Lucjen

Reflexia dnešnej doby, presná a surová. Viem si predstaviť, že mnohým vzala slová priamo z úst a počas sledovania neustále prikyvovali a kričali: "Presne tak!" poprípade ešte "Postrieľaj ich všetkých!" Súhlasím s mnohými názormi, či už priamo vyslovenými alebo naznačenými rozhodnutiami postáv. Konzumnosť dnešnej spoločnosti je neskutočná, ovládanie médiami nechutné. Ale niečo mi škrípe na spôsobe, akým mi boli prezentované. Frank a Roxy sú sympatickí a držala som im palce, tak naozaj sama neviem jednoznačne, prečo tu nie sú 4 hviezdičky. Nie, nebude to ženskou náladovosťou. Možno len nesprávna doba na pozretie. Kritika je opodstatnená a potrebná, niekedy ju však nemusím počuť alebo to chcem počuť inak. Ak si niekedy niečo zopakujem kvôli možnej zmene hodnotenia, bude to určite God Bless America.

Scifi hľadajúce odpovede na otázky viery a samotnej existencie Boha. Znie to nezlúčiteľne? A predsa je. Zemeckis sa pokúsil zopakovať úspech svojho predošlého filmu v rovnakom duchu a tak Forrest Gump nebeží, ale letí v podobe Jodie Foster objavovať mimozemské bytosti. A nestačím sa diviť, ono to jednoducho funguje. Samozrejme, že nedostanete odpoveď na zmysel existencie, na to či je ten obrovský vesmír naozaj vyplytvaný iba na nás a či je niečo, niekto nad nami. Kontakt je pre mňa osobne pripomienkou, že nemusíme mať odpoveď na všetko, no stojí za to pýtať sa. A dosť, inak sa zamotám do nejakých sentimentálnych rečičiek. Na dojímanie je tu odborník práve Zemeckis. Tak ak chcete rozvíriť myšlienky, otázky aj za cenu že zostanú nezodpovedané, smelo do tohto filmu. Viem si predstaviť, že slabšie povahy otvoria aj balík vreckoviek. Tie filmy 90. rokov majú niečo navyše..akúsi poctivosť, nekomplikovanosť, niečo čo sa už dnes nevidí. Alebo sa mi to zdá a bude sa niečo podobné hovoriť o dvadsať rokov o snímkoch dnešnej doby. Dĺžka je trochu príliš odvážna, no nemám s ňou zásadný problém, keďže ma celú dobu doprevádzala Jodie a Matthew, spolu s krásnou hudbou, ktorú akoby som už niekde počula..;)

Spoilery → Naše prvé stretnutie s Hanekem nedopadlo práve najšťastnejšie, no aj keď som z neho odišla trochu sklamaná, zostala mi v pamäti úchvatná, statická kamera, pohybujúca sa v pravých uhloch, strohá na zobrazovanie zbytočností, zachytávajúca iba to najdôležitejšie. Tú mi doprial znovu a tak nad vizuálnou stránkou môžem iba vzdychať. No tentokrát to nie je všetko, čo si z filmu odnášam. Pán režisér sa so mnou výborne pohral. Priznávam, že som dlho čakala zlom, kedy sa brutálny thriller stane naozaj brutálnym, no nechal ma čakať. Dialógy nikdy nepodčiarkne explicitnosť a nie je to treba. Hudba zaznie párkrát, no tých párkrát má dokonalý efekt. Naomi Watts a Tim Roth hrajú doslova ako o život, Michael Pitt na mňa zapôsobil už v Boardwalk Empire, no tu dokazuje, ako naozaj vie využiť svoju charizmu a skĺbiť ju s psychopatom. A ten horký koniec? Áno, myslím si, že nakoniec ešte budem Hanekeho obdivovať. Funny Games USA je výborný štart, alebo skôr reštart.

O brilantnosti Billyho Wildera som nezapochybovala ani na chvíľku a predsa ma ešte prekvapil a zanechal nemú. S Normou Desmondovou dokázal, že sa vie pohrať s napätím, s Avanti! potešil romantické duše a s Titulnou stranou splnil moju predstavu o konverzačke, plnej vtipu a sarkazmu, tak ako to ľúbim. Svedok obžaloby vás ani tak nedrží v napätí, o romantike sa nedá hovoriť ani náhodou, sarkastické poznámky zaznejú mnohokrát a mnohokrát pobavia, no predsa hrá tento snímok na vážnejšiu strunu. S postarším, tvrdohlavým advokátom otvára otázku relevantnosti systému, ktorým je zabezpečovaná spravodlivosť a na ktorom v minulosti a niekde ešte dodnes závisí ľudský život. Nedá sa k tomu veľa povedať, je tu všetko čo tu má byť a ešte niečo navyše. Ešte by som mohla ďalej oslavovať režiséra a Marlene Dietrich, no za oboch dostatočne hovoria ich zvučné mená.

...fascinujúce, aká tupá môže ľudská fantázia byť, však Jorge Arenillas? Spoiler → Nie, nepomohlo v posledných dvoch minútach všetko otočiť do detskej predstavivosti. Kravina.

Upíri boli vždy hororovou tématikou. Až do momentu, kedy sa S. Meyer rozhodla napísať "strhujúci" príbeh o láske medzi krehkou dievčinou a "krvilačným" upírom resp. diskoguľou. Neskutočne naivná blbôstka, ktorá odštartovala úplne inú éru krvesajúcich bytostí. Zas aby som Belle a Edoví nekrivdila, s obrovským, ešte raz, obrovským nadhľadom ma to bavilo. Only Lovers Left Alive sa nevracia k hororu, to je úplne mylné zaradenie. Toto je veľmi špecifický, nezaraditeľný žáner. Omamná, až halucinogénna atmosféra nastupuje pomaly, no nakoniec ma úplne pohltila. K takýmto snímkom sa ťažko niečo píše. Na každého môže zapôsobiť inak. Pre niekoho nevydarený umelecký pokus, pre mňa presný opak. Jediný problém celého filmu je, že sa sám v sebe príliš hrabe, úplne zbytočne sa zo seba snaží spraviť filozofické dielo, aj keď to nepotrebuje. Svoje znechutenie z ľudského pokolenia si Jarmusch mohol nechať pre seba a neprenášať ho na Adamovu postavu. Odkazy na historické postavy sa mi naopak páčili. K hereckým výkonom - neviem či existuje nejaký manuál na to, ako zahrať upíra, no ak áno, Hiddleston, Swinton a Wasikowska ho určite čítali. Len málo chýbalo do piatej hviezdičky.

Keď zaznie meno Clint Eastwood, automaticky si vybavím nejakú srdcervúcu scénu a naopak - citová vydieračka mi evokuje meno Eastwood. Sully je pre mňa odpoveďou a niekoľkými paradoxmi zároveň. Dovolím si povedať, že nie som jediná, komu už aspoň raz napadla otázka: Vie Clint natočiť film, bez toho, aby silou-mocou dráždil slzné kanáliky? po zhliadnutí mám odpoveď - áno vie to aj bez toho. Oprava - áno vie, aspoň chvíľku. A teraz si budem odporovať - totižto bývala to jedna z vecí, ktorá mi prekážala - to neskutočné, neskutočné vydieranie. Ale keď už som také niečo konečne pozerala, uvedomila som si, že to nie je ono. Prvá tretina bola neprimerane vlažná. Takže toľko k paradoxu, zistila som, že pánovi režisérovi nemám čo vyčítať, pretože mi ten príval emócii nakoniec trošku chýba. Ále, nezúfala som dlho - Východný les je predsa len Východný les a ešte keď má pri sebe herca ako T. Hanksa, ktorý bol stvorený na tie bezúhonné, dobrosrdečné postavy, emócie prídu nech sa deje čo sa deje. Posledných pätnásť minút bolo skvelých, miestami som bola naozaj v napätí. Áno, aj dlhé monológy zazneli, aj pripomenutie morálnych hodnôt. Všetko bolo tak ako má byť a bolo to fajn. Jediný môj problém je, že som bola nažhavená na psychologický thriller. Ach tie zbytočné očakávania...

V škandinávskych krajinách je tématika storočných, či mrzutých starčekov veľmi obľúbená. Po treťom filme s podobným námetom sa mi naskytá veľký otáznik, kde tento záujem vznikol. Svet je skutočne plný náhod, traja rôzni ľudia napíšu tri knihy, ktoré sú si veľmi podobné... Tak Karlsson bol ten pozitívne zmýšľajúci deduško, Ove ten ufrflaný a Mrzút je ufrflaný a ešte k tomu Vám na každú možnú vec zo súčastnosti povie, že predtým, za jeho čias bola lepšia a prečo bola lepšia...a prerušiť ho môžte iba rádiom. Väčšina filmu sa tiahne, potenciál vtipných a nápaditých momentov je využitý málokedy. Postavy aj vzájomné vzťahy si získali moju pozornosť ale opäť - nevyužili ju adekvátne. Vo flashbackoch sa načrtáva jemná štúdia manželstva...a iba sa načrtne. Posledná scéna z minulosti či odkiaľ vlastne, bola pre mňa nejasná a nič mi neodovzdala. Ale aspoň sa naučíte, čo ženy myslia keď povedia "áno" a keď povedia "nie". Všetci vieme, že to nie je jednoduché - ani my samé si často nerozumieme!

158 minút je stopáž, ktorá ma od filmu väčšinou odradí, alebo je aspoň faktorom, ktorý oddaľuje jeho pozretie. Ešteže je tu tá filmová výzva, ktorá ma k niečomu aj donúti. Príbeh o vzostupe muža, obchodníka s ropou. Znie to zaujímavo? Asi pre každého inak, pre mňa rozhodne nie. Vôbec mi to však nevadilo, pretože si dovolím povedať, že o ten ani tak nejde. V popredí sú postavy, ich do detailu vykreslené charaktery a vývoj. Zhruba v polovici som si uvedomila, ako ma film vtiahol a že osudy hlavných postáv mi rozhodne nie sú ľahostajné. Neskutočná hudba všetko iba zdôraznila a pridala na intenzite. Za 158 minút sa vyskytlo pár nezaujímavých momentov, aj tie však mali význam v celkovom vyznení. Ešte hľadám správne slová k hereckým výkonom D. Day-Lewisa a P. Dana. Neviem. Asi iba toľko, že Dano ma neprekvapil, o jeho kvalitách som sa presvedčila už dávno. Lewisa som bez dôvodu prehliadala a v budúcnosti to plánujem zmeniť. K záveru už naozaj nemám slová.

Violette túži po láske. Túži po nej intenzívne a miluje nekonečne. Takýchto ľudí je na svete nespočetne - no táto krehká Francúzka vedela dať svoje pocity, city a myšlienky na papier, otvorene hovorila o veciach, ktoré boli dovtedy nevyslovené a zakázané. Život pre ňu nikdy nebol prechádzka ružovou záhradou a ona s ním bojuje, kričí a kope. Ľudia k nej prichádzajú a zároveň od nej drvivá väčšina odchádza. Svojou povahou je miestami otravná, dramatizuje, nejedenkrát som nad ňou prevracala očami, no zároveň na mňa paradoxne zapôsobila. Nemôžem film hodnotiť ako životopis, o spisovateľke Leduc som počula prvýkrát práve dnes, no ako príbeh o žene, ktorá má svoje chyby aj prednosti je Violette výborná. Jediná chyba je v dĺžke - Provost sa do svojho filmu zahľadel až príliš. Dalo sa kratšie a hutnejšie.