dr.horrible

Hodnotím asi trochu prísne,  ale už dlho som nevidel áčkovú produkciu (k dnešném dňu najsledovanejší seriál v histórii Netflixu), tak plnú chýb a logických nezmyslov. Po štvrtú epizódu to ešte nie je tak okaté, neskôr sa začnú hromadiť, a najvyššie hodnotenú časť (s kockami),  mi to už v podstate pokazilo. Raz nechajú všetkých sa vraždiť v spánku, pretože pravidlá neexistujú, neskôr zabijú vlastného, lebo porušil právo na “rovnosť pre všetkých.” Omg, rofl, lol. VIP klub celé zle. Také tie detaily, akože hráč stojí v strede medzi dvoma vojakmi a jeden z nich ho rozstriela samopalom, tie sa mi ani nechcelo počítať. Ten manželský pár, do záveru kockovej epizódy, podľa mňa zabudli dopísať, preto bol až v ďalšej časti. Koniec by som zhrnul ako neuspokojivé finále, prerušené klišé, nasledované najväčším nezmyslom celého seriálu, ukončené ďalšími dvoma klišé a korunované cliffhangerovým klišé. Cez to všetko som si ale Squid game užil, má to nápady, pre západného diváka to prekračuje niektoré zažité hranice, ponúka to hry a krv, a človek si môže pokrytecky zafilozofovať nad zlými peniazmi. Takže návykové, drsné a zábavné. A tiež hlúpe a neskonale predvídateľné. Obľúbené postavy: Cho Sang-woo, Ji-yeong.

Trochu nechápem to haló, čo je vždycky okolo Chappelleho stand-upov. Zároveň viem, že reálne ho veľmi veľké množstvo ľudí považuje za najlepšieho komika a zároveň nerozumiem prečo, nakoľko všetko to čo on, robia lepšie Chris Rock, Bill Burr, alebo čiastočne Peters, CK a Gervais, a vlastne aj všetci ostatní. Jeho najlepšie vystúpenia nedosahovali kvalít najhoršieho vystúpenia kohokoľvek z menovaných. Zároveň s ním súhlasím, že komédia je komédia a nemá sa cenzurovať a zároveň s ním nesúhlasím snáď v ničom inom. Už Stick & Stones bola napol komédia a napol aktivizmus, ale furt to bolo vtipné, tak ako jeho staré stand-upy boli vždycky vtipné. V Closer je naozaj dobrých vtipov strašne málo, a je to skôr depka o tom, ako sa odpudivý, starý chlap obhajuje pred svetom. A hlavne ten prednes, keď úmyselne naťahuje slová a vety, aby jeden vtip zabral aspoň 5 minút, je ubíjajúci ako nikdy predtým.

Obdivujem veľkosť Villeneuve-ovho diela, ten film je formálne dokonalý, ale rovnako ako jeho ostatné dva veľkofilmy, je chladný a konvenčný. Kolos bez extravagancie. Dosť sa stotožňujem s článkom, čo vyšiel na IndieWire, že  “David Lynch’s Version Is a Lot More Fun.”

Ťažko sa mi to hodnotí, nakoľko je problém vlastne presne opačný, ako som čakal. Že hrá útle, bledé dievča s detsky nevyvinutým hrudníkom, väčšinu knihy nazývané dieťaťom, takmer 30-ročná - trojky kozy - Magda Vašáryová, zas tak nevadí, pretože hrá  výborne, každú jednu emóciu trafila správne a dá sa jej jej prejav veriť. Presne obsadený Kukura, naopak, hrá afektovane prakticky všetky polohy, a Valach, stvárňujúci dobráckeho starého profesora, jak keby omylom dorazil na natáčanie filmu o nejakom drsňáckom, štramáckom detektívovi v stredných rokoch. Tiež podáva kvalitný výkon, lenže v kontexte knižného charakteru je de facto celý čas na smiech. Úpravy nevadili, ani v závere, dokonca ani vložený skoro trojuholník so slúžkou.  A raz som sa pristihol, že dúfam v nemožné, aj keď poznám koniec; tak silná je to predloha. Jedna z najlepších kníh, ktoré som čítal. Kto ju nečítal, nech si hviezdu pridá. Alebo nech si ju radšej prečíta, konieckoncov, je zadarmo na nete.

Keď Dave Chappelle nemá zrovna potrebu rozprávať svetu svoje primitívne, zaostalé, politické názory pre debilov, dokáže (dokázal) vykúzliť aj takúto fajn autentickú, pohodovú atmosféru. Skvelý projekt, kvalitní hudobníci a aj ten povestný najhlúpejší Američan (Kanye) sa tentokrát dal skoro počúvať. Trčí mi to dvd-čko doma v polici snaď 10 rokov a dosť som si ho dneska užil. Z Killing me softly na ulici mám zimomriavky ešte teraz. Lauryn Hill je bohyňa.

I feel you, Kelly.

70%, 90%, 80%, 100%, 50%, 100%. Super poviedky. Úvodná s Ritou Hayworth a piata - komediálna ma úplne nechytili, ale tie dve smutné prostredné sú krásne dojemné, a Fondova roztomilá konverzačka a záver, ma bavili najviac. Možno, že náboženský, ale určite bol hlavne o nádeji. Celkový dojem  4,5*.

Skvelý začiatok zapadne po chvíľke v hromade nudy a trapnosti. Keď nás chcú potom zhruba v polke tvorcovia presvedčiť, že v priebehu jednej scény (!) vyburcovali celý lekársky  personál nemocnice (!), k hádzaniu žien a pacientov (!) o zem, v afekte verejného lynču, ide už o regulérny výsmech a urážku zdravého rozumu.  A hlavne je to strašne neuveriteľne a monotónne natočené. Jediná pozitívna vec po úvode je, že rodinu Laurie Strodeovej hrajú (opäť) sympatické herečky. Mne to na 2* nestačilo.

Súčasných 70% tomu sedí, je to presne medzi troma (televízni herci vedlajších rolí, telenovelové zakončenie epizód, zvraty na efekt) a štyrmi hviezdami (hlavná postava, hlavná herečka, sympatická ujetosť, vzťahy). Najvýraznejším kladom tu je, že Penny hraje Penny. Dám zatiaľ asi 3* a uvidíme, čo prinesie ďalšia séria.

Denníky červených črievičiek po 20.tich rokoch. Film, kde o začiatku do konca v každej scéne hrá relaxačná hudba, až máte po polhodine chuť spáchať samovraždu.