Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Komedie
  • Drama
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (2 513)

plakát

Ready Player One: Hra začíná (2018) 

Znalosť knihy tentokrát zrejme na príťaž. Kvôli nej som celý čas citeľne vnímal, že z nej vo filme ostala len jej základná kostra a všetko okolo bolo vymyslené len pre film. Tieto zmeny síce úplne chápem (keby sa adaptovalo presne, bol by hrdina strašný nerd) a do filmu sa vyslovene hodia, ale stále mi to pocitovej úrovni vadilo. K filmu samotnému – už kniha bola ľahká jednohubka na jedno použitie a film na tom nič nezmenil. Na druhý deň po projekcii už som si spomínal len na to množstvo popkultúrnych pomrknutí – príbeh originalitou určite neohúri a len variuje známe klišé. Vizuál je strašne digitálny – čo sa síce k virtuálnej realite Oasis hodí – ale kvôli nemu som sa nemohol k postavám lepšie primknúť. Častokrát je navyše obraz totálne preplácaný a vôbec som nestíhal sledovať čo sa deje. Po nadšených ohlasoch som čakal predsa len niečo viac. 7/10 Update: Po druhom zhliadnutí doma keď som už vedel čo ma čaká spokojnosť výrazne lepšia. Odklon od knihy som už skoro nevnímal, na telke odpadol aj problém s neprehľadnosťou a aj na ten digitálny look som sa lepšie adaptoval. Kvalitný popkorn. 8-/10

plakát

Největší showman (2017) 

Bez preháňania najlepšie songy čo som kedy v muzikály počul. Je to síce čistý pop, ale každá jedna pieseň je výborná a chytľavá, pričom aj tanečné choreografie pod nimi sú absolútna špička. Problém je, že námet filmu je prinajlepšom... problematický. Glorifikuje sa tu totiž osoba, ktorá bola podľa všetkých dostupných historických materiálov čistý zmrd. Po tomto by ma neprekvapil už ani dojemný muzikál o Hitlerovi a Eve Braunovej. Odhliadnuc od toho je príbeh proste báchorka a nutná výplň medzi jednotlivými speváckymi číslami. Tie samotné ale dokážu potiahnuť zvyšok veľmi vysoko. 8-/10

plakát

Velká hra (2017) 

Ďalšia typická Sorkinovka v ktorej sa ma scenárista snaží ohúriť svojimi majstrovsky stavanými dialógmi, ale nakoniec sa skloním od vyčerpania z množstva textu, ktorý musím absorbovať. A aby toho nebolo málo, tak aktéri jeho hry často používajú takú hantýrku v ktorej sa nestíham orientovať. Čiže objektívne prinajmenšom veľmi dobrý film so všetkými zložkami na pravom mieste, ktorému chýba možno väčší nadhľad a naopak je v ňom až priveľa hrania na efekt (či už režijne, ale hlavne scenáristicky). Za mňa unavených 7/10, ale zaokrúhlim nadol.

plakát

Rodinka na tripu (2004) 

Komédia pre najmenej náročné publikum (aka pre černochov). Všetky zložky filmu sú na tak nízkej úrovni, až to hraničí s diletantstvom – jednotlivé scény sú na sebe nahádzané bez ladu a skladu a často im chýba začiatok aj koniec. Celý ten road trip navyše nedáva vôbec zmysel a je zavŕšený trápnym naťahovaním sa o priblblú trofej. Od odpadu to zachraňuje hlavne to, že na rozdiel od iných černošských „komédii“ to neskĺzne k vrieskaniu a fekálnemu humoru. 3/10

plakát

Doupě (2014) 

To isté, čo francúzsky originál, čo je vlastne pre tento film poklona. Príbeh si užije aj človek po lobotómii, lebo na efektný parkour - o ktorom je tento film predovšetkým - mozog netreba. Pohodová akčná výplňovka na večer, ale pridaná hodnota voči originálu je nulová. 6/10

plakát

Veselé Velikonoce (1984) 

Belmondo teda natočil aj (oveľa) lepšie filmy a tunajšie hodnotenie je pre mňa záhadou. Možno je to aj mojou nechuťou k filmom, v ktorých sa hrdina čoraz viac zapletá do pavučiny lží, ktoré okolo seba šíri. V tomto prípade to navyše ani nebola ktovieaká zábava. Film sa teda oplatí vidieť predovšetkým kvôli mladučkej Sophie Marceau. 4+/10 PS: S Veľkou nocou nemá tento film nič spoločné.

plakát

Muž na pravém místě (2016) 

Toto malo fakt malú nádej na to, že mi to sadne. Butler chovajúci sa tri štvrtiny filmu ako zmrd + rakovina jeho syna (Vilko Rozboril approves), to bolo na mňa príliš drsné kombo. Objektívne nie je moc čo haniť (ale zas ani nejak extra chváliť), ale tento typ emocionálneho žmýkania sa mi protiví. 5/10

plakát

Já, Tonya (2017) 

Po tomto filme nemôže nikto povedať, že životopisné filmy sú nudné uspávanky. Len sa musia zrejme točiť okolo redneckov s poriadne prerezanými ústami a úplne idiotskými plánmi. Ten samozvaný člen špeciálnych jednotiek buranskosti len nasadil korunu (nevidieť archívne zábery neveril by som, že niekto môže byť naozaj takto natvrdnutý). Všetko je to navyše podporené parádnou muzikou, dynamickou réžiou a skvelou Margot Robbie, ktorá razantne dokázala, že nie je len pekná tvárička. 8+/10

plakát

Coco (2017) 

Výnimočný animák, ktorý dokazuje, že animovaný film sa automaticky nerovná zábave pre najmenších s veselými zvieratkami. Síce aj tu nájdeme mentálne retardovaného psa, ale to je asi jediný ústupok smerom k infantilnej zábave. Príbeh je veľmi vyzretý, skvele vystavaný a nechýbajú mu ani vydarené zvraty – a záver ho dokázal tak zúročiť, že mi dojatím stekali slzy ako hrachy. Len to celkové zasadenie do Mexika mi tak úplne nesadlo. 8+/10

plakát

Blade Runner 2049 (2017) 

Režijne samozrejme suverénne, príbeh v základe veľmi zaujímavý s mnohými fajn detailmi (hlavne na hologram s tvárou Any de Armas) a parádnou atmosférou, ale je to neskutočne pomalé. Ku cti filmu dávam to, že napriek slimačiemu tempu neskĺzava do nudy podobne ako originál, toľko zádumčivých Goslingových pohľadov a prechádzania sa v postapo kulisách som ale dostať nemusel. Taktiež rozuzleniu príbehu chýbal emocionálny náboj a Letov záporák sa ani poriadne nestihol prejaviť. Na konci, ani neviem presne prečo, vo mne film nič nezanechal. 7-/10