Havenohome

Nie je to totálna katastrofa, ale inak s klerikom súhlasím. Od Piussi sa ani nedá čakať nejaký sofistikovaný prístup. Aj keď toto je pre mňa jej najpozerateľnejší film......................Je cítiť, že autorka je predpojatá a to uberá na váhe jej postoja a argumentov. Záznamy z disciplinárnych pojednávaní majú však svoju silu. Je to ako zo súdneho procesu s Miladou Horákovou. Preto zamrzí, že dokument nemá premyslenejšie spracovanie, ktoré by si téma zaslúžila. Aj keď je otázne, či v tejto krajine má niečo zmysel............................ Je to klasická démonizovanie tváre z vrchola trojuholníka. Do dokumentu by sa malo dostať viac tých nižšie postavených ľudí. Vinný je každý, kto svojim mlčaním podporuje Harabinovú garnitúru.

Výborná téma. Slabučká réžia. Scenár nula bodov. Kamera pekná, avšak veľmi devalvovaná. Každým pribúdajúcim dlhým záberom podkresleným ezoterickou muzičkou som si trhal vlasy. Estetická krása sa zmenila na čistú onaniu. Hlavný problém? Neexistujúci storytelling. Prečo sa dozvedáme niečo o zápletke až po úmorných 15 minutách? Nič sa tam nedeje kvôli niečomu. Postavy si nič nemusia zaslúžiť (hlavný hrdina dostane trénerskú licenciu na lusknutie prstov). Všetko sa dá veľmi ľahko predvídať. A keď nie je príbeh, ktorý by sa dal sledovať, tak môže byť kamera aj maková, aj tak zaspíte. Neherci dosť slabí (nie ich vinou), je jasne odlíšiteľné kedy sú sami sebou a kedy prenášajú režisérom vymyslené tézovité vety.

Metóda, keď si dokumentarista vymyslí nejaký koncept a potom do neho zavlečie protagonistov, sa ukázala ako prepálená už pri Nesvadbove. Pri Zvonkoch šťastia sa tento typ práce dostáva do extrému. Stráca sa akákoľvek možnosť povedať niečo pravdivé o živote hrdinov a hlavnú úlohu preberá zvolený režisérsky výmysel. (Nechcem byť ostrý, ale to isté robia aj súčasné realityshow. Stačí si nájsť exota a vymyslieť mu nejakú činnosť, ktorá ho dostatočne zosmiešni.).................Čo je na tomto filme vtipné, teda nevznika zo zámeru režiséra, ale je čarom nechceného, keď protagonista prenáša rôzne "múdrosti". Veľmi tenkú hranicu s televíznou produkciou (Modré z neba) film oblizne, keď sa protagonista nemotivovane rozplače a začne skuhrať o svojom živote. Takýto moment vyznania a dojatia pôsobí v celom filme úplne bezkontextovo a samoúčelne............................Zaujímavý je moment pred koncom, kde do predkamerovej reality vstúpia aj tvorcovia a vlastne doznajú, že im nejde o žiadnu úprimnú snahu porozumieť rómom, ale chcú si iba natočiť svoj záber. O tomto by mal byť ten film, že väčšina slovenských režisérov ani nevie prečo točí o rómoch, nerozumie danej problematike a viac ako o úprimnú snahu vyjadriť sa k danej téme im ide len o nadobudnutie statusu dôležitých umelcov, ktorí sú pre našu spoločnosť potrební, lebo točia predsa o takýchto vážnych veciach.

Tento film nemá s punkom spoločný ani jeden chlp. Aj keď sa snažím pestovať si citlivosť voči akémukoľvek audiovizuálnemu výtvoru a nahliadať ho bez predsudkov, nenachádzam na tomto diele nič, čo by si zaslúžilo aspoň jednu hviezdičku. Urobiť aj z punkovej subkultúry bezzubý a maximalne nudný ostalgy film sa môže podariť asi len v našich končinách. Skutočne vyzerali za komunistov punkáči ako hipsterskí digheadi? Akú strašnú nudu musí prežívať režisér teraz, keď už jeho mladosť bola taká nehorázna nuda. Punk sa tu zredukoval na kopanie do škodovky a vyhrážanie smrťou dôchodcovi. A chudák Štrébl (inak výborný herec zaniknuvšieho Divadla Komedie) tu musí hrať schématickú rolu otca (takú nedostal ani Jiří Krampol v normalizačnom opuse Atomová katedrála). Ostatne ani jedna postava v tomto filme nie je neschématická. Ďalší patologický jav, ktorý možno sledovať na tomto počine, je obsadzovanie obľúbených smiešnych ksichtov do marginálnych nehereckých rolí (Marek Taclík, Leoš Noha). Rovnako sú uplne mimo aj grafické popisky, ktoré sú nielen esteticky škaredé, zvukovo nevydesignované ale hlavne hovoria úplne zbytočné radobyvtipné informácie. Všetko korunuje záverečný lynč hasičov ako z béčkového hororu. Hihňajúci sa recidivista pripomína svojou pitvornosťou postavy z Troškových filmov.......................Odpad!

Horší scenár mal asi už len Prometheus. Že to nebude prvá liga, to som tušil. Ale že to bude až taká šumienka, to som nečakal. Okrem dvoch momentov (holé zadky a čarodejnica nad kotlom) sa dočkáte len "pádového" a "udieracého" humoru.

Výborný scenár nielen v rámci Českej republiky ale aj v rámci Sedláčkovej tvorby. Napísal to spolu so Zapletalom. Ten Zapletal to ti je človek, čo ešte za komunistov napísal polokultovú knihu Polnoční bežci. Po revolúcii sa živil mimo iné aj ako lekárnik napríklad a začal sa zaoberať písaním scenárov. Dnes píše napríklad aj pre Súdnu sieň (kvlaitná grcka). Spojenie so Sedláčkom je však veľmi osožné. Dúfam, že sa zopakuje........................Kde je tá kvalita?.......Úspešne zvládnutá uzatvorená žánrová dramaturgia. Storytelling je na úrovni poctivo napísanej kriminálky/ thrilleru a v českom prostredí pôsobí ako zjavenie. Výborné detaily, ktoré spájajú rozprávanie a motivujú konanie postáv. Nevídane elegantná distribúcia informácii (teda antipopisnosť). Ten scenár je o triedu lepší ako scenár k Rodina je základ štátu (aj keď by som to asi nemal porovnávať, keďže v Rodine je otvorenejší typ rozprávania). A práve uzatvorený scenár je podľa mňa to, čo dáva naplno vyznieť Sedláčkovej réžii. Je to strohé, presné a realistické, dokonca mi neprekáža ani Sedláčkov svojrázny štýl (v Rodine boli tie dlhé jimi-jipové jazdy nemotivované, tu tie dlhé stadycamové prechody priestorom posilujú realizmus)...............Sedláčkovi sa podarilo natočiť žánrový film a zároveň zžieravo a nekompromisne hovoriť o problémoch súčasnej spoločnosti. Zabil dve muchy jednou ranou. Ostatným českým tvorcom sa zúfalo nedarí ani jedno.

1) Slovenský film, za ktorý sa oplatí zaplatiť vstupné do kina..........2) Prvý vydarený slovenský artový film (Liovej Dom nevnímam ako vyslovene artový film, svojou dramaturgiou je atraktívny aj pre mainstreamového diváka, a Fornayovej Líštičky sú síce artový festivalový film, ale najhorší možný.)..........3) Obraz rómskej osady (aj keď len na chvíľku) konečne nadobúda v slovenskom hranom filme realistickú podobu (takto mal byť natočený Šulíkov Cigán)..........4) Popri Jurajovi Chlpíkovi sa konečne medzi slovenskými kameramanmi (nielen najmladšej generácie) objavuje niekto, kto rozmýšľa nad estetickou úlohou kamery vo filme. Je to kameramanka Viera Bačíková. Kamera je najlepšie zvládnutý a najprínosnejší prvok filmu.................................K negatívam..........1) Herci si hrajú všetci svoje husle. Najlepší sú úplní naturščici v podobe tiet vo fabrike a na ubytovni. Hlavná hrdinka nie je dobre vybratá, je toporná, ale to už je problém réžie..........2) Miera neuveriteľných momentov sa blíži k nebezpečnej hranici. Napríklad to, že osemnásťročná pomerne good-looking baba netuší ako baliť chlapa. Ďalej to, že také mladé baby balia samých starých štrbavých chrenov. Ak je to skutočnosť, chýba jej vo filme nejaká hlbšia motivácia. Vyskytnú sa aj toporné scény, ktoré by si zaslúžili vybudovanejší dramatický priebeh. Spomeniem aspoň vyhadzov z čínskeho obchodu..........3) Film asi v polovici stratí gradáciu a ťažko to ospravedlniť nejakým zámerom, že tvorcovia chceli navodiť letargickú a ubíjajúcu atmosféru príbehu. Prvá polovica je teda silnejšia ale takýto deziluzívny film by si zaslúžil zdrvujúcejšie finále. Záverečný fór so svetelným pútačom teda nemá svoju silu..........4) Film je surový hlavne kvôli kamere (vyprázdnené kompozície, nečisté zábery cez rozostrené objekty, neelegantné prerámovávanie) už menej kvôli strihu, ktorý množstvo surovosti odstráni v elipsách (a často to pôsobí nie ako sujetový zámer ale skôr ako keby odstrihnutý materiál nepôsobil autenticky a preto musel ísť zo zostrihu von)..........5) Časť filmu točená na mobil nemá svoju motiváciu, práve naopak pôsobí neuveriteľne. V daných situáciach by si určite hrdinka nič na mobil netočila..........6) Animované pasáže sú dobré v prvej polovici, keď nezachádzajú do prvoplánovej popisnosti ako ku koncu (rohatý čert už bol fakt dosť zbytočný)..........................Záverom. Je to zďaleka najpozerateľnejší počin v slovenskej kinematografii za tento rok a spolu s Liovej Domom asi aj to najlepšie, čo sa tu natočilo od čias Šulíkovej Záhrady (v hranom filme).......................S odstupom času musím ísť minimálne o jednu hviezdičku dole. Môj pôvodný nadšený komentár je viac výsledok popremierového kolektívneho nadšenia, ktorému sa na Slovensku ťažko vyhnúť. Tento film nie je ani zdaľeka taký dobrý. Opäť zdôraznujem, že v jednotlivých zložkách je mierne nadpriemerný, ale v celku sa zase jedná o ľutovací nihilizmus vlastný slovenskému driáčnickému realizmu.

Herzog je niečo ako inzitný maliar. Sám sa viackrát vyjadril, že kto chce filmy robiť, nemal by ich pozerať. Preto chápem jeho svojský spôsob réžie, keď skutočne vidno, že nepoužíva žiadny konvenčný spôsob výroby filmu. A preto tie negatíva. Neexistencia zvukového dizajnu vás pripraví o značnú časť zážitku, cez sluch sa jednoducho na vaše emócie pôsobiť nebude. Film pôsobí divne ticho, a mnohokrát nie sú nazvučené do očí bijúce zdroje zvuku v obraze. Rovnako pôsobí zvláštne aj pohyb kamery a rozzáberovanie. Akoby to natáčal jeden z indiánov vo filme, ktorý nič netuší o konvenciách filmovej reprezentácie. Presvedčí vás však to, čo sa deje pred kamerou. Už len skutočnosť, že tú loď prevliekli cez obrovský kopec budí veľmi silný dojem (nielej hlavný hrdina to musel dokázať, ale režisér sám musel tu loď dostať na kopec bez akýchkoľvek trikov)................Herzog je zároveň dedič filmárov antropológov ako bol Jean Rouch. Fyzická réžia.

Píše sa rok 3875 po Kristovi. Deti majú hodinu dejepisu a práve preberajú dvadsiate storočie. Učiteľ im ukazuje na displeji elektronickej tabule zo zažltnutých plagátov naskenované podobizne Eastwooda, Van Cleefa a Wallacha. "Milé deti, posledné storočie druhého tisícročia, keď bolo ešte najmocnejším štátom sveta dnes zaniknuté USA, je známe najmä ako storočie filmu. Tento dnes neexistujúci druh umenia mal pre tú dobu podobný význam ako divadlo pre Antiku. Ročne sa produkovali stovky titulov, z ktorých sa však do dnešných čias zachovali len niektoré. Tváre týchto hercov sú z diela Dobrý, zlý a škaredý, ktoré je považované za vrcholný počin strieborného plátna." ................Nie Bergman a Fellini, ani Nolan a Fincher, ani Ejzenštein a Griffith, ani Lynch a Tarantino, ani Godard a Truffaut, ani Kurosawa a Ozu, ani Ed Wood a John Waters, ani Wilder a Ford, ani Spielberg a Lucas a ani Hitchcock. Všetci títo muži (a mnohí ďalší) sa stratia do zabudnutia. Sergio Leone je ten Homér dvadsiateho storočia. Dávno po tom ako zmizne zo sveta posledné kino sa budú ľudia hádať, či je geniálnejší film Dobrý, zlý a škaredý alebo Vtedy na západe.

V detstve som to miloval. Dnes to pozerám a je to trocha smiešne. Chápem, že Kachyňa chcel všetko priblížiť detskému divákovi a preto sa mu veľa vecí zredukovalo na vysvetľovaciu ilustratívnosť. Čo však zostáva silné sú hudba, herecké obsadenie a voiceover už dospelej hrdinky, ktorý s veľkou empatiou komentuje vojnové udalosti. A Růžičková tu padáva životný výkon. Jej replika Na tragickej život jsem já pes! ma vie ešte stále dojať.