Santino7

Eastwoodova snímka, ktorá vôkol seba vyžaruje aurou akejsi kultovosti či statusu klasiky (v rámci daného žánru), avšak osobne si myslím, že pri hlbšom a pozornejšom rozbore možno veľmi jednoducho dospieť k záveru, že tomu tak ani zďaleka nie je a nemôže o tom byť reč. Áno, komorne pojatá, pomalá a tragicky ponurá atmosféra a psychológia jednotlivých postáv má skutočne čosi do seba, rovnako ako veľmi silne rezonujúca úvodná scéna z mladosti a úžasné herecké megakoncerty Penna s Robbinsom, avšak snímka ako-taká čoby celok vo veľa ohľadoch zlyháva, škrípe a nefunguje. Odhliadnuc od toho, že páchateľ mi bol jasný ešte pred tým, než sa dej prehupol do druhej polovice - čo by samo o sebe až takým problémom nebolo a dalo by sa cez to poľahky prekúsnuť -, ono to celkovo po obsahovej stránke nie je žiadna veľká sláva, scenár sám o sebe je totižto nanajvýš priemerný. Čo je vo výsledku škoda, pretože potenciál tu bol z môjho pohľadu enormný a ako vravím, niektoré zložky snímky fungovali vskutku obstojne. 65%

Kultová záležitosť v rámci svojho žánru (dovolím si povedať, že v tomto merítku dosť možno i najlepšia spomedzi deväťdesiatok), ktorá má všetko, v čo pri tomto druhu filmov možno veriť a dúfať. Okrem brilantne zvládnutej réžie, precízneho vybudovania postáv a atmosféry, rutinérsky zvládnutej dobovosti, práce s napätím a gradáciou deja by som podčiarkol najmä herecké výkony, spomedzi ktorých - hoc to všetci zvládli s bravúrou -, z môjho pohľadu dominovala najmä dvojica Spacey a Crowe, ktorí boli vo svojich rolách absolútne brilantní a nezabudnuteľní. Ostatne keď to tak teraz celé spätne rekapitulujem, mám pocit, že tomu vo výsledku asi ani nie je veľmi čo vytknúť, ak vôbec. Snímka, ktorou nemožno nič pokaziť. A ozaj, Rollo Tomasi. 95%

Už tu sa začínal vo veľkej miere prejavovať a predierať na povrch Lanthimosov veľmi osobitý a špecifický filmársky rukopis, ktorý sa naplno sformoval (a ukotvil) v jeho neskoršej tvorbe. Myšlienky a idey tohto počinu síce majú čo to do seba - pokiaľ samozrejme divák má záujem a chuť čítať medzi riadkami v jednotlivých náznakoch -, rovnako tak budovaná a navodená atmosféra či celková nápaditosť, formálne to však ešte zďaleka nedosahuje takú úroveň, na akú sa to (našťastie) tomuto tvorcovi podarilo posunúť v rámci neskorších snímok. Ťažko stráviteľný film, ktorý má svoje mušky a čoby celok nefunguje úplne dokonale, avšak i tak rozhodne stojí za pozretie a zamyslenie (pokiaľ samozrejme nie sú nezávislé snímky pre vás vecou úplne cudzou - pretože ak áno, asi by to veľmi "neklapalo"). 65%

Lanthimos opäť s veľmi osobitou, originálnou, nepredvídateľnou a nápadmi sa hemžiacou filmárskou hračkou, ktorá časť divákov priam nadchne, iných zas autenticky znechutí. U mňa našťastie platí to prvé, režijný štýl tohto gréckeho inovátora mi plne vyhovuje (Zabitie posvätného jeleňa, čo bol môj prvý "zárez" z jeho tvorby, som si pri vcelku náhodnej návšteve kina čoby náhodný a nezasvätený divák vychutnával plnými dúškami a úprimne som nechápal, ako počas projekcie mohla v priebehu filmu kinosálu opustiť viac než polovica osadenstva publika, ktorého počet sa pritom už na začiatku dal spočítať na prstoch dvoch rúk - alebo možno čiastočne aj chápem) a vždy sa s radosťou púšťam do objavovania jeho ďalších a ďalších filmárskych počinov, ktorých žiaľ k dnešnému dňu zas až tak mnoho nie je. Ale späť k filmu, hoci som už tento raz šiel do toho pripravený a s vedomím, čo ma zhruba môže čakať, Lanthimos ma opäť šokoval (v dobrom slova zmysle). Homár mi totižto prišiel ešte ďaleko absurdnejší, grotesknejší, komickejší (svojským spôsobom) a originálnejší (či psychopatickejší?) než akýkoľvek film, čo som od neho doteraz mal možnosť vidieť. Skvelé obsadenie (palec hore aj za Johna C. Reillyho vo vedľajšej roli), vizuál, úžasná hudba (ktorá krásne dotvárala a podfarbovala celkovú atmosféru filmu), scenár a najmä tie nápady! V druhej polovici filmu síce prišiel ruka v ruke so zmenou prostredia mierny kvalitatívny pokles (ktorý mi nateraz bráni v udelení plného počtu, avšak pri opätovnom pozretí sa to môže poľahky zmeniť), nič to však nemení na tom, že i tu sa vyskytli viaceré prekvapenia a šokové momenty, ktoré vo mne dokázali intenzívne zarezonovať. Ukážková absurdná dystopia - a zároveň solídna diagnóza -, ktorá z hlavy len tak ľahko nevyšumí. 85%

Po formálnej stránke tomu síce niet moc čo vytknúť - filmársky je to spracované veľmi obstojne -, no už krátko po začiatku filmu sa u mňa začali objavovať akési mierne rozpaky, ktoré časom (žiaľ) len a len naberali na sile. Že je Clint kvalitný režisér, o tom sa snáď ani netreba baviť, avšak už po niekoľkýkrát sa u mňa opakovalo to isté - prišlo mi, akoby to točil podľa akéhosi overeného (a rokmi tisícky ráz zrecyklovaného) manuálu na nakrúcanie dojemných veľkofilmov. Pôsobilo to na mňa nie veľmi autenticky a veľmi som si prial, aby sa v určitých ohľadoch pritvrdilo a skĺzo to do temnejších sfér. Žiaľ, nestalo sa - čo však nič nemení na tom, že ide o kvalitný film, len som skrátka čakal čosi viac (a iné). Dokonca mi prebehla hlavou "hriešna" myšlienka, ako by to asi mohlo vyzerať, keby sa daného námetu ujal napríklad taký Fincher. Suma sumárum, u mňa taká lepšia trojka. 65%

S tvorbou bratov Coenovcov je to u mňa ako na hojdačke - lepšie dojmy sa striedajú s horšími a vždy je to vo výsledku také neurčité a rozpoltené, kedy z niektorých prvkov tej danej snímky mám vyložene katarziu, no zároveň kvôli iným, ktoré ma nechávajú chladným (respektíve mi niekedy i vyložene prekážajú), z toho vo výsledku vychádzajú a prevládajú takmer spravidla veľmi zmiešané pocity (a čo je paradoxom, najviac spomedzi ich tvorby ma vo výsledku oslovil Hail Caesar!, ktorý má v databáze veľmi slabučké čísla). Tak tomu bolo i tentoraz, niektoré zložky filmu ma priam fascinovali - či už dobovosť Texasu v osemdesiatkach, vizuálna stránka a spracovanie, atmosféra, celkový nádych a osobitá poetika (či skôr absurdita) alebo početné dejové zvraty a nepredvídateľnosť -, iné však mali za následok, že som sa chvíľami i nudil a pretáčal očami. V daných krízovejších momentoch to však našťastie vždy vedeli zachrániť skvelé herecké výkony, v rámci ktorých sa blysol snáď každý zo zúčastnených (najväčší krajec si pochopiteľne ukrojil Bardem, no osobitná pochvala i pre Tommy Lee Jonesa a Woodyho Harrelsona). A hoci som bezprostredne po zhliadnutí udelil nemilosrdnú trojku, časom mi to nedalo a nakoľko mi ona zvláštnosť snímky na pomerne dlhý čas zostala uložená v pamäti, časom som hodnotenie predsalen musel prehodnotiť a zredigovať na spravodlivejšiu štvorku, ktorú si táto atypická westernovka podľa mňa plne zaslúži a je pre ňu adekvátnejšia. Coenovci to v sebe skrátka nepochybne majú. 75%

Priznám sa, filmové dianie okolo Oddelenia Q podľa predlohy Jussiho Adler-Olsena sledujem vcelku pozorne a vždy sa teším na každú ďalšiu časť. Nad filmovou adaptáciou som nezlomil palicu ani napriek rozpačitejšiemu úvodu či rozbehu (predošlé tri diely som ohodnotil chronologicky troma, štyrmi a naposledy pri Flaskepost fra P plnými piatimi hviezdičkami) a doteraz platilo, že jednotlivé filmové spracovania mali kvalitatívne stúpajúcu tendenciu. To sa pochopiteľne - vzhľadom na "plnú paľbu" naposledy -, muselo tentoraz zlomiť, no s malou dušičkou som dúfal, že v nastavenej laťke budú tvorcovia pokračovať a dočkáme sa fantastickej kriminálky. Žiaľ, to sa tentoraz nepodarilo, nakoľko hoc o žiaden prepadák v žiadnom prípade nejde, príbehovo ani atmosfericky ma to tentoraz až natoľko nedokázalo ohúriť. Atmosféra i gradácia je síce fajn, po formálnej stránke funguje všetko ako má (málo známy Boe to zvládol solídne), len ten príbeh (a záverečné odhalenie) v tomto prípade nie je až tak silný, nešokuje ani nerozonuje tak, ako by bolo potrebné a vítané (hoci potenciál a priestor tam vzhľadom na citlivú matériu rozhodne bol). Čiže u mňa tentoraz opäť len za "trojku", ako tomu bolo pri prvej časti - nič to však nemení na tom, že partičku z "kvéčka" budem pozorne sledovať i naďalej a už teraz som zvedavý, s čím prídu nabudúce. 65%

Kvalitne zvládnutá miniséria z dielne HBO, ktorá v ničom nepodlieza vysoko nastavenú internú laťku a "drží sa noriem". Herecky to bolo zvládnuté vysoko profesionálne (v tomto ohľade u mňa osobne zarezonovalo najmä eštebácke duo, a to i napriek tomu, že Pauhofová je najjagavejší klenot súčasného slovenského herectva), o formálnej stránke sa ani nemá zmysel baviť (poľahky a rutinérsky zvládnutá robota), dobovosť autentická, pomerne solídna a napínavá zápletka (i keď tu nemožno nespomenúť dojem, akoby to bolo cielené skôr pre zahraničné publikum než domáce, čo však nijak neprekáža - ostatne nebyť tejto "ústretovosti" voči menej zainteresovaným divákom, možno by sme naopak my nevedeli v plnej miere doceniť niektoré projekty z iných krajín), no i tak som mal vo výsledku pocit, akoby mi tu niečo ešte predsalen chýbalo a pýtalo by sa doplniť (a tým nemyslím otvorený záver, ten mi nijak neprekážal, práve naopak). Celkovo však ďalší kvalitný počin z týchto zemepisných šírok, za ktorý môžeme byť len a len radi. 80%

Pre belgickú filmársku školu už azda klasický motív sexuálnej deviácie, avšak tentoraz v až pozoruhodne temnom šate, akých v poslednom čase zas tak veľa svetlo sveta neuzrie (v tomto ohľade dokonca privodil príjemnú spomienku na majstrovské Prisoners, čo je veru solídny bod k dobru). Malo to síce určité mušky a chybičky krásy - týkajúce sa však primárne formálnej stránky, čo je odpustiteľné -, no čo sa týka obsahu a celkovej atmosféry, v tomto smere to filmári zvládli vskutku brilatne. Napätia, že by ho azda bolo možné krájať a rovnako tak i pocitu akéhosi celkového znekľudnenia z videných (či naznačených) vecí. A to skrátka v danom žánri byť má, patrí to k tomu. Ale načo sa zbytočne rozpisovať, skrátka poctivo zvládnutá záležitosť, ktorú by som však s kľudným svedomím odporučil iba ak skutočným milovníkom žánru, akiste nie komukoľvek (nakoľko by to nemuselo "vypáliť" zrovna ideálne). Klinicky mrazivý belgický klenot, ktorý si s pokojným svedomím môžu vystaviť na obdiv. 90%

Jeden z mojich obrovských filmových restov, ktoré sa mi konečne podarilo dohnať. A musím skonštatovať, že som prichádzal o veľmi kvalitnú filmárčinu. Hoci samotná pointa snímky nie je nijak obzvlášť prelomová či originálna (ide v zásade o klasický "doják"), i tak to obsahuje akýsi punc jedinečnosti, ktorým je to skrz-naskrz nabité. Veľmi príjemná a sympatická záležitosť, ktorá vie ulahodiť a kde všetky zložky dokázali zafungovať na výbornú, čoho výsledkom je unikátny súlad a pozitívny náboj, ktorý z toho celého vyžaruje. Obrovské plus taktiež za herecké obsadenie, ktorému vskutku nie je čo vytknúť - Damon, Skarsgård, Williams, bratia Affleckovci i Minnie Driver, všetkým ich postavy sadli vyložene perfektne. Vo výsledku azda ani nie je moc čo vytknúť, krásna (svojim spôsobom) rozprávka, ktorá vskutku má potenciál zlepšiť náladu a zanechať v človeku veľmi dobré pocity - a ktorú si akiste ešte v budúcnu veľmi rád zopakujem. A klobúk dole, že Matt s Benom v tak mladom veku "zmákli" takýto scenár. 95%