ScarPoul

Pre mňa najlepší diel série. Objavujú sa tu motívy spájajúce celú ságu do jedného komplexného celku. Zároveň si to udržuje určitý nadhľad. Postavy sú rozvitejšie. Williams vytvoril mnoho dôležitých motívov a celkovo celý ten depresívny tón - ako by povedali Randal a Dante s Clerks - tomu pridáva na hodnote. Taký je život. Krásna spomienka na detstvo a dodnes film, ktorý ma vie vždy nadchnúť, potešiť a predať mi nejaké to múdro. A konečne tu bitka so svetelnými mečmi vyzerá ako súboj. Čo viac si priať.

Film v ktorom sa rozvíja jeden pre mňa neprekonaných príbehov. Lucasovi sa podarilo niečo, čo pred ním a ani po ňom nikto nedokázal a to myslím vo všetkej počestnosti. Vytvoril totiž filozofické fantasy ( možno aj bez svojho uvedomenia), ktoré pojednáva o hodnote dobra a zla. Vyvolenú musí podľahnúť zlu, aby ho cit lásky - prejav dobra- mohol znova vrátiť na svetlú stranu a naplniť proroctvo, ktoré mu bolo predurčené. Keby sme mali rozobrať všetkých 6 častí prišli by sme na to, že tento do detailu prepracovaný vesmír skrýva v sebe veľa motívov. Možno bol inšpirovaný Kurosawom a jeho Tromi mužmi v skrytej pevnosti. Ale rovnako dokázal namotivovať k iným dielam. A v tom spočíva jeho nesmrteľnosť. Nová nádej je možno najslabší diel celej pôvodnej trilógie, ale to len preto, lebo skutočné vzťahy sa rozvíjajú Impériom. Na to aby sme sa zoznámili s postavami a ozrejmili si ich charaktery je ale tento diel kľúčový. Pre mňa aj po takom čase sa jedná o návrat do detských čias. Po dopozeraní mám vždy veľkú chuť objednať si s Amazonu vlastný Lightsaber.

Alexander Payne v celej svojej kráse. Jeho filmy mali vždy niečo do seba. Príbehy jednoduchých ľudí, hlúpych chýb meniacich celý život a pritom mu zostáva nadhľad a určité pochopenie pre každú zo svojich postáv. Ako tvorca rozhodne patrí k tej novšej vlne súčasných režisérov a môže sa pochváliť osobitým štýlom a dobrým výberom postáv. Broderick by si zaslúžil viacej takýchto úloh a Witherspoon je absolútne neznesiteľná. Aj po toľkých rokov sa dokážem nad niektorými scénami zasmiať a zároveň byť značne spokojný so spôsobom ako je príbeh vyrozprávaný. Niektoré potrebné klišé dodržuje, iné naopak starostlivo rúca a stáva sa na poli školských filmov veľmi výrazným a originálnym. Nie dokonalé, ale po všetkých stránkach príjemné a zábavné.

Jeden z najlepších soundtrackov. A ukážka klasických monštier par excellance. Uvedomujem si, že ten film už nie je taký cool ako kedysi, ale so žiadnym režisérom sa mi nespája detstvo a objavovanie toho desivého ako zo Sommersom. Možno je veková kategória týchto filmov niekde úplne inde, ale ja som si ich užíval. No a čo, že koniec je patetický ako prasa. Všetko pred tým funguje. Aspoň pre mňa. Moje srdcové guilty pleasure.

Druhý diel možno pre ostatných pokrivkáva na zlých trikoch a recyklovaných vtipoch, ale pre mňa bol vždy rovnako funkčný ako prvá časť, hoci z úplne iných dôvodov. Ono to asi takto vyzerá, keď sa nápaditý tvorca utrhne z reťaze. Hoci to nie je mýtotvorné ako prvý diel a má to povestnú deus ex machinu, Egypt a jeho mytológiu som vždy miloval. Nemyslím si, že to pre mňa zostarlo. Fraser je stále cool, Weisz stále sexy a Silvestri je viac ako dôstojná náhrada za Goldsmitha.

Od Goldsmithovej hudby po nádhernú Rachel Weisz. Jeden z najlepších dobrodružných filmov vôbec. Kedysi som to vedel odrecitovať celé.

Deep Rising je jeden z tých filmov pri ktorých ma neuveriteľne štve, že nemá pokračovanie. Famke Janssen bola dokonale krásna a Treat Williams bol zase neskutočný pohoďák. Pamätám si, že keď som to videl ako krpec, pristupoval som k sedeniu na záchode s prehnanou opatrnosťou. Inak sa jedná o skvelo vyvážený dobrodružný horor. Má kopec skvelých hlášok a jednu z najnechutnejších scén. Zvláštne, že Sommers sa nám snažil servírovať svoje verziu oblúd už v 90. rokoch. A robil to s gráciou.

Pamätám si, že to bol môj prvý film, čo som videl v kine ako decko. Spomenul som si na neho až omnoho neskôr keď som sa dostal k Sommersovým neskorším dielam. Stále ho považujem za príjemné dobrodružstvo. V dobe kedy sa mi otváral filmový svet - ešte pred všetkým tým CGI. Vec ku ktorej sa nedostávam až tak často, ale keď ju vidím, s radosťou si ju pozriem. A Lena Headey je tu roztomilá.

Tento film ma utvrdil v tom čo som už dávno predpokladal a to že Shia LaBeouf má pred sebou skvélu budúcnosť plnú filmových hitov. Na film Disturbia som sa vybral hlavne preto lebo som videl okno do dvora od Hitchcocka a priznaj me si podobnosť sa nezaprie , s tým rozdielom že sa to odohrava nie len v jednej miestnosti ale máme možnosť pozrieť sa aj do iných lokalít a je určite hlúpe porovnávat okno do dvora s disturbiou ale ako som vravel istá bodobnosť tu je až na pár výhrad v scenári ktoré nie že by boli vyslovene trapné ale jednoducho tam nesedia napr. koniec pred titulkami a ked Kale vysvetluje Ashley prečo ju sledoval čo sa mi tam nehodilo aj ked ju chcel len zbalit. hudba je genialna či už po pesničkovej alebo orchestrálnej stránke a kamera miestami rozkmitana miestami staticka a miestami digitalna a na záver to všetko srší napätim čo znamená že film rozhodne ale rozhodne nenudí a humorom na scene ked matka beží po ulici a kričí frank kde si a Kale jej ukaže že to dieta na trojkolke išlo dole kopcom tak som sa smial na celé kino. Rozhodne odporúčam tento filmik všetkým čo majú radi mix humoru a napätia a chcú si nachvilku odychnut od bezduchých komedií alebo psychologických drám.

Tento film som videl neskutočne dávno. A priznám sa, že sa mi vtedy vôbec nepáčil. Keď som sa k nemu dostal dnes, musím svoj názor zmeniť. Chladné, ale do poslednej bodky premyslené sci-fi, ktoré ma prekvapilo tak ako už dlho žiaden film. Pesimistické, silné a hlavne Gilliamovsky skutočne. Gilliamov asi najvyspelejší film. Bez kúziel a predstavivosti. Hlavný hrdina je vám od začiatku sympatický aj keď sa nejedná o typickú šablónu sci-fi hrdinu. A práve preto je tento film taký silný a taký odlišný od ostatných podobne ladených filmov. Brad Pitt je absolútne šialený a celkovo mi v niektorých scénach jeho šialenosť vadila, ale v širšom pohľade boli postavy rozmiestnené tak ako mali. Nemám veľa čo vytknúť. Mrazivá úvodná melódia. Cestovanie v čase bez možnosti ovplivnenia budúcnosti. Chladný koniec. Perfektná réžia a scenár a bezchybní herci. Klenot nad klenotmi a spolu z Prášilom považujem tento film za vrchol Gilliamovej tvorby.