Lucjen

Krátko pred pozretím filmu som si prečítala meno režiséra a v spojitosti s Philomenou som bola ešte nadšenejšia, bez ohľadu na miestne hodnotenie. Úvod je veľmi príjemný a nasleduje za ním dlhá rada vtipných momentov, ktoré fungujú hlavne na svojej absurdite - teda, ktovie, možno Florence naozaj robila obľúbený zemiakový šalát vo vani. Niekde na konci sa vytráca nadhľad a úplne mi nešmakuje hra na city. Rozhodne nebola zlá, možno iba potrebujem skritizovať aspoň niečo, keď už hercov nemôžem. Dlho som premýšľala, odkiaľ poznám Helberga...nie, fakt nie som fanúšikom Teórie veľkého tresku, no postava pianistu ma mimoriadne bavila, absolútne sa nestratil medzi takými menami ako Grant a Streep. Jej Florence bola naozaj božská, až tak, že ma ani nezaujala hudba od Desplata, to už je čo povedať. Ťažké rozhodovanie...možno sa tu tá štvrtá hviezdička ešte objaví...

Už je síce trápny, ako mi vždy totálne vyrazí dych, ale ja len toľko, že...kde má Gyllenhaal nomináciu?

Na oscarovú nomináciu očividne stačí predlhá stopáž, nahé telá a špecifické zákusky. A ešte výkladový slovník len o slove "divný" - myslela som, že taký neexistuje, ale Maren Ade taký musel objaviť. Herecké výkony dobré, ale ani tým sa nepodarilo udržať moju stálu pozornosť na viac než tri minúty. A to je pri 162 minútach jednoducho utrpenie. Prvýkrát som dúfala, že mám poškodený súbor, teda, originálne dvd a polovica bude chýbať...

Batman je čiperka a na staré kolená sa mu zacnelo za zločincami. Tentokrát bojuje proti mutantom, popri rozdávaní rán stihne dať prednášku o dnešnej skazenej, neposlušnej mládeži a nakoniec príde na to, že aby protivníka porazil, musí byť chytrejší. Bravo!

Keby som si neprečítala, že detektíva mal hrať Hanks alebo Nicholson, povedala by som, že sa do nej Allen obsadil zámerne. Kto by sa nenechal zvádzať Helen Hunt a Charlize Theron? Vôbec by som sa nečudovala, že boli dôvodom, kvôli ktorému si pán režisér sám prepáčil, že sa do tejto úlohy nehodí práve najlepšie. Ale je to uňho akosi zvykom a človeka už zrejme ani nenapadne, že charizmatická štyridsiatnička a mierne prehrávajúci skoro sedemdesiatnik postrádajú chémiu. Nedostatky plne vynahrádzajú neskutočné dialógy, postavy strieľajú hlášku za hláškou, vo všetkom je cítiť Allena, v tom dobrom slova zmysle. Škoda, preškoda toho záveru, ktorý sa najprv zdal nápaditejší než som od majstra bizarnosti čakala, no zrejme sa zľakol svojej geniálnosti a zakončil klasikou...

Dobre dobre, nemá význam porovnávať s klasikou, len toľko k faktu že je to remake - vôbec, ale vôbec sa to nemuselo volať Sedem statočných. Western je stále atraktívny, špecifický žáner. Je často predvídateľný ale akosi mu to viem odpustiť. Fuquovi tento pokus nie. Prestrelkám nemám čo vyčítať, o úmrtia nie je núdza, postavy nemajú v každom prípade obrovské, nečakané šťastie, to ocením vždy. Ale ako môže byť film o siedmich statočných dobrý, keď 4 z nich postrádajú akúkoľvek charizmu? Ale aj s tou by ťažko niečo vytiahli vzhľadom na Pizzolatta a Wenka, ktorí napísali dialógy v duchu čím trápnejšie a bezvýznamnejšie, tým lepšie. Režisér by asi nemal dávať scenár ľuďom, ktorí sa mu chcú pomstiť. Ja viem, že vo westerne nie sú scény, kde sa nestrelia a nevyhráža najpodstatnejšie, ale snáď nemusia byť úplne úbohé. Aby som zakončila pozitívne, po prvýkrát mi Denzel nevadil a to sme si nepadli práve do oka. Chris Pratt má postavy pohoďákov nad vecou zmáknuté a značne 130 minút spríjemnil.

Videla som iba pár častí seriálu o ovečke Shaun, nezaujala ma, nevadila mi, neskôr som na existenciu tejto rozprávky úplne zabudla. A odrazu sa objavila ovečka vo filme. Moji bratia dostali krízu stredného veku, nie toho predpubertálneho, takže som sa na ňu radšej pozrela s 23 ročným vysokoškolákom. Prvé minúty vyzerali nie zle, ale veľmi priemerne. No po príchode odchytávača zvierat (či ako sa to volá) na scénu sa rozprávka, zdanlivo určená iba menším, rozbehne a je vtipná svojím osobitým štýlom. Neviem tento typ humoru presne pomenovať, no je veľmi jednoduchý a veľmi jednoducho funguje. Aj napriek prvotnému detinskému dojmu, ktorý ovečky vzbudzujú, by som sa nehanbila ju odporučiť dospelým. Naozaj môžete vlastniť občiansky preukaz a baviť sa. Možno miestami viac, než tí bez neho. :)

Myslím, že to, že je Walk don't run mojím 33. filmom s Carym hovorí samo za seba. Nech už bol za plátnom akokoľvek nepríjemný a podivný, či už preferoval chlapcov (a veľa chlapcov jeho) alebo slečny a nechal si platiť za svoj podpis...no, ehm, to posledné som asi mohla vynechať. Aj tak ho žeriem v úplne každom filme - obrazne povedané, hlavne si to nepredstavujte. Budem sa opakovať, keď poviem, že bol stvorený do úloh komediantov, prišla som vďaka nemu uleteným, romantickým filmom znovu na chuť a nikto po roku 1966 ho v komédiách nevie prekonať. A mohla by som pokračovať. Naozaj netreba utekať, tento film je pozvoľný, jednoduchý, miestami decentne vtipný a úplne to stačí. Ak vás zastihne v správnej nálade, budete veľmi spokojní. Cary sa nemohol rozlúčiť elegantnejšie.

...ale teraz vážne, spočítajte niekto koľko bolo v roku 2016 natočených filmov na tému imigranti, terorizmus, nebezpečné supertajné korporácie...to sú všetko aktuálne, dobre spracovateľné námety, ktoré sa dajú žmýkať do nemoty. Už ich je ale naozaj príliš. Affleck využil vymakanú postavu z Batmana (ble, krajší bol predtým) a strihol si úlohu autistického účtovníka a namiesto Gothamu chráni zločinecké organizácie. Ben je divný vždy a všade, tu to maximálne využil. Anna Kendrick a J. K. Simmons sú príjemným doplnením. Na prvý pohľad to vyzerá na viac než akčný film, no nakoniec viac nedostanete, ale možno ani viac nie je treba. Aj keď... The Accountant je fajn, no absolútne nevybočuje z rady.

Nebo, anjeli, čerti, láska, to všetko tvorí príťažlivý námet, ktorý začal veľmi dobre, príbeh bol zaujímavý, vtipný, odsýpal...niekde v polovici sa to však doslova upchalo a už sa tempo nepohlo z miesta. Začalo ma to pomaly uspávať, nemusela ani zaznieť Tichá noc. Nebyť spoločnosti, nie som si istá že sa dostanem ku koncu. Nápad pekný, no uprostred to tvorcov zrejme prestalo baviť, že to tak odflákli. Dokonca niekedy pozabudli, pre koho sú rozprávky určené a zakomponovali zaujímavé narážky, všimla som si ich dokonca aj ja a to som v hĺbi duše puritánka. Klinec večera bola Dorotka, ktorá si nechcela zobrať žobráka, ako náhle sa z neho vykľul bohatý Maxmilián, už sa túlila. Verné vyobrazenie doby. Ále čo...Hral tam Trojan? Hral. Bol Bartoška Boh? Bol. To úplne stačí. :)