Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Krátkometrážní

Recenze (4 980)

plakát

Archer - Série 12 (2021) (série) 

Dvanásť rokov je veľa. Veľa vecí sa mení, Archer zostáva viac menej rovnaký. Charakterovo stále dokonalé. Príbehovo a epizodicky ale uťahané, nenápadité a už aj celkom nudné. Hoci nie všetky časti. Archer bol pre mňa vždy príjemnou oddychovkou. Ale žiadalo by sa tomu pridať aj nejaký ten vývin a posun ďalej. Minimálne v rámci súčasných trendov. Inak je to potom recipročné. Podobne pre mňa dopadol Family Guy. 12. séria - 55%

plakát

Finch (2021) 

Taký ten film, čo neurazí. Ono obrovské plus to u mňa má za to, že od začiatku vieme kam to smeruje. A aj napriek tomu si to drží určitý emocionálny odstup a nevydiera to. Hoci emócie tam prirodzene fungujú a to účelovo. Robot má totiž väčšiu škálu pocitov než samotný Hanks. Ale okej. Prijal som to. Celé to putovanie zdevastovanou Amerikou je bez zbytočných dramatizácií a ( viditeľných) nepriateľov. Pričom som ale postavám držal päste, aby sa im podarilo to o čo sa snažia. Santaolalla má z Last of Us skúseností s príjemnou Post Apo hudbou a tu tradične nesklamal. Miestami meditatívne a rozjímajúce a v iných prípadoch zase tradične šablónovité. Ale s tou psou dušou. Možno nadhodnocujem, ale mne sa ten film úprimne páčil. Rozhodne viac než režisérová celovečerná prvotina. Zostalo mi po filme tak pekne smutno.

plakát

Repo Men (2010) 

Tak generický film som nevidel už riadne dlho.  Nie je to zábavné ( hoci to má momenty, kedy to zábavné chce byť) emócie nefungujú ( pretože o postavách sa dozvedáme strašne málo a všetky vzťahy sú povrchné) a ten futuristický svet sledujeme väčšinou cez interiéry. Dynamiku to má. Nudiť ako tak, to nenudí. Hoci po hodine mi bolo už dosť jedno čo sa s postavami stane, a finálna myšlienka a vyústenie je možno prekvapivé, ale v rámci celého toho predvídateľného blata pomerne nezáživne. Jude Law prekvapivo toporný. Kupodivu Whitaker si svoju postavu výsostne užíva. Inak sa pre mňa jednalo o dve hodiny zabitého času. Je to jeden z filmov čo môže zo začiatku pôsobiť wow, ale zabúda sa na neho podľa môjho názoru veľmi rýchlo.

plakát

Vyvolávač deště (1997) 

Tie 90. roky sa seriózne mohli pochváliť tými najľudskejšími filmami. Uvedomujem si, že na jednu stranu toto obdobie formovalo to, čo sa dnes nazýva klišé a pátos. Aspoň z pohľadu súčasného diváka. Tá naivita u filmov pred týmto obdobím patrila skôr k určitému spôsobu, ako sa nazeralo na príbehy. Obdobie pred miléniom boli takou labuťou piesňou. Presne vymerané, kedy a kde zatlačiť aby emócie fungovali a pritom tam zostalo aj nejaké to morálne posolstvo. Mrzí ma, že ten film som pozrel až teraz a zároveň som rád, lebo ma príjemne prekvapil. Má obrovský nábeh stať sa mojou obľúbenou Grishamovou adaptáciou. Fantastický DeVito a pohodový Rourke. Damon hrá štandard a línia s Danes neurazí, ale trošku mi narušila bezchybnú plynulosť iných zápletiek. Coppola možno už nedostál svojim najslávnejším dielam, ale akékoľvek malé filmíky natočil, mali v sebe niečo špecifické, vďaka čomu sa na nich nezabúda. A tento rozhodne patrí medzi nich.

plakát

Rabid (1977) 

Taký netradičný zombie film s krásnou ústrednou hrdinkou. Cronenberg má veľmi svojský štýl točenia. Viac ako formálna stránka ma tu ale zaujala fascinácia bizárom. Všetky tie podivné otvory na ľudskom tele, čo sa chcú prisať k ďalšiemu človeku a sať z neho krv sú výborne prevedené a pôsobia nepríjemne. Hoci mám pocit, že vo svojej prvotine bol David podstatne odvážnejší. Filmu neupieram kvality. Aj napriek určitej ťažkopádnosti, je film zábavný. Minimálne námetovo. Ale koniec vyšumí do prázdna. Herci sú zase raz toporný a bez plastickosti a samotné napredovanie príbehu je pomalé a opatrné. Na to, ako mám Cronenberga zafixovaného mi príde trošku smutné, že tu sa nešlo na plný plyn. A ak sa náhodou išlo, tak vo veľmi zlom dopravnom prostriedku. Marilyn Chambers ale funguje. Hoci si nie som úplne istý, či to kvalitatívne stačí.

plakát

Vlkodlak (2010) 

Videný DC. Ten film má skvelú atmosféru a celý čas evokuje časy minulé, kedy sa ešte odohrávali príbehy gotických hororov a kedy hmla v lese dokázala spoľahlivo vystrašiť lepšie, ako akýkoľvek bubák. Johnson je nápaditý a nevsádza len na CGI. Oceňujem masky aj spôsob akým sa hrá s prostredím. Problém je samozrejme v príbehu. Je schématický ( postavy tam hrajú len to, čo majú hrať) a tým pádom príbehu ako takému chýba patričné napätie ale aj emočná zainteresovanosť. Čo by možno samo o sebe nevadilo, kebyže to dialógovo nejde trošku do samoúčelnosti. Nie je to vyslovene hlúpe, len miestami úsmevné. A bohužiaľ aj trošku nelogické ( minimálne čo sa týka postavy Anthony Hopkinsa a jeho tajomstva). Inak celkom obstojný film, ktorý ma bavil aj napriek tomu, že väčšinu času tam herci hádzali pohľady na kameru a prechádzali sa sídlami, lesmi a mestom. Mať to trošku zaujímavejší koniec možno by som išiel s hviezdou hore. Del Toro a Emily Blunt sú v tomto prípade úplne bez chémie.

plakát

Big Mouth - Série 5 (2021) (série) 

Mám pocit, že tento pandemický rok sa výrazne podpísal na kvalite seriálov. Rick a Morty boli slabší. Nového Archera som ani nebol schopný dopozerať a hoci toto som dal, niektoré diely boli pre mňa značným utrpením. Stále do určitej miery oceňujem, že sa snažia tvorcovia prekvapovať novými vecami ( animácia, finále s Nickom Krollom) ale v zásade je to len jeden obrovský guláš nechutných vtipov a vzťahových komplikácií, ktoré podľa mňa v zásade nikam nevedú. Postavy nerastú. Nedospievajú a ich vývin je stále uzavretý a odohrávajúci sa v jednom priestore. Začína mi vadiť snaha o nadhľad a zároveň snaha byť čo najnechutnejší. Jasné, je to v rámci animákov do určitej miery invenčné. Ale akosi mi chýba tá sofistikovanosť South Parku. A to rúcanie štvrtej steny mi tu doslova vadí. Dosť veľké sklamanie. 5.séria - 55%

plakát

Není čas zemřít (2021) 

Viac ako o tradičný boj so záporákom je No Time to Die skôr exhibíciou Daniela Craiga, ktorého postava konečne dozrela do podoby v akej ju poznáme z pôvodných filmov. A že mu to ide. Či už sa jedná o vtip alebo akčné scény, je film vyvážený a ak by tam nebol ten kostrbatý a nudný záporák ( sorry Rami) nemuseli by tam prísť ani tie hluché miesta. Úvod perfektný a následná emocionálna kolaborácia medzi všetkými zúčastnenými ( aj tými, ktorých sme mali možnosť vidieť na začiatku Craigovej éry) funguje do tej miery, že vytvára drobné momenty emócií. Tie ( a to už závisí na jednotlivcovi) dokážu prerásť v skutočný rezonančný pocit. Fukunaga pracuje s dobrým scenárom a slabé miesta sa snaží obohatiť silnou formálnou stránkou. Po Skyfall je to vizuálne najkrajší Bond. Zimmer tradične dobrý a samotná rozlúčka s postavou zvládnutá bez zbytočného pátosu. Rád sa k filmu a sérií vrátim. Je totiž výpoveďou jednej éry. Mám pocit, že odteraz už nič nebude také, ako predtým.

plakát

Šťastný nový rok (2019) 

Nejdem byť až úplne haterský, pretože je viac ako isté, že v mojom prípade, nie som cieľovou skupinou. Kronerovi sa ale nedajú uprieť určité kvality. Réžijne je to zvládnuté dobre. Prostredie Tatier funguje a chýba tomu taký ten punc trápnosti, čo sprevádza slovenské komédie posledných rokov. To považujem za výhodu. Hlavne je dosť cítiť, že všetci zúčastnení sa vlastne poznajú. Vtipy sa viac podaria ako neporadia, hoci tie čo sa nepodaria sa nepodaria riadne. Je tam aj pár zbytočne dramatizujúcich scén ( koláčik z marihuany), ktoré zostanú nevyužité potenciálom. A koniec je taký typický a bez nápadu. Ale kupodivu ma bavil Maštalír, ktorého za iných okolností moc nemusím a Marcinková s tou jej roztomilou tvárou a sebavedomým herectvom. O žiadny veľký film sa nejedná ale ako niečo na zhliadnutie s polovičkou, ktorá sa na tom baví,  je to v rámci toho, čo bude nasledovať ďalej v noci,  pomerne uspokojujúce.

plakát

1492: Dobytí ráje (1992) 

Ten film je veľmi povrchný. Určitá snaha o presahy kultúr je síce naznačená ale tak po americky, úsmevne. Na to o akú tému ide, je príbeh podaný celkom šablónovito. A bez výraznejšej snahy o presahy. Aspoň v kontexte súčasnej doby. Myslím si, že takýto film bol v dobe svojho vzniku viac ako dostačujúci. Ale moc pitvať to nechcem. Pozerá sa na to dobre. Neustále sa tam niečo deje. Oceňujem, že sa to dotýka viacerých aspektov Kolumbovho života. Niektoré scény stretu medzi domorodcami a kolonizátormi sú pekne krvavé. A má to skvelú výpravu, parádneho Gerarda a atmosférického Vangelisa. Koniec hodnotím celkom pozitívne. Čakal som podstatne horšiu vec. A hoci to má pre mňa množstvo chýb, užil som si to. A som rád, že som to videl. Preto tá štvrtá, hoci trošku neistá, hviezda.