ScarPoul

Zoberme si že kniha od C.D. Paynea je kultová záležitosť, a tiež fakt že film dopadol asi rovnako ako filmová verzia knihy Choke od palahnuika. Na to ako je kniha svieža, dokonalá a iná, film pôsobí až kŕčovito nezáživne, predvídateľne a bez nejakých novátorských postupov, alebo pamätných scén. Nechcem zase ale tvrdiť, že je film zlý. to nie. Len neponúka nič z toho čo sme od neho očakávali. Michael Cera sa do tejto polohy jednoducho nehodil a všetky postavičky, stvárnené hereckými stálicami ho tiež nedokážu prehrať. Buď to bral každý ako nutnú bokovku vo svojej kariére, alebo už nikto nemá možnosť priniesť do svojej kariéry niečo nové. Film, ktorého ničí práve ten titulok - podľa knihy. Nebyť toho bol by film všedný priemer, vďaka tomu je to podpriemerná adaptácia, ktorú si kniha rozhodne nezaslúžila.

Film twin peaks je akýmsi prequelom k seriálu, respektívne je to film, ktorý nám odhaľuje čo sa stalo pred tým ako Laura Palmerová zomrela. Film má rovnaký feeling ako seriál a pretínajú sa to dve dejové línie, z čoho najvýraznejšia je práve tá v mestečku twin peaks. Druhá sleduje osudy agentov, ktorý sa snažia vysporiadať z vraždou Teresy Banksovej. Samozrejme tá je po 30 minutách odsunutá na druhú koľaj, a film sa sústredí na posledné chvíle, obavy a túžby Laury Palmerovej. Vlastne sa jedná o typického lyncha a postavy, ktoré sú nám - teda ak ste fanúšikmi seriálu známe, a zavítať do tohoto mestečka v tomto prípade sa vždy vyplatí. Nedosahuje to kvalitu Lynchových predchádzajúcich diel a ani tých následujúcich, ale je to príjemná spomienka na miesto, v ktorom som prežíval toľko pútavých príbehov.

Znemožniť Smithovi aby sa podieľal na scenári filmu na ktorom pracuje je asi rovnaká hlúposť ako postaviť Paris Hilton do existencionálnej drámy. S tým rozdielom že Paris Hilton to tak skoro nehrozí. Smithové ruky sú zviazané a je to sakra vidieť. Film je vláčny, nudí, vtipy nevychádzajú ani z polovice tak ako by mali ale čo je najdôležitejšie ani také stálice ako William Scott, Willis a Lee nedokážu spraviť akúkoľvek scénu natoľko pamätnou aby film dostali zo šedého priemeru. Snaha vytvoriť film o hláškujúcich policajtoch, ktorý sú cool, vtipný a vždy dokážu nakopať zadok zloduchom - ktorý sú v tomto prípade rovnako neznestieľný ako zloduchovia z ďalšej americkej lahôdky Crank, sa jednoducho nepodarila. Tento film doslova a do písmena robí hanbu každému buddy filmu ako je smrtonostná zbraň, posledný skaut, alebo tango a cash. Táto pseudovtipná zlátanina súčasnej americkej srandy je to najhoršie čo vás môže postihnúť ak máte kúsok voľného času a chuť na niečo oddychové. Smithové prvé najväčšie sklamanie z celkom obstojnou prvou scénou a potom neustálym balancovaním na hranici únosnosti, ktorou trpí predovšetkým divák, ktorý od tochto filmu čakal ďalšie kiss kiss, bang bang.

Interview je dokonalý konverzačný film bez zaváhania, bez nudných scén a z fantastickou ústrednou dvojkou. Steve Buscemi natočil svoj osobný vrchol, čo sa týka filmovej tvorby a keď na to príde tak aj za vrchol tej scénaristickej. Film sa nikam nenáhli a dáva nám skvelý priestor nazrieť do skúkromia dvoch hlavných protagonistov, snažiť sa pochopiť a uvidieť, čo nie je len ich povrchná a hlúpa hra a potom naplno prejaviť sympatie či už k jednému, alebo k druhej. V tomto smere sa nemôže jednať o dokonalejšie dielko, alebo aspoň o veľký, malý film, pretože práve tá hra, ktorá ma rôzne zvraty, pôsobí čudnejšie, a zároveň prirodzenejšie než čokoľvek čo som mal možnosť vidieť. Koniec je síce veľmi predvidateľný, ale ako celku nejako výrazne neubližuje. Pre mňa skvelý film ku ktorému sa z radosťou určite raz vrátim.

Samotár Jim je jednoduchý film, ktorého hrdinovia pôsobia na začiatku strašne nesympaticky. Typické vyžívanie sa Buscemiho vo svete totálnych looserov je tu očividné viac ako kedykoľvek predtým. Čo potom následne na filmu prekvapý je absolútna odovzdanosť príbehu a s totožnenie z postavami tak silné, že som sa na konci neubránil slzám. Casey Affleck podáva typický minimalistický výkon a ten sa blíži skoro k dokonalosti - jeho rozprava o samovraždách spisovateľov ma uchvátila. Čo sa týka ostatného osadenstva tak je to geniálny Mark Boone Junior, ktorého považujem už za dvorného Buscemiho herca a Mary Kay Place, ktorá podáva rozhodne najlepší zo svojich výkonov, ktorý je herecky aj po scénaristickej stránke absolútne bezchybný. Lurieho hudba dodáva filmu zvláštnu atmosféru rovnako ako aj digitálna kamera, ktorá robí všetko o trocha bezútešnejšie - ako keby sme sa nachádzali v hlavách predstaviteľov, ktoré nie sú až tak pokojné a utešené ako sa nám snažia pri vystupovaní v spoločnosti nahovoriť. Film je malým dielkom, ktoré bohužial istotne zapadne do zabudnutia, ale ten kto k nemu pritrafí, úplne náhodou ako ja, tak verím že bude veľmi spokojný.

Francúzske filmy, rovnako ako filmy z iných končín nášho sveta majú svoje špecifické umenie a aj spôsob ako ho zachytiť. Tento film je typickým francúzskym príkladom filmu, ktorý je krásne minimalistický, a pritom dokáže zvláštne diváka uchopiť a preniesť ho do diania na plátne. Trojuholník postáv – dôverné známy hádam každému, kto má aspoň nejakého kamaráta v spojení z tragédiou, ktorá sa počas celého filmu stáva z minúty na minútu tragickejšou, hlavne vďaka deštruktívnym sklonom hlavnej hrdinky. Dúfam, že nikdy nebudem postavený pred podobnú situáciu z akou sa stretla hlavná hrdina, a to uvedomenie si že je smrteľne chorá a že šance na jej záchranu sú vlastne veľmi mizivé. Jediný na koho sa môže spoľahnúť je jej priateľ Paul a jej sesternica . Problém je že depresívne stavy, pachuť smrti je stále bližšie a bližšie a hlavná hrdinka Charlotte začne svoju oporu skúšať. Tieto skúšky väčšinou pozostávajú z toho či sa dajú odohnať, alebo nie. Je protivná, útočná, ale v hĺbke duše úplne stratená, odkázaná na ich pomoc. Bohužiaľ obidvaja sa odohnať nechajú a postoj sa medzi všetkými troma zmení. Koniec je akousi svetlou bodkou, ktorú naozaj veľmi rád vítam, pretože aj keď máme tušenie ako to dopadne stále je tam to“ čo keby?“ Po hereckej stránke síce nejako originálne, ale možno je to práve vďaka digitálnej kamere, kedy aj tie herecké výkony ako keby zanikajú v atmosfére autentickosti, ktorá robí z tohto snímku viac než, len obyčajný druhotriedny film, ale umelecký zážitok, ktorý prinúti rozmýšľať a hlavne chytí za srdce.

Away we go je film, ktorý sa dá označiť za veľmi príjemný. Sam mendes vytvoril film, ktorý pomaličky a hlavne ľahko plynie krajinou spojených štátov amerických, snažiac sa nájsť tie najdôležitejšie rodinné hodnoty, ktoré sú zárukou šťastia, pohodlia ale hlavne pocitu naplnenosti, ktorý zakryje tú dieru po premárnených zajtrajškoch, ktoré každého z náš čakajú a neminú. V tomto smere je jednoduchá zápletka, krásne naťahovaná a ústredná dvojica ju obohacuje o krásne a vtipné momenty dvoch ľudí, ktorý jediný sa rozhodnú vzoprieť nešťastiu a hľadať šťastie, nech už je kdekoľvek. Nejedná sa ale o nič invenčné. Na film sa dobre pozerá, dá sa na ňom zabaviť, ale nezanechá až taký hlboký dojem ako režisérové predchádzajúce kúsky. Možno to bol zámer. Možno že chcel konečne natočiť niečo, len pre tú radosť z natáčania, čo sa mu koniec koncov podarilo, lebo film má veľmi príjemnú atmosféru, ale keď tým chcel niečo vypovedať, niečo dôležité, nejaké to posolstvo, tak spravil jeden z prvých prešľapov vo svojej kariére. Pretože veci, ktoré nám tu podáva, boli podané lepšie a inde. Ale to je už vedľajšie. Aj napriek tomu sa jedná o film, ktorý pohladí a ktorý nesklame, lebo je to kus poctivej filmárčiny z neskutočne krásnym soundtrackom.

Svojský film z väzenského prostredia, rovnako ako druhý režijný počin Steve Buscemiho sa nemusí vôbec za seba hanbiť. Skôr ako o nervy trhajúce drama sa jedná o príjemný filmík, ktorý hĺbkovo skúma väzenie a to ako to v ňom chodí, bez nejakých výrazných nebezpečenstiev aj keď prirodzene že tam nejaké sú a hrdinovia sa k nim skôr či neskôr dostanú. Skôr ale ako o strachu z prostredia v ktorom sa nachádzajú sa film zameriava na schopnosť prežiť na mieste, ktoré zničilo všetkým ich sny. Banda stroskotancov – fantastický Mickey Rourke v úlohe väzenskej prostitútky – rozpráva o svojich skúsenostiach a prehrách a ktovie prečo ma to chytá za srdce. Ústredná dvojka v podaní Defoea a Furlonga je zohratá a ich vzájomný vzťah je popretkávaný úprimnosťou čo robí z tohto filmu takú netypickú žánrovku, hlavne preto, že sa v ich vzťahu nejedná o análne hrátky. Film ktorý je príjemný a rozhodne má čo ponúknuť a k plnému hodnoteniu mu veľa nechýbalo, lebo aj napriek tomu v akom prostredí sa odohráva a o čom film pojednáva, má neskutočne lahodnú a pokojnú atmosféru.

Svet hollywoodskej blbosti dakedy nepozná hraníc. Hlavne čo sa týka pokračovaní, respektívne druhých častí. Crank 2 z podtitulom High Voltage je presne tým, čím by byť nemal. A to zhustenou variáciou predošlých častí čo sa týka postáv, opakovaných vtipov a klipového vizuálu. Statham začína točiť jednu blbosť za druhou a to čo som mu v prvom Crank toleroval a rovnako aj v prvom Kuriérovi už v ďalších pokračovaniach akceptovať schopný jednoducho nie som. Jediné pozitívum aj keď aj o tom sa môžeme siahodlho baviť pod zámienkou nájsť v tom hlbší zmysel, je výkon Amy Smart, ktorá je znova pekná, široko rozkročená, zo stvrdnutými bradavkami pripravená na ďalšiu verejnú akciu. Nadbytok zbytočných, trápnych – celková zápletka a jej pripomínanie vo forme dobíjania, je akoby z iného vesmíru, o konci nehovoriac – alebo totálne nefungujúcich – talk show z malým Chevom, alebo Godzilla pasáž – robia z tohto filmu guláš, žánrov a pár dobre mierených hlášok, ktoré sú podávané nevkusne, dementne a hlavne bez nejakej spojitosti, ktorá by mi pomohla pochopiť prečo dopekla pozerám na niečo čomu vôbec nechápem? Dve hviezdičky a nikdy viac.

Zahrajme sa na chvíľu na intelektuálov a pokúsme sa tu nájsť tie pravé americké hodnoty budované skoro v každom filme z americkej produkcie aké sú napríklad rodina, láska a česť. Pod svetoznámym heslom – nikdy sa nevzdávaj sa hrdina tohto filmu snaží pomstiť tým, ktorý na ňom spravili krivdu a jediné čo z neho robí kladného hrdinu je fakt, že on sa v poslednej chvíli rozhodol byť dobrý a túto pohnútku v ňom vzbudila láska k spanilej slečne z tvárou, prsiami a nohami Amy Smart. Chev v podaní Jasona Stathama nie je žiadny novopečený kovboj. Jednoducho chce spravodlivosti učiniť za dosť a potom si na nejakom teplom miestočku užívať zvyšok života so svojou spanilou slečnou. Bohužiaľ druhá strana nie lenže chce nášho hrdinu mŕtveho ale v podaní hlavného zloducha sa jedná o vec čisto osobnú, pretože jeho brat na následky Chevového počínania zomrel. Konfrontácia je nevyhnutná a finálna prestrelka taktiež. Lenže keby sme ponechali intelektuálnych kecov a zabudli na chvíľu že ten film má pri podrobnom skúmaní, aj napriek jednoduchosti určitú hĺbku, jedná sa rovnako ako v prípade názvu Zastav a Neprežiješ o adrenalínový film, ktorý je vďaka kamere, a vlastne neutíchajúcemu dianiu na obrazovke neskonalou zábavou. Priznávam sa, keď som ho v dobe vzniku videl nejako ma neohúril. Teraz som slintal blahom. Guilty Pleasure toho najväčšieho rázu.