ScarPoul

Sweeney Todd nie je zlý film. A rozhodne to nie je zlý muzikál. Dokonca si trúfam povedať, že hudobné pasáže zachraňujú inak veľmi prostoduchý príbeh. Burton zvýraznil atmosféru upršaného, temného Londýna. Depp si úžasne zahral psychopatického holiča a Carterová asi najokúzľujúcejšiu postavu celého filmu. Za normálnych okolností by som nemal ani jednu výtku, pretože film mieša presne to čo mám na Burtonových filmoch, ale všeobecne aj na muzikáloch veľmi rád. Lenže - film je hlavne v strednej časti neskutočne pomalý a hlavne nudný. Nič výraznejšieho sa tam nedeje aj keď sa nás na seba nadväzujúce scény snažia presvedčiť o opaku. Pravdou je že prvá hodinka a posledných 20 minút je geniálnych. A tá pol hodinka uprostred mi jednoducho neučarovala tak ako by mala. A bolo to rovnaké aj po tretí krát. Ale aj keď sa nejedná o Burtonov vrchol, je to film, ktorého piesne budú znieť v pamäti ešte dlho po dopozeraní.

Nestáva sa veľakrát že by ma bábkový film zaujal tak ako to spravila nočná mora. tento filmík som si okamžite priradil ku klasickým animovaným filmom alebo 3D rozprávkam. Co robí tento film jedinečný je svet do akého je zasadený, svet ktorý aj napriek svojej strašidelnosti, netypickosti a plného hrozostrašných bytostí chcete navštíviť hned po dopozeraní. Nebudí vo mne síce také pocity ako klasické disney filmy - Mulan alebo Aladdin, ale ponúka mi krásne inú perspektívu na videnie toho hrôzostrašného, za čo som Selickovi aj Burtonovi veľmi vďačný. Pre bábkové príbehy mám akosi slabosť a k tomu všetkému je tu sympatický kostlivec Jack, ktorý je dobrosrdečný a tragikomický. Tento mix vianoc a halloweenu sa mi páčil. Plný počet, už len za Elfmanovu hudbu, ktorá bola čarovná.

Klasické sci-fi , ktorého pozretie som dlho odkládal a po zhliadnutí som len lutoval že som sa k nemu neprinútil skôr. Nepamätám si kedy ma naposledy chytilo sci-fi , ktoré sa vôbec neodohrávalo vo vesmíre. Heston je tu ako obvykle fantastický, koniec taky ale čo ma na tomto filme bavilo bolo neustále presviedčanie hestona , že je iný ako ostatný ludia . Hudba jerryho goldsmitha nemusi byt spomínana ta bola ako obvykle super a mne sa ešte osobne páčila práca s kamerou a o maskách nehovoriac. Naozaj kult.

Další podobný filmík ako Garden state s rovnakou úplne neznámou ale perfektnou hudbou, čudnou ale sympatickou hlavnou postavou a skvelými vedľajšími postavičkami. Je to síce len druhý celovečerák Jasona Reitmana ale už si našiel svoj štýl ktory naznačil v dakujeme ze fajčíte a ktorý je v tomto filme badaťelný. Omnoho lepší ako jeho tato. a ellen page? Tak roztomilé, a pritom verné stvátnenie postavy si naozaj zaslúži nomináciu na oscara a keby akademia nebola plná senilných blbcov dokonca by ju aj mohli zlatou soškou oceniť, pretože sa medzi hereckou elitou s ktorými bojuje o oscara sa vôbec neztratí. a rozhodne jej budem držať palce

Po naozaj dlhom čase som si projekciu Ghost in the Shell zopakoval a bol som nútený či už komentár tak aj hodnotenie zmeniť. Film, ktorý nás prvýkrát - ak nerátame manga predlohu - zaviedol do sveta, kde skoro každý má nejaký kybernetický implantát, do sveta, kde sa to robotmi len hemží a vykonávajú prácu od prostitútiek, slúžiek až po policajných vyšetrovateľov. Tento príbeh zaberajúci sa postavou Puppet Mastera, ktorá sa dokáže hecknúť do mozgu viac menej komukoľvek predstavuje pre Sekciu 9 veľký problém. Batou, Togusa, Ishikawa a Major vo svojom prvom dobrodružstve dokazujú, že aj keď nebolo také veľkolepé rozhodne stojí za to si ho pozrieť. Plus filozofické dialógy, vďaka ktorým sa nám postavy zdajú sympatickejšie aj keď sú to vlastne len stroje. Majú totiž svojich duchov.

Steve Zissou je nevšedný človiečik, ktorého hlavnou prioritou bolo natáčať neskutočné dokumenty z podmorského sveta. Lenže časom sa všetko mení, dokumenty nie sú to čo bývali, sponzori nikde, jeho kamarát je zožraný čudným žralokom , plus sa dozvedá že má syna, ktorý ho prišiel navštíviť. Táto zvláštna water odyssea je vtipná, príjemná, originálna, plná davida bowieho a krásne napísaných charakterov. Anderson natočil ďalší originálny film, ktorému jednoducho nejde niečo vytknúť, pretože tak ako všetko jeho filmy je určený tým, ktorým vesmír wesa andersona nie je cudzí.

Oslava rodiny v tej najčistejšej, najvtipnejšej a hlavne najúprimnejšej podobe akú si viem predstaviť. Wes Anderson je pre mňa v súčastnosti pojmom, ktorý ukazuje rôznorodé sociálne prostredie svojich aktérov tou najnezvyčajnejšou formou a ja ho za to mám rád. Geniálny koncert hereckých predstaviteľov, podfarbený skvelou hudbou. Komplexný príbeh, ktorý ma absolútne nenudil.

Jedná sa o dokonale bláznivú komédiu, v ktorej Clooney trpí ďalšou telesnou úchylkou a to svojimi zubami. V predošlom filme od Coenovcov. O brother where art thou? to boli zase vlasy. každopádne sa jedná o kvalitnú dávku americkej zábavy, ktorá je zaprvé pekne neočakávateľná ale v konečnom dôsledku predsa len romantická, takže koniec je pekne sladučký. Lenže vo svojej podstate je to nepodstatné. Dôležité je že Coneovci natáčajú naozaj zaujímavé komédia a toto je jedna z nich. Absolútne som sa pri nej uvoľnil a zabavil. Deakins a Burwell ako jedny z mála ľudí s ktorými Coenovci spolupracujú už nejaký ten rôčik sa rok od roka zlepšujú a je to vidieť aj tu. Herci sú doslova bezchybný a to neustále iskrenie medzi Zeta-Jones a Clooneym, je nuskutočne dobre zahrané. Doslova a dopísmena im každý pohľad a vetu veríte. Z vedľajších postáv excelujú Rush a Thornton a samozrejme starý známy Jenkins. Jeho rozhovor s Clooney o prípade Kershner ma rozosmeje aj po stý krát. Ja som jeden z tých ktorý skrátka podobné ľadené komédie môže, a dejová línia z vrahom dáva poznať, že sa na tom podielaly aj Coenovci, pretože inak je tento film strašne neCoenovský. Ale stále sa neviem rozhodnúť či je to dobre alebo nie. každopádne Clooneymu ten žiarivý úsmev závidím.

Remake pôvodného filmu z roku 1955. Jeho novodobého spracovania sa chopila najproduktívnejšia filmárska dvojka súčastnosti bratia Coenovci. Musím skonštatovať, že tento film aj keď nedosahuje trefných hlášok a ani silných obrazov ako ich predchádzajúce filmy, vôbec nie je zlý. Lenže aj ako v prípade Intolerable cruelty s produkcie Briana Grazera aj v tomto prípade sa jedná o film, kde nájsť štýl Coenovcov je sakra ťažké. A možno práve tu mi to trocha vadí. film a jeho spracovanie je dobré. síce som sa nesmial ale postavičky sú tak skvelo rozkreslené, že som sa veľmi dlho pousmieval, plus geniálny Hanks so svojim potkaným výrazom ako PHDr. Dorr bol jednoducho úchvatný a Irma P. Hall hovorí za seba. Lenže v pozadí neustále znie gospelová hudba, ktorá krásne zapadá do prostredia aj deja ale od Burwella som skrátka čakal viacej. Kamera je ako obvykle skvelá. Vidno že sa Deakins vypracoval. Lenže to je asi tak všetko. Zo začiatku to pripomína dannyho parťákov, s tým že namiesto uhladených elegánov, sú tu samý tupci a ku koncu- posledných 15 minút to prejde do čiernej krimi komédie. Bohužial čakal som o trocha viacej, takže je to skôr za 3,5 *. Lenže v konečnom dôsledku film nenudil a keby ho natočil niekto iný ani by som sa nad tým nepozastavoval. Lenže myslím že Coenovci majú a mali naviac.

Krásne zakončenie pôvodnej trilógie. Aj po toľkých rokov ma vie koniec vždy dojať. Z odstupom času si uvedomujem, že písať o Star Wars je neuveriteľne ťažké. Celé sa nesú na vlne môjho detstva a majú v sebe množstvo krásnych myšlienok. Tie vo mne dozrievajú a každý rok tam vidím niečo iné, nové. Pre mňa kľúčová séria môjho života. Pretože kvôli nim som si zamiloval film.