Havenohome

Kamera sa drží pri hercoch veľmi tesne, čoho hlavným dôsledkom je nesutály pocit nervozity, kedže vy by ste radi videli aj celok. Modus ručného "prenásledovacieho" snímania neskĺzne do dnes módnych kompozícia alá Refn alebo Aronofského Wrestler, ale vynaliezavo objavuje nové uhly a výtvarné riešenia. Ďalší plusový atribút kamery je jej vysoká "estetická" krása, napriek svieteniu len za pomoci prirodzeného osvetlenia......................Je jasné, čo sa na konci stane, ale aj tak som sa nehorázne bál a moment prekvapenia nebol nijako oslabený. Dávno som nemal pri žiadnom filme taký silný emočný zážitok........................Čo sa rómskej problematiky týka, zaostávajú všetky ostatné (hlavne slovenské) počiny niekoľko svetelných storočí pozadu. Film neideologizuje, nie je didaktický, zbytočne nedovysvetľuje. Naplno vám umožní preniknúť do mentality rómskej rodiny, ale aj do rasisticky zmýšľajúcich postáv...................Nemusíte mať strach, zoberte na tento film do kina celú rodinu, aj dedka, čo nadáva na cigánov večer na gauči, keď sleduje správy na Markíze, aj matku posadnutú fetišom na upratanú domácnosť aj násťročnú sesternicu, čo sa štíti "špinavých morgošov", vy sa skutočne nemusíte báť, lebo tam za oknom je to iba vietor!

Spektakulárnosť a silné herecké výkony nestačia. Lean nie je "veľký rozprávač". Slasť z rozprávania je to posledné, čo mu ide. Práve naratívna časť jeho diela je podľa mňa najslabšia. Čo môže dojať je tá opulentná výprava a kamera. Takže kto má rád precízne komponované veľké dlho trvajúce celky, ten si príde na svoje. Keby tam bolo však trocha viac napätia (ktoré som zažil u Leana len v Moste cez rieku Kwai), bol by to plný počet.......................Porovnávať to s predlohou nemá zmysel. Tá kniha je asi nesfilmovateľná. Apropo Leanov rozvláčný štýl ani neumožňuje preniesť na plátno všetky kľúčové momenty z knihy.

Skôr než naskočila Agnieszka na kino morálneho nepokoja, urobila tento ostrí film. Nie morálka, ale sexus a všetky trápenia, čo k nemu patria, sú predmetom záujmu v tomto diele. Intelektuál Abdon by sa rád dostal do lona miestnej kyprej lekárnikovej ženy (kým je starý na love). Bohužiaľ moc nad tým rozmýšľa a preto je pri zdroji prostoduchý úradník z banky - mladý vyrehotaný zajačik, ktorý slúži lekárnikovej žene len na jednu vec..................Treba oceniť výber a vedenie hercov. Aj svetlom sa pekne maľuje. Abdonov dom má ponurú, šerosvitovú atmosféru. Zárez žiletkov je bolestivý ako u Bunuela. Takýto horúčkovitý existencializmus sa moc v poľskej kinematografii nevidí. Chorobný intelektualizmus nakoniec opúšťa aj panenská slúžtička a zamieri do príjemného objatia oslobodzujúcej súlože.

Vtip filmu sa zakladá na preklopení drákulovských klišé do černošského prostredia a do sedemdesiatých rokov. A to je všetko. Na blaxploitation je to dosť nuda, lebo tam práve nie je veľa tej blaxploitation. Medzi guilty pleasure momentmi je veľa hluchých a dlhých pasáži.

Čo mi obecne vadí na Kiarostamiho štýle, a čo sa vysublimovalo pri tomto filme, je určitá miera neoriginality. Prečo? Uznávam, že jeho metóda je geniálna a málokomu sa podarí tak veristicky rekonštruovať realitu. Ale práve v tom je jeho slabina. Ten recept sa stále opakuje a preto vyvstáva otázka, či je to ešte stále také originálne. Lepšie sa to dá ilustrovať cez princíp "zameniteľnosti". V geniálnom filme nemožno niečo zameniť za hocičo iné. Každý detail nenahraditeľne buduje celok. (Naopak je tomu pri zlých filmoch, ktoré možu svoje jednotlivé časti variovať a nijako to ich kvalitu neposilní) Vo filme Deset by sa pokojne mohla zjaviť ďalšia postava, pokojne by mohol pribudnúť ďalší super veristický záber a stále by to bolo o tom istom.......................Z danej veci sa odvíja ďalší problém. Režisér nechá prehovoriť množstvo postáv, spravodlivo nechá odznieť každý názor. Výsledný produkt však nepôsobí ako nezaujatá výpoveď, ale skôr akoby režisér nevedel aký postoj má zaujať. Je to jednoducho také veľmi všeobecné.

Keď sa tam zjavil Harvey Keitel, tak som išiel do kolien. Do konca filmu som potom už len čakal, kedy sa tam zjaví aj De Niro. Množstvo hviezd nie je na škodu, ale perfektne zapadnú do Andersonovho sveta..................Pre mňa je Anderson druh humoru, keď sa nahlas nesmejem. Vidím smiešnu vec, poviem si v duchu, že je to smiešne, ale nezasmejem sa. Ten humor si vás nepustí úplne k telu. Podobne ako postavy, ktoré sú na zamilovanie. A preto je to výborné a inteligentné. Nie je to len sranda a plnokrvná retronostalgia, ale aj filmársky kumšt. Celý úspech Andersonovej réžie sa zakladá na "na seba upozorňujúcom štýle". Precízna práca s kamerou tvorí ten humor svojím komentovaním situácie. Preto sa Anderson nikdy nestane masovou záležitosťou. Diváci majú radšej emóciami presýtený príbeh, Anderson je však štýl.....................Jediná chybička krásy je rýchly koniec, ktorý by si žiadal ešte nejakú peripetiu a veľkolepejšie finále.

Váhal som. Ale je to odpad. Je to nehorázna nuda. Keby ma tam aspoň niečo urážalo. Aspoň k nejakému vzrušeniu by prišlo. Ale je to len nuda. Ochotníctvo a amatérstvo na všetkých úrovniach. Tvorca patrí k skupine obyvateľstva SR, ktorá si myslí, že natočiť ľahký žánrový film je jednoduché. Je to rovnako ťažké ako natočiť umelecký film. Všetky gagy sú primitívne ako v námetovej polohe, tak aj v prevedení. Jediná skupina, ktorej sa to môže páčiť je asi len Poledňákovej komédiami a Elánom zdecimované publikum.

V detstve ma to bavilo. Má to v sebe nádych melanchólie a poéziu. Má to veľké plus oproti inej vtedajšej produkcii pre deti a mládež a to, že to zbytočne neideologizuje. Z odstupom času je to však dosť veľká nuda a to hlavne kvôli réžii. Situácie výborné, prostredie tiež výborné, ale nedokáže to pútať pozornosť. Neprecízna práca s detským hercom. Dialógy miestami strašne šuštia papierom a sú tam zbytočne dlhé zábery. Nechápem prečo to nemohli viac rozzáberovať. Pravdepodobne to bola vtedajšia výrobná konvencia. Napätie zráža aj nedôsledné napĺňanie nastolených dramatických potrieb. Chlapec sa viac krát vyjadrí, že nenávidí svoju sestru, dokonca ju chce zlikvidovať. Nedá sa mu to však veľmi veriť, kedže to zostane len v polohe demonštratívnych dialógov. Takisto záškoláctvo je slabo vyriešené. Ťažko veriť, že by sa chlapcovi tak dlho darilo chodiť poza školu a nikto by si to nevšimol. Toporne potom pôsobí aj psychológia postáv, ktoré v rámci jedného obrazu bez dramatického priebehu menia svoje správanie........................Inak jablká a kompóty na stole v kuchyni sú dôkazom, že už 82. roku sa tu etabloval tento poetický trademark slovenských filmov, neskôr najlepšie známy zo Šulíkových filmov.....................Ako som povedal vyššie, nebyť takej slabej réžie, film mohol byť nadčasovou klasikou. Témou a situáciami to pripomína napríklad Truffautove filmy o revoltujúcich deťoch. Bohužiaľ diskurzívne spracovanie veľmi pokrivkáva.

Instantný Woody Allen. Dostanete ho v najbližšej samoobsluhe. Pred konzumáciou vysypte obsah sáčku do nádoby a zalejte 300 ml vriacej vody. Upozornenie: Častá konzumácia môže spôsobovať zažívacie problémy............. Miestami to malo bližšie k Fantozzimu ako k Woodyho obľúbencovi Federicovi, ktorého sa snaží aj pár odkazmi priamo pripomenúť. Večná recyklácia tých istých motívov. Liberálna kritika tradičných hodnôt pôsobí ešte otravnejšie ako tie tradičné hodnoty. Benigniho príbeh a kritika médii je taká prepálená, že sa stráca jej zmysel a aj vtipnosť......................Tak ma napadlo, či už dávno nie je ten Woody niekde v nebi. Nejaký producent si našiel šikovného dabléra. Raz za čas ho nechá prejsť sa po Manhattane. Skutočný Woody je v mrazáku a doktor, čo potvrdil jeho úmrtie, dostáva od producenta mesačnú gážu, aby nič neprezradil. Producent raz za rok s týmom scenáristov spláca nejakú "woodyallenovku" a pustí ju do kín.

Noé je strašne preceňovaný režisér. Toto nie je žiaden naratívny experiment, ale prvoplánovosť sama. Akosi nevidím genialitu tohto snímku. Má to byť snáď doslovné použitie nápadu vyrozprávať príbeh od konca? Nemá to však žiadnu eleganciu a spôsob ako to je natočené by napadol aj malé dieťa ( film postupne ukazuje ďalší časový úsek odohrávajúci sa pred časovým úsekom, ktorý práve sledujeme a tak sa dostaneme až na úplný začiatok). "Legendárna scéna" znásilnenia je veľká nuda. Z dramatického hľadiska je nefunkčná. A pointa s tehotenstvom len dovršuje moralistický tón celého filmu.