Lucjen

Mariou zmietajú myšlienky, predstavy, túžby - ovplyvňujúce faktory, ktoré sa v určitom veku začnú objavovať. No mladá dievčinka je pod silnou taktovkou svojej mamy a farára, ktorý deťom hlása, aby ako bojovníci Ježiša Krista zaňho bojovali (pojem "bojovník" už nemôže byť väčším paradoxom) aby sa nedali zlákať hriešnou hudbou, nie to ešte mali nejaké bezbožné sny. Rodičov treba poslúchať. Rodičia majú pravdu. Ale rodičia tiež musia poznať určité hranice. Namiesto ostrých zákazov stačilo trochu pochopenia. Štrnásť zastavení, ktoré vás dovedú k odvrátenej strane viery, k jej manipulovaniu. A zároveň, aby ste náhodou nemali jednoznačný názor keď skončí film - blikne to, kvôli čomu sa toľko ľudí, ja medzi nimi, utieka k viere, modlitbám a niekedy devastujúcim dodržiavaním pravidiel - zázrak. Pretože každý sa nejeden raz v svojom živote ocitneme v momente, kedy po ňom kričíme.

Pri všetkom tom nadšení a očakávaní som sa aj trošku bála, s čím trojica príde. Ako využije to, čo robilo Top Gear Top Gearom tak, aby zároveň iba nekopírovalo a nenudilo. A chlapci, hoci tuč...priestorovo náročnejší a starší než keď opustili BBC, to zvládli bravúrne. Trpia kvôli nám tú najhoršiu prácu na svete, aby nás pobavili, popritom ulahodia očiam - kamera, strih sú rovnaké, ak nie ešte lepšie, aj ušiam - nie je o čom. Majú voľnejšie ruky a je to cítiť. Dúfam, že aj po odznení sentimentálnosti, ktorá sa nad prvou časťou vznášala, budú pokračovať rovnako energicky.

Big Eyes sa dá zhrnúť aj do jednej vety: Amy Adams sa zapozerá do na prvý pohľad úplne dôveryhodného Waltza a niekoľko rokov ignoruje, že ju iba využíva. Ale potom zmúdrie a po rokoch nažívania si uvedomí, že svojho manžela malovať nikdy nevidela a že teda asi žiaden maliar nie je. Je tu nádherná živá kamera, malebné scenérie 60. rokov, na ktoré sa vždy pekne pozerá a popritom nejaká zápletka, ktorá je schopná udržať pozornosť. Ale na rovinu. Všetko stojí a padá na obrazoch detí s očami ako taniere, ktoré kričia Tim Burton a Christophovi, ktorý je brilantný vždy, vždy, vždy. Jeho scéna ako zástupcu a obžalovaného v jednom nemala chybu. Len rovnako ako je Sean Bean spoilerom o smrti, Christophov desivý úškrn je zárukou, že z jeho postavy sa vykľuje psychopat. Je to pochvala a výčitka zároveň, niekedy by som ho chcela vidieť hrať vyslovene kladnú postavu. Či by som mu to vôbec uverila. Späť k filmu. Neviem si naň vytvoriť jasný názor. Strašne pekne sa naň pozeralo. Tento snímok je niekde medzi tým, na čo som od Tima zvyknutá. V detailoch nereálny, uletený (aspoň myslím, že sa izba nedá podpáliť cez kľúčovú dierku, ale asi sa to nechystám vyskúšať) no na druhej strane nie je úplne bizarný, nikde sa neutrhne tak, ako to pán režisér vie. Trošku mi ten extrém chýbal.

Jeden z tých príbehov, ktorý vám pripomenie, aké máte šťastie, že žijete práve ten svoj život, že možnosť vyjadriť sa a rozhodnúť za seba samého vôbec nie je samozrejmosťou. Pieprzyca balansuje na hrane depresívnej atmosféry a absolútnej eufórie. Zúfalstvo strieda šťastie a naopak. Mateusz rieši aj úplne všedné súčasti života (teda preňho rozhodne nie všedné) a prevedie vás jeho hodnotením ženských častí tela, na ktoré má často ten najlepší výhľad. A že je celkom náročný, asi by som uňho dostala mínusové číslo. Dawid Ogrodnik dostal ťažkú úlohu a zahral ju... ani na to nemám slová, až príliš dobre. Piatu hviezdičku nedávam iba preto, že stopáž mohla byť o kus kratšia, pár scén ku koncu mi prišlo zbytočných, no to možno preto, že ma zhýčkal fascinujúci úvod. O tom, ako naozaj sa cítia ľudia so zdravotným postihnutím sa môžme iba dohadovať, no o tom, že nie sú rastliny a či túžia po živote rozhodne nie. Možno po ňom túžia ešte väčšmi. A možno ho dokonca žijú intenzívnejšie...

...dovolím si nazvať sa tenisovým fanúšikom. Nikdy som raketu nedržala v ruke no turnaje v televízii ma nejedenkrát prinútili udržať oči otvorené do piatej hodiny ráno, či naopak v túto nekresťanskú hodinu vstávať. To len k tomu, že tu bol predpoklad na to, aby ma film nadchol. Smola. Príjemná atmosféra síce ako-tak fungovala počas celej stopáže, ale vždy ju preťal typický, americký vtip založený na trapase, poprípade nechutnosti. Ja nehovorím, že to nemôže fungovať. Párkrát som sa skutočne zasmiala. Je ich tu však viac prepísknutých, než dobrých. Seann William Scott je obrovský sympaťák a robí zbytočné scény pozerateľnými. Dobre, dobre - vo výsledku ma zaujímalo, či sa skupinke študentov podarí vyhrať a budú konečne na titulnej strane novín namiesto futbalu, no viac ma potešili záverečné titulky. ...a ešte by som mala hodiť nejakú poznámku o Donaldovi Trumpovi, ale žiadna mi nenapadá.

Asi tak trochu spoilery. Tento morbídny príbeh o jednej netradičnej rodinke vám odpovie na mnoho otázok, ktoré vám nedávali spať: Ako by vyzeral človek skrížený so psom, s býkom, s myšou, so sovou a so sliepkou. Ak sa po nociach zaoberáte ešte zaujímavejšími úvahami, tak vám odpovie aj na vašu otázku, či tieto zvieratká môžu v určitom smere nahradiť slečny. Dôležité vysvetlenia a základy všeobecného vzdelania Jensen zasadil do malého sveta piatich mužov, súrodencov. Ešte sa tu objaví aj ich otec, ale ten nie je zrovna v najlepšej kondičke. Každý z jeho synov je niečim charakteristický, zrejme si k nim nenájdete cestu (ak áno, tak je niečo zle) no vzbudia vo vás súcit a stihnú vás aj zabaviť. Po dlhšej dobe niečo skutočne originálne, svojským spôsobom vtipné a dosť nechutné, ani neviem presne povedať či v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. Menej je niekedy viac a ku koncu už toho bolo naozaj veľa. Alebo som proste príliš puritánska. To bude ono.

Naozaj by ma nikdy nenapadlo, že film kde hrá Keanu Reeves a Charlize Theron bude jedna z najväčších blbostí, akú som kedy videla. Od začiatku som z toho nemala dobrý pocit, ale že budem tak neskutočne trpieť a trieskať si hlavu o stôl... Do osudného zvratu to bolo celkom fajn, klasická romantika. A potom ... film spustí sériu dialógov a momentov, ktoré z vás majú vyžmýkať všetky emócie a zvýšiť predaj vreckoviek. Nemôžem sa k tomu objektívne vyjadriť, pretože ma táto téma nezastihla vo vhodnú dobu a už vôbec nie vo vhodný deň. Jednoducho má snímok trochu smolu. Ak si ale chcete pripomenúť, že sa máte hrozne fajn, že vediete normálny život, toto je vhodný prostriedok. Smelo do toho.

Na predstavení som bohužiaľ nebola, počula som nahrávku a tá bola snáď o trošku lepšia...ale pri Jánošíkovi neviem byť objektívna...doslova zľudovené hlášky ktoré u nás doma znejú denne ma rozosmiali aj po tisíci raz. :)

V prvej minúte celkom zapôsobí forma, hudba...a dlhú, predlhú hodinu sa takmer nič nedeje. Režisér zrejme chcel aby som sa najprv zoznámila s postavami, vytvorila si k ním vzťah, aby ma tá druhá, našliapaná polovica viacej dorazila. Zámer to vôbec nie je zlý, ale v mojom prípade to Ellisovi nevyšlo, nepodarilo sa mu prebiť znechutenie z úvodu filmu. Čo z toho, že týranie mladého chlapca a prestrelka v kostole nemá chybu a úspešne tlačí na emócie, keď to, čo tomu predchádza je neskutočne sterilné. Škoda, preškoda. Ale tak hlavne, že boli niektorí užívatelia aspoň na chvíľu hrdí na svoj pôvod, wau...

...že je Tom Hardy veľmi dobrý herec to som vedela. Ale že vie byť priam geniálny ak dostane správny priestor, to mi prezradil až ako Peterson, teda - Bronson. Ak by mi niekto odporúčal film o notorickom násilníkovi, ktorému v hlave nepracuje všetko tak ako má, páči sa mu vo väzení a je exhibicionista neviem, neviem, či by ma prilákal. Dej je skutočne zaujímavý iba zo začiatku, navodí správnu psycho atmosféru, no postupne sa vytráca a vyhráva tu forma, ktorá baví od začiatku do konca. Refn má osobitý rukopis, nebojí sa skúšať, experimentovať, šokovať so strihom, kontrastnou (a nádhernou) hudbou a statickou kamerou pri akcii. Svoju osobitosť potvrdil o tri roky v Drive. Gosling má jednu vec navyše - komplexnejšiu, podnetnejšiu myšlienku. No určite vás nepobaví tak ako Hardy kričiaci na predavačku, že políciu má zavolať až o desať minút. Je na vás, čomu dáte prednosť.