ScarPoul

Neskutočne sympatický krátky predfilm, ktorý je dokonalý nie myšlienkou ktorú nám ponúka, ale spôsobom ako je spravený. krása pozerať

Monty Pythons sú nesúroda šestica pánov, ktorý trefným spôsobom kritizujú, parodizujú a zosmiešňujú každý jeden aspekt obyčajného života, poctivú prácu a vzťahy nevynímajúc a robia to spôsobom aký je nenapodobiteľný a čertovsky vtipný. Existuje veľmi málo serálov, ktoré dokážu byť tak skvelo nad vecou a hlavne takých ktorý systematicky rúcajú zábrany nášho vedomia o tom čo je vtipné, alebo nie. Týmto pánom sa to nejako podarilo. Všetko je to podfarbené grotesknými a nadnesenými animáciami Terryho Gilliama, ktoré tvoria určité Intermezzo k všetkých skečom a príbehom, ktoré sú tu odprezentované. Veci ako španielská ikvizícia, MR. Neutron, ministry of the silly walk, tvoria len hŕstku kultových skečov, ktoré ma neskutočne pobavily a spríjemnili nejedno popoludnie. Všetky 4 série označujem 100% aj keď priznám sa že abscencia Johna Cleesa v 4 sérií bola badateľná a niečo tomu ako celku chýbalo. Kráľovská zábava, ktorú skutočne ocenia ľudia, ktorý si vedia spraviť srandu z čohokoľvek.

Seriál, ktorý považujem za atmosféricky vyzrelý, postavami podmanivý, ale príbehovo mdlý a ničím závratný. Badalamenti a Lynch spojili znova svoje sily a tak vzniklo toto trojdielne dielko, ktoré síce nerobí v Lynchovej filmografií hanbu, pretože poväčšinou odráža presne tie prvky, ktoré Lynchový fanúšikovia zbožnujú, ale podobne ako zo seriálom on the air a filmovým twin peaks sa jedná o medzníky, ktoré pretínajú dve úspešné obdobia Lynchovej tvorby, ranné a neskoré, z čoho rané bolo fenomenálne zakončené seriálom twin peaks a druhé začínajúce strhujúcim filmom, jedným z vrcholov lynchovej tvorby lost highway. Hotel Room je veľmi minimalistický, ale málo stiesnený a väčšinou nepodáva nič podmanivé čo by stálo za to si zapamätať. Priemer ktorý ale neurazí ale ktorý rozhodne nemá ako nadchnúť.

Je to len ďalšia variácia na príbeh, ktorého zápletka bola videná stokrát a lepšie. Mangold je typ režiséra, ktorému sa film buď podarí - 3.10 vlak do jumy, narušenie, alebo je to nemastný neslaný a úplne zbytočný film ako napríklad kate a leopold. Knight and day patrí bohužiaľ do druhej sekcie. Aj keď je zručný v snímaní scén a akcie, a jeho vedenie hercov je bezchybné aj keď úprimne mám pocit, že sa herci viedli tak trocha sami a že práve toto ich prirozdené prispôsobenie úlohe má za následok že je film aspoň trocha atraktívny, tak je film bez výraznejšej dávky napätia. Vtipné pasáže tu sú a je ich tu veľa, ale jednoducho nemajú možnosť doznieť, alebo sú jednoducho zle načasované. Tak či tak sa jedná o film, ktorý sa z vašej pamäte vytratí príliš skoro a nebyť ústrednej dvojice, ktorá je neskutočne sympatická pozerali by ste sa na scénaristicko, režisérsky blábol, ktorý sa dokáže popíšiť efektivitou ,ale aj určitou mierou prázdnoty. Ako oddychovka v pohode, ale raz a stačilo.

Christopher Nolan je režisér, ktorému stačilo naozaj máličko aby si vybudoval reputáciu jedného z najoriginálnejších a najnápaditejších tvorcov súčasnosti. Každý jeho film je očakávanou udalosťou a on je to chlapík ktorý dokáže svojich fanúšikov skutočne potešiť a preto točí filmy o sto šesť, sám si ich aj píše a hádže nám ich pod nos vždy z dvojročným intervalom. Inception bol hádam jediný film na ktorý som sa tohto roku tešil a keď som odchádzal zo sály mal som to typické mrazenie, vďaka ktorému vôbec neľutujem čas strávený čakaním. Na Nolanových filmoch zbožňujem že vás neustále nútia byť pozornými, ale vždy sa to oplatí aj keď prídu momenty a neubránil som sa im ani v tomto prípade, kedy sa jednoducho strácate a neviete čo presne sa na plátne pred vami odohráva. Ale koniec je potom dostačujúcou satisfakciou a keď už pre nič iné tak vás to prinúti si film zopakovať a tentoraz sa sústrediť na detaily viacej. Nech sa snažím ako sa snažím, neviem prísť ani na jednu chybu, ktorú by som filmu vytkol. Či už herci, myšlienka, dialógy, ktoré prednášajú všetci zúčastnený alebo Zimmerová hudba, to všetko v jednom celku tvorí dokonalý film, ktorý obsahuje tú správnu dávku mágie a mimozmyslového snívania, takže to čo sledujete vám na jednu stranu príde dôverne známe a na druhú ako niečo úplne nové. Viac niet čo by som povedal, azda len to že Ellen Page a Cillian Murphy doslova strhávali pozornosť na seba. Dokonalá súhra, ktorú bezchybný DiCaprio a Cottilard skvelo doplňovali. Z odstupom času je scéna v zasneženej krajine neuveriteľne ťažkopádna. Znižujem na 4*

nie úplne na zahodenie. Je to zvláštne ale aj keď sa nejedná o žiadnu prepracovanú pecku, vytvoril som si k tomuto dielu od prvej minúty určité sympatie. A je naozaj skvelé čo všetko sa dá zvládnuť z malým rozpočtom a faktom, že vlastne cestovatelia neopustia okolie baru. Nachádza sa tu určitá prepracovanosť a popkultúrne odkazy, ktoré potešia hádam každého fanúšika sci-fi a rozhodne sa neubránite priprovnávaniu k podobne ladeným snímkom. Je to plné britského humoru, ktorý, ale samozrejme nefunguje úplne všade. Film je na to čo ponúka viac ako dostačujúci a žiadne lamentovanie vetou - mohlo to byť lepšie sa nekoná. Tvorcovia mali jasný cieľ a ten aj dokázali uskutočniť. Iste koniec to všetko trocha kazí, ale napriek tomu sa jedná o skvelú jednohubku vo svojom žánri. A keby som nevidel tucet podobne ladených snímkov, neubránil by som sa vyššiemu hodnoteniu. Takto je to film, ktorý neurazí, nenadchne, ale uvoľníte sa pri ňom náramne.

On the Air je veľmi zvláštny seriál. Zvláštny preto, lebo vlastne nesmeruje nikam. Jeho jedinou úlohou je pobaviť a to sa mu celkom darí aj keď len prvý diel je naozaj vydarený. Tie ostatné majú miestami vyššiu a miestami nižšiu kvalitu. Vôbec netuším aké bolo pozadie vzniku tohto seriálu, pravdou je že okrem rôznorodých postavičiek, ktoré znova dokazujú aký ma lynch cit pre podivné a ctižiadostivé ľudské osudy a ktoré sú tu dotiahnuté naozaj do krajných situácií, sa seriál nemôže či už komickou, alebo inou atmosférou rovnať iným podobne ladeným seriálom. Nie som sklamaný, len som čakal viac.

Prvý film dnes už známeho režiséra Kar - Wai Wonga, nesie typické znaky hong kongských akčných filmov. Osudová žena, česť a priateľstvo, triády a krv. Keď sa to podá takýmto spôsobom vlastne sa jedná o dosť všedný film, ktorý skalného fanúšika východu, nemôže aspoň po dejovej stránke nejako prekvapiť. Čo sa týka tej vizuálnej, hereckej a výpravnej, tak sa jedná o znamenitý počin, v ktorom nechýba cit pre postavy a prostredie. Neónové mesto, plné upotených gemblerov, gangsterov zo slnečnými okuliarmy a pištoľami schovanými za opaskom, hlavný hrdina pofajčievajúci neustále cigaretu - to sú veci, ktoré ma dokážu nadchnúť snáď aj po stý krát. Do toho všetkého podmanivá Maggie Cheung ako zakríknutá a dobrosrdečná kráska, do ktorej sa hlavný hrdina zamiluje. Prvok priateľstva a česti, je tu ale nadsadený nad ten vzťah. Ide tu skôr o pevné puto priateľstva, a schopnosť sa obetovať ako o ženský prvok. V tomto mi to pripomína trocha Johna Woo a trocha Tsui Harka. Najlepšiu akčnú školu. A čínska verzia take my breath away dotvára už tak dosť a pečlivo budovanú atmosféru.

Vtipný, svieži film, ktorý slovo osud, osudovosť, náhoda a láska posúva až k samej hranici pozerateľnosti. Myslím to v tom zmysle, že sa na film pozeráte a nechty sú neustále obhrýzované, pretože to hlavným hrdinom prajete a ono sa im to stále nedarí. Film ale nemá sklon zostupovať do klišé a aj napriek určitej bláznivosti, ktorú majú na svedomí hlavne vedľajšie postavy doktora a rozvážačky jedál, dokáže film na konci krásne dojať. Najkrajšie scény sú bez pochyby tie, kedy sa hlavný hrdinovia vidia na fotkách a retrospektíva z pred 13 rokov, keď boli obidvaja mladý. Krása a čistota čo sa týka emotívneho rastu a stupňovania je bezchybná a o to predovšetkým išlo. Skoro dokonalé a neskutočne príjemné.

Čo napísať o tomto filme? Mám sa vôbec o niečo také pokúšať? Tento film je ... odzbrojujúco nádherný. Úprimnosť, krása, hravosť z neho sála každou jednou sekudnou a každá jedna minúta filmu je pohladením. Directors cut, ktorý som mal možnosť vidieť, vôbec nepôsobil zdĺhavo, čo je u romantických filmoch s takouto dlhou stopážov naozaj zvláštne. Poslednú pol hodinu som nevydel cez hmlu sĺz, ktoré mi neustále stekali po tvári. Dokonalejší koniec som si ani predstaviť nemohol. Ani jedno zaváhanie a neskutočný cit, pre vedenie hercov, ktorý boli prirozdený a nádherné sa na nich pozeralo. Jeden z najkrajších filmov o sile lásky, ktorý som videl a ktorý ma emotívne uspokojil na veľmi dlhý čas.