ScarPoul

Louis CK bude stále Louis CK. Jeho Stand upy majú síce určitú kvalitatívnu kolísavosť, ale svojou otvorenosťou a perverznosťou dokážu často krát skvelo rozosmiať. Sorry je pre mňa ale trošku zvláštny. Hoci tu boli momenty kedy som sa smial( celý segment s pedofilmi a so smrťou) prišlo mi to akési smutné a unavené. Som zvedavý či na druhý krát to budem vnímať inak. Tento druhý návrat po METOO mi príde ale o trošku slabší, ako ten prvý. Nie, že by mu chýbal nadhľad. Ale akosi z toho cítiť ťažobu ( akou si...asi..prešiel/prechádza)? Každopádne som rád, že Louis zase tvorí. Chýbal.

SPOILERY: Cooper to s atmosférou vie. A téma Wendiga mi príde veľmi blízka. Páčilo sa mi ako sa rozohrali aj jednotlivé charaktery postáv. Všetky do jedného fungujú. Až do polovice. Tam, ako keby Cooper odrazu nevedel či mu ide o atmosférickú a nepríjemnú drámu alebo o mytologický horor. Odrazu sa charaktery začnú správať hlúpo a nelogicky ( malý chlapec, ktorý zachráni tetu učiteľku pred otcom s ktorým pôvodne utiekol?) Postupné budovanie atmosféry sa tak začne postupne lámať v zmesi nelogických a úsmevných zvratov. To, že film občas zbytočne naťahuje veci typu( áno je tam týranie ale potrebujeme potvrdenie k domovej prehliadke) dáva väčší priestor pre to, aby sme si všímali slabšie miesta. Atmosférické filmy by mali mať jednoduchšiu premisu a nemali by sa báť svojim postavám riadne zavariť. Tu mi veci ako zabijem jedného policajta a druhého len odhodím prišli ako urážka zdravého rozumu. Niekomu to možno stačí. Mne nie. Už len kvôli tej téme. Už len kvôli tej atmosfére. Neviem čo sa stalo, ale od polovice je to pre mňa iný film.

Ale musím povedať, že tie 3 hviezdy sú také neisté. Príde mi úsmevné ako Gia Coppola poúča cez veľmi priame, a v určitom zmysle až samoúčelné názory o stave našej spoločnosti, ako keby to bola nejaká obrovská záhada. Pozerať sa na tento film ako trošku uvedomelý jedinec, vytvára pre mňa problém, nájsť tam čokoľvek, čo by vo mne nejako rezonovalo. Nenudí to tak ako jej Palo Alto a vizuál je v tomto smere pôsobivejší. Potešia drobné šteky hercov ako je Schwartzman a Knoxville a Maya Hawke je zase povestná kráska od vedľa. Garfield hrá prvú ligu ale je limitovaný povrchným scenárom. Povrchným aj preto, že všetky vzťahy vo filme sú učebnicové. Bez citu ale s typickými zvratmi. Koniec z Garfieldového pohľadu až diabolsky a preto dobrý. Z pohľadu Maye a Nata Wolffa smiešny a trápny. A toto balansovanie som mal celý film. Vidieť to už nepotrebujem. A som úprimne prekvapený, že takéto filmy sa snažia nastavovať zrkadlo. Robia to veľmi kostrbato. Dakedy slávne meno a dobrý kamoši k natočení dobrého filmu skrátka  nestačia. Všetci zo zúčastnených hercov majú na svojom konte lepšie a sofistikovanejšie kúsky.

Sound of Metal je uveriteľný a smutný príbeh. Smutný v zmysle akéhosi blúdenia, ktoré hlavný hrdina zažíva a s ktorým sa viem celkom stotožniť. Film ako taký, ale robí všetko preto aby emocionálne nevydieral a vývin postáv v tomto smere smeruje skôr k  vyzretosti ich rozhodnutí. V zásade je to film o mentálnej dospelosti ktorej hlavný hrdina čelí, pretože prišiel o niečo veľmi dôležité. V polovici tomu trošku padá remeň ( ale nie kvôli príbehu ako takému). Skôr mi príde, že tie vzťahy v komunite nie sú rozvité do takej miery, aby niektoré emócie boli pre mňa úplne akceptovateľné. Je tam priestor aj na pekné momenty ( bubnovanie na šmíkačke) a nesie sa to ku koncu v pomerne optimistickom duchu. Na filme najviac oceňujem fakt, že ako divák vieme, kam to celé bude smerovať. Vie to aj hlavný hrdina. Ale verí. A tou vierou ( možno naivnou, možno úplne pochopiteľnou) je nám jeho rozhodovanie omnoho sympatickejšie. Príjemný film o nepríjemnej veci.

Bez Alana Arkina to nie je ono. A bál som sa obrovského úpadku. Ten tu do určitej miery aj je. Niektoré charaktery ( hlavne Normanová dcéra a vnuk) úplne odpadnú od svojich charakterov z predchádzajúcich sérií a idú si ako keby v nových postavách. Uvedomujem si, že Chuck Lorre potreboval všetko nejako zmysluplne ukončiť, ale niektoré tie dejové línie mi prišli vďaka tomu znova vytvorené. Vedľajšie línie nefungujú tak ako by mali ( línia s peniazmi) a tých emócií a prezretí je tu tiež pomenej. Lenže tá spoločnosť v ktorej som sa niekoľko častí nachádzal je príliš príjemná na to, aby vyslovene nudila, alebo kazila výsledný dojem. Zamrzí len to, že sa tomu nedostalo väčšieho a razantnejšieho zakončenia. Ale nechcem byť nevďačný. Nie je to (ako som už písal na túto tému) nejaká úžasná seriálová udalosť. Je to len také milé pripomenutie vlastnej smrteľnosti a tiež toho, že nikdy nie je neskoro, hoci už neskoro fakt je. Najslabšia séria, ktorá ale našťastie nepokazila to, čo pokaziť mohla. 3.séria - 70%

Prvá časť sa mi páčila o trošku viac. To ale neznamená, že by toto bolo zlé. Post Covid filmy pekne zhrňujú celú situáciu ohľadom celej vírusovej krízy. Dokonca prinášajú odpovede a riešenia. A to celkom originálne, hoci stále v duchu celej série.  Trey Parker a Matt Stone môžu byť akýkoľvek, ale veľmi dobre chápu, že to, čo skutočne v týchto časoch potrebujeme je malá troška Tegridy. Vyriešilo by to kopec problémov. A Space Jam 2 nemusel nikdy vzniknúť. Treba sa nad tým, keď už nič iné, aspoň zamyslieť.

Zase raz čarosmutné. Sandy a Norman sú skvelí parťáci. Ich hláškovanie je najzábavnejšou vecou na celom seriály. Možno ešte šteky Allison Janney, Haley Joel Osmenta a Boba Odenkirka. Posledné dve časti pôsobia ale rozpačito a nie tak ucelene ako tomu bolo na začiatku série. Stále je to zábavné a má to svoje silné momenty. Celé to pôsobí ako skvelá náplasť na dnešnú dobu. Hlavne v rámci sebareflexie. Síce to neponúka nič prevratné a nové, ale Douglas a Arkin sú skvelí a ťahajú to na svojich ramenách do vôd nadpriemeru. O trošku slabšie ako prvá séria, ale stále rovnako zábavné. 2. séria - 70%

Jediný dôvod prečo to naozaj funguje je Tom Hardy a to, že si svoju postavu Eddieho Brocka náležite užíva. Jeho hláškovanie s Venomom síce pripomína vzťahovú komédiu, ale zároveň sa stáva ťahúňom filmu z nudných vôd. A tie tento príbeh teda obklopujú zo všetkých strán. Postavy ( aj tie z predchádzajúceho filmu) sú tu zase raz do počtu a ich dopad a vývin v rámci dejovej línie je takmer nulový. Čo ale zamrzí ešte viac, je absencia hodnoverného záporáka. Carnage má v komikse rovnako bohatú históriu ako Venom. Tu je ale na pozícií druhotriedneho záporáka. Rovnaká druhotriednosť bola už v prvej časti. A na to, že Venom neustále prognozuje svoju smrť, alebo obrovskú slabosť voči svojim nepriateľom,  akosi z tých stretov vychádza bez väčšej ujmy. To, že tým zabíja napätie je asi každému jedno. Akákoľvek snaha o presahy je tu skôr vtipná a trápna, než aby splnila účel. A digitálny bordel tomu ešte uberá na atmosfére. Pomáhajú si ním pri všetkom. Aj ten posledný záber na pláži má tak digitálne vlny až z toho príde človeku smutno. Náznak spojenia s MCU poteší. Ale to by nemohol byť Venom mierne podpriemernou sériou. Venom 2 je tak v konečnom dôsledku potvrdením, že Andy Sarkis je lepší ľudoop, ako režisér.

Venom ako taký je celkom obstojný komiksový film. Jeho najväčšou devízou je Tom Hardy a jeho logické lapsusy a myšlienkové pochody, ktoré zažíva od spojenia so symbiotom až po koniec. To jediné na tomto filme pôsobí uveriteľne, zaujímavo a inak. Všetko ostatné je generická blbina, kde dominuje CGI viac, ako by bolo nutné. Vzťahy takmer nulové a to nerozprávam o záporákovi, ktorý je ( v ľudskej aj mimozemskej podobe) trestuhodne nevyužitý. Nemám rád tieto nevyrovnané vzťahy. Nemám rád emočné puto, ktoré nemá ako vzniknúť. Čakal som, že Venom a Eddie budú mať nejakú svetlú chvíľu, ktorá ich naozaj spojí. Pripustiť, že sa tak stalo mi príde lenivé. Nie je to tam. Aspoň nie v takej podobe, aby som tomu mohol plnohodnotne uveriť.  Cítiť v tom veľa zásahov. Pozrel som si to po dlhšom čase a som potešení, že ma to nenudilo. Ale chyby tu tentoraz bili riadne do očí. Potenciál to malo a ako to už v prípade nových kasových trhákov býva, zostal zase raz nevyužitý.

Ono to nie je o divadle a herectve ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Všetky dejové línie majú doprovodný charakter a snažia sa ozvláštniť ústrednú myšlienku seriálu. A tou je vysporiadanie sa so svojou smrteľnosťou. Staroba nie je ľahká. V prevedení ústredného dua Douglas a Arkin je dokonca trestuhodne cynická, nepríjemná a smutná. A byť tam niekto iní, nemuselo by to ani z polovice fungovať tak, ako to funguje teraz. V konečnom dôsledku je celé pozadie bezútešné, ale postavy sa to snažia brať s humorom a s nadhľadom. To sa im ale nie vždy darí. Dej je plynulý. Emócie sú pekne rozložené. A celé je to uveriteľné a vôbec nie hlúpe. Nejedná sa o žiadne veľké dielo. Je to len séria príjemných a nepríjemných stretnutí dvojice priateľov v období, kedy ich už asi veľa dobrého nečaká. Hoci oni sa snažia, aby tomu tak nebolo. 1.séria - 80% Zase raz čarosmutné. Sandy a Norman sú skvelí parťáci. Ich hláškovanie je najzábavnejšou vecou na celom seriály. Možno ešte šteky Allison Janney, Haley Joel Osmenta a Boba Odenkirka. Posledné dve časti pôsobia ale rozpačito a nie tak ucelene ako tomu bolo na začiatku série. Stále je to zábavné a má to svoje silné momenty. Celé to pôsobí ako skvelá náplasť na dnešnú dobu. Hlavne v rámci sebareflexie. Síce to neponúka nič prevratné a nové, ale Douglas a Arkin sú skvelí a ťahajú to na svojich ramenách do vôd nadpriemeru. O trošku slabšie ako prvá séria, ale stále rovnako zábavné. 2. séria - 70% Bez Alana Arkina to nie je ono. A bál som sa obrovského úpadku. Ten tu do určitej miery aj je. Niektoré charaktery ( hlavne Normanová dcéra a vnuk) úplne odpadnú od svojich charakterov z predchádzajúcich sérií a idú si ako keby v nových postavách. Uvedomujem si, že Chuck Lorre potreboval všetko nejako zmysluplne ukončiť, ale niektoré tie dejové línie mi prišli vďaka tomu znova vytvorené. Vedľajšie línie nefungujú tak ako by mali ( línia s peniazmi) a tých emócií a prezretí je tu tiež pomenej. Lenže tá spoločnosť v ktorej som sa niekoľko častí nachádzal je príliš príjemná na to, aby vyslovene nudila, alebo kazila výsledný dojem. Zamrzí len to, že sa tomu nedostalo väčšieho a razantnejšieho zakončenia. Ale nechcem byť nevďačný. Nie je to (ako som už písal na túto tému) nejaká úžasná seriálová udalosť. Je to len také milé pripomenutie vlastnej smrteľnosti a tiež toho, že nikdy nie je neskoro, hoci už neskoro fakt je. Najslabšia séria, ktorá ale našťastie nepokazila to, čo pokaziť mohla. 3.séria - 70%