Le_Chuck

Ultimátne béčko plné slizu, krvi, mŕtvych zvieratiek, s hláškujúcim starostom a perfektnými oldschoolovými maskami. Lahodná oddychovka nilen pre zarytých fanúšikov žánru. Trochu zamrzí skratkovité finále, kedy je nečakaný zvrat (skrat) zbytočne rýchlo "napravený". Trochu hype.

S dementným, maximálne dvojstranovým scenárom a tradičným „teen comedy“ ansámblom (prispatí fotrovci, Stiflerovský bad guy, postihnutý funny boy, plastikové sexi ženy) bude divák pod nátlakom pernamentného deja-vú, v lepšom prípade zaspávať. Prevarené 100x krát videné s nulovou ambíciou ponúknuť osvieženie ľubovoľného typu, navyše herecky malátne. Strata času.

Sterilné, bez iskry (hlavne Jenifer) a na Soderbergha s velice plytkým pointless záverom. Clooneyho charizma a Cheadleho slizký záporňák sú jedinými svetlými ingredienciami v tejto zúfalo priemernej "tarantinovke", ktorá si zabudnutie a "lukratívny" vysielací čas na N@VE (stred týždňa okolo 22:00) bohužiaľ zaslúži. Škoda.

Učebnicový príklad toho, ako dokáže skvelo zvolené prostredie, pre v podstate banálnu historku, vyluftovať pootvorené peňaženky letným popcornholikom. Nutká sa mi silná analógia s Múmiou. Tak ako vtedy egypt, tak teraz svet pirátov pôsobi veľmi sviežo a neokúkane. Na Indiho to síce nemá, ale človek sa aspoň ukľudní, že inteligentné dobrodružné komédie úplne nevymreli.

Po vsětkých stránkach (vyjma jednej - obraz) priemerné spracovanie indiánskych legiend, ktoré v sobotné dopoludnie pri rodinnom krbe nemôže nikoho uraziť. Jednu hviezdu pridávam za výbornú prácu s kamerou (vizualisti budu chvíľami chrochtať blahom).

Problém Re-cyklu vidím v dvoch veciach: (1) Nevyužitý potenciál úžasného fantastična (sveta zabudnutých), do ktorého bola ľahostajne (bez silnejšieho ukotvenia v hlavnej myšlienke) nasadena hrdinka a (2) podcenenie publika videoherným rozsekaním jej putovania na levely, t.j. chýbajúca hlbšia štruktúra, kedy je jasné, že po prekonaní nástrah jedného "mikrosveta" sa k nemu už nevrátime (=hádžeme za hlavu a ostávajú len obrázky). Celé toto zvýrazňuje "help" v podobe dedka a dievčatka, ktoré v kritických okamihoch "poradia" (napr. flashback na dávny rozhovor) a ide sa ďalej. Touto zbytočnou doslovnosťou je výrazne obmedzená fantázia a domýšľavosť diváka, čo je vzhladom na celé ponatie filmu (od nápadu až po spracovanie) veľká škoda. Ale aj napriek týmto výtkam je tento zrecyklovaný Silent Hill, Oko a MirrorMask, obdarený o Pangovský rukopis (hlavne interiéry) priam povinnosťou pre milovníkov Alenky v ríši divov. Nevyrovnané, ale vo výsledku stále výborné.

Nádherná legenda, ktorá pod rúškom rozprávkovo krásneho, priam dúhového vizuálu neisto balancujúceho na hranici s gýčom (silne indi-vindi od diváka k divákovi) a za doprovodu epickej hudby, predostiera košatý, ale naštastie vo výsedku jasný a uhladený príbeh o láske. Pohádkový nádych celej story sa s vetveným charakerov a odokrývaním ich minulosti postupne vyparuje a ostáva mlhavo definované zlo a dobro a divák napäto čaká ako to nakoniec dopadne. Z duelu dvoch megalomanským wuxia filmov posledného obdobia (Seven Swords vs. Promise) vychádza víťazne práve tento Chenov počin (a to celkom s prehľadom).

Až na časti kedy sa S.B.Cohen uchyluje k fekálnym ftípkom (v štýle Ali.G) je to veľmi gut zábava. A občas neskutočne trefná (cigáni, strielanie malých zvieratiek).

Je to krásne sci-fi melodrama je veta z filmu, ktorý rozohral silný romantický príbeh na tenkom lade bez toho, aby sa vo výslednom dojme stal (vo filmoch toľko omielaný) časový paradox fackovacím panákom pre hnidopiškých sucharov. Navyše môj skeptický prístup "človeka ktorý už čoto videl" dostal dávku čistej a chytrej filmovej lásky plnej neľahkých životných rozhodnutí a priznám, že som na konci znova uronil kroupu. Smrk. Hviezda dole za slabší rozbeh a podobnosť s Il Mare (oba idú našťastie svojou vlastnou cestou), ktoý je pre mňa ešte stále normou ideálnej romantickej melodrámy.

Vezmite si United 93 a všetko znegujte.