořad)
Možno najlepší, ale stále je to len stand-up Davea Chappellea.
Královna Země (2015)
Dve scény sú geniálne; dialóg (resp dvojitý monológ) okolo 25tej minúty a odpočúvanie telefónu. Vcelku tak medzi 4 a 5, len mi trochu vadilo, že ten film nemá začiatok, stred a koniec, iba proste ide. Pretože potom iba proste skončil. Tých miestnych 58 percent je ale značná hanba.
John Carter: Mezi dvěma světy (2012)
Keď chcete 80.kové guilty pleasure a dostanete 90.kovú nudu.
I Believe in Unicorns (2014)
Kto je najhorší súčasný pseudoartový režisér? Ana Lily Amirpour? Alebo tá chudera, čo robila Monológy vagíny? Tak si predstavte, že niektorá z nich dostane adaptovať látku na štýl Amélie z Montmartru a celé to má produkovať Harmony Korine. No a teraz ste zhruba na tej vlne. Film, ktorý začne strihaním stareckých nechtov a cez random fireshow performerov sa prepracuje k zmierovaniu análnym sexom. Absolútne pozérske dno. Aspoň, že tá Natalia Dyer je vo väčšine scén poležiačky.
Marianne (2019) (seriál)
Dobrá historka. Máloktorý súčasný horor stavia storytelling na prvé miesto a všetko ostatné úmyselne prepáli, len aby poukázal nato, čomu vzdáva hold. Rozprávkové, sympatické.
Marianne - Úterý (2019) (epizoda)
Hell is near the ocean...
Eli (2019)
S lepším režisérom mohlo ísť aj bez podstatnejších zmien v scenári o päťhviezdičkovú záležitosť, s kultovým potenciálom. Napríklad taká Sadie Sink sa do svojej role vyslovene hodí, ale je zle zrežírovaná a strašne zle hrá. Z tej neistoty až do záverečných minút sa dalo vytrieskať hodne, z toho finále mohla byť ikonická scéna, ktorá by sa ešte o tri dekády púšťala v zostrihoch na odovzdávaniach cien akadémie (kto videl aspoň jedno, vie o čom hovorím). Takto tu máme mainstreamovo zamenitelnú, sterilnú rutinu, nepresvedčivých hercov, nudnú kameru, celá prvá tretina filmu je max dvojhviezdičkové béčko, a nevyužité všetko. Tri hviezdy, ktoré bolia.
Kořist (2019)
Toto ma, po priemerných hodnoteniach od mojich obľúbených, veľmi príjemne prekvapilo. Asi si nepamätám, že by som vôbec niekedy videl dobrý horor o krokodíloch a Crawl má všetko, čo by mal správny zvierací survival mať. Kazia to len tie digitálne krokodíly. Už by si mohli v Hollywoode uvedomiť, že sa toho nedá báť. V medziach subžánru za 4*.
XX. století (1976)
Ak si Bertolucci myslel, že je v rámci naturalizmu dôležité ukazovať nám rezanie prasaťa, masírovanie konského análu, alebo ako si desaťročný chlapec sťahuje predkožku, prečo nám rovno nepredviedol exkurziu naprieč žumpou? Ľudia predsa musia chodiť na záchod; naturalizmus! Najväčším negatívom sú ale trapné karikatúry záporákov jak z ruskej rozprávky, a nedostatočný priestor (pri vyše päťhodinovej stopáži) venovaný tým ozaj dôležitým veciam, ako je kamarátstvo Alfreda a Olma ako detí, kamrátstvo Alfreda a Olma ako dospelých, Adin alkoholizmus, nástup fašizmu, atď. Chápem ten formát, že to (aj napriek názvu) nemal byť film o komunizme a fašizme, ale príbeh páru rodín naprieč generáciami na pozadí spoločenských zmien, a aj tak som mal väčšiu časť filmu pocit, že tam veľa dôležitého proste chýba. Na druhú stranu, ani pri tej megastopáži som sa takmer vôbec nenudil, a niekoľko scén hlavne v druhej a tretej hodine filmu (smrť starého pána, epileptička, prvý sex s Adou, roľnícky odpor, kokain), a v závere, keď jednu z dvoch najchorejších ideológií v histórii ľudstva vystrieda druhá, je naozaj vynikajúcich. Ak ale nutne nepotrebujete vidiet žaluď Roberta De Nira, pustite si radšej Plechový bubienok.