adams701

Kto by si bol pomyslel, že sa v toľkom stotožním so starým židom?

Vcelku osviežujúca jednohubka na spôsob Čierneho telefónu, v ktorej sem-tam deravú zápletku vykompenzoval diabolsky dobrý výkon Antonyho Starra.

Ono je to ťažké. Hodnotiť Oppenheimera s vedomím, kto ho natočil. Nie že by sa to dalo inak - celých 180 minút totiž na vás z plátna kričí Nolan vo všetkých aspektoch. Je preto naozaj ťažké vyhnúť sa porovnávaniu s jeho predchádzajúcimi snímkami. A zase naopak zámerné klapky na ušiach a očiach spolu s prílišným nedoceňovaním sú vskutku nefér (povedzme si na rovinu, takej Gerwig sa niečo s takouto epickou výpravou nepodarí vytvoriť nikdy). Oppenheimer je fúziou (ha!) dvoch elementov - jedného, pre Nolana patričného a druhého, celkom osviežujúceho. Prvý element starého známeho wow efektu vyplývajúceho z multilineárnych dejov à la Inception či Dark Knight Rises. Druhý, nečakaný element bohatého nánosu dialógov idúci v šľapajach 12 rozhnevaných mužov. Chápem, že film ako biografia ponúka aj tú časť histórie, ktorá pri vyslovení mena Oppenheimer nepríde na um ako prvá, a teda niet sa čomu čudovať pri tom, ako je príbeh nalinkovaný. Každopádne veľkolepé finále chýbalo. Alebo by to možno bolo klišé. A možno nie. Paradoxne sa mi zaryli do pamäte scény absentujúce výbuchmi. Stretnutie dvoch géniov pri jazere (ktoré je alegóriou na niečo malé, avšak po vypustení svojej energie majúce nedozerné následky?), Oppenheimerov PTSD moment pred publikom alebo jeho komplikované súžitie s manželkou. Treba oceniť herecké výkony ako aj spôsob prerozprávania emocionálneho nastavenia postáv, vzťahov medzi nimi, úskalí, ktoré sa medzi nimi vytvárali či zanikali. Osobne by som sa však zaobišiel s menším počtom neustále spomínaných postáv, príliš byrokratickému štýlu naratívu a celkovo s menej rozprávaním (splodilo pár perličiek). Nolan sa rozhodol sfilmovať naozaj ťažkú tému, o ktorej sa môže zdať, že na plátne pri trojhodinovej stopáži zo svojej vlastnej podstaty pokuľháva. Murphy, Blunt, Downey Jr., Damon impozantne predviedli svoje zručnosti, hudobný podmaz nádherne dotvára atmosféru (ha!), a kamera a strih a moja drahá prispeli k celkovému radostnému zážitku pri pozeraní tohto filmu v IMAXe.

Ak bol béčkový scenár a béčková kamera a béčková réžia s inak áčkovým obsadením zámer, potom to mohli vykrútiť do vyšších bizarných otáčok. Tá zápletka si to vyslovene pýta.

Možno nie je najlepší nápad zasvätiť bombu — ktorej jediný zmysel existencie je explodovať — do tajov solipsizmu.

V druhej polovici sa film plynule presunie z planého béčka do snímky s riadnou myšlienkou.

Ľutujem, že nepoznám budúcnosť. Inak by som si dal facku zakaždým, keď by som si pomyslel, že si pozriem tento film.

Mainstream, ktorému som sa kvôli jeho precíznej výpravnosti, dejovosti a detailnosti nevyhol ani po zdĺhavých odmietaniach. Keď som sa konečne odhodlal a pozrel prvých desať minút prvej časti, vedel som, že som v tom. Hra o tróny je niečo ako seriálový kokaín a bude tu proste kraľovať, dokým z nej HBO nevydojí poslednú kvapku. Alebo piráti nevyseedujú aj posledný torrent. A to nemyslím v zlom. Koniec koncom si to (vďakabohu) nemyslia ani produkční... We march to victory or we march to defeat, but we go forward only forward.

Seriál, na ktorom som vyrástol. Seriál, na ktorého jednotlivú epizódu som sa nepretržite tešil rovnako. Seriál, na ktorý som nezanevrel ani po dlhších prestávkach. Seriál, ktorého príbehy hlavných postáv som sledoval so zatajeným dychom. Seriál, ktorý som ako decko napaloval na DVD-čká a rozposielal všetkým známym. Seriál, kvôli ktorému som si nespočetnekrát podával Loto, čo normálne nerobím (raz to vyjde!). Seriál, ktorého hercov keď teraz vidím v nejakom filme, vždy sa pousmejem. Seriál, ktorého mystérium možno sériami vyprchávalo, no tu tuhú fanbase si udržalo. Seriál, na ktorý si vždy spomínam pri lete nad vodou. Seriál, ktorý nespochybniteľne spustil kariéru viacerým, teraz už úspešným a známym hercom. Seriál, ktorý podľa mňa definoval pojem flashback a spustil jeho masovú produkciu do televízií. Seriál, v ktorom si každý našiel svojho obľúbeného hrdinu. Seriál, na ktorý nedám dopustiť ani v dobe TWD a GoT. Seriál, ktorý nepotreboval zelené plátno. Seriál, s ktorým doslova žili aj herci mimo kamier spolu s rodinami. A nakoniec seriál, ktorého koniec ma nechal v slzách... Nie však v slzách smútku, no v slzách dojatia. Že niečo, pre mňa také originálne a unikátne, dokázalo vydržať pokope toľko rokov. Že to vydržalo krízu scenáristickú, divácku, finančnú a bohvie ešte akú. Potom však dojatie vystriedal úsmev. Existuje veľmi málo seriálových snímkov, ktoré keď skončia (ak ich náhodou nezrušia) nezanechajú vo svojich divákoch prázdnotu. Lost je jed(i)ným z nich. 4, 8, 15, 16, 23, 42

Jemný výskyt spoilerov! Je rozdiel dať štyri hviezdičky Marťanovi a štyri Everestu. Horolezci si pre mňa šplhajú k plnému počtu zatiaľ čo Marťan z môjho hľadiska trochu zaostáva v diaľke osamotený (no na tri to však nie je). Ak by som nevedel, že idem na Ridleyho Scotta, tak to neviem doteraz. V kútiku duše som trochu dúfal a čakal na nejaké vetřelecké narážky (keď už nie scény, tak aspoň trefnú satiru), ktorými by sa mimochodom po Watneyovom rozjímaní o tom, ako je jediným živým tvorom (?) na celej planéte, trafili do červeného (!). Aby som však Mattovi nekrivdil, keď ide o život, a ocitá sa v nočnej mori každého astronauta, jeho humor nie je trápny, dokonca by som povedal, že sa dá zniesť a uznávam, zasmial som sa dosť. A o to išlo, nemyslím to v zlom. Trochu ma zaskočil ten rýchly spád udalostí hneď na začiatku, a celkovo sa o posádke a nielen o nej dozvedáme veľmi málo, a keď už, tak je podľa mňa neskoro. Chcel by som napríklad vedieť, ako taký Chiwetel dosiahol za len 12 rokov tak obrovský kariérny postup. Vo filme mohli dodať, že Jessica ide v otcových šľapajách a jej interaktivita s Damonom, ktorý sa zo zbabelého hajzlíka pretransformoval v ironického botanika, je pre mňa ozajstný mindblow. Jeff Daniels je blbý iba vtedy, ak ide o fatálne zamietnutie kontroly stavu rakety. K Seanovej postave som si zámerne nerobil žiadne vzťahy, aby som zasa neľutoval, ale keď som zistil, že mu len dajú padáka, a PREŽIJE, bol som milo prekvapený. Už len jedinú vec a snáď len toľko, že Kristen Wiig, ktorej sa všetci smiali ako môže hrať v akčnom sci-fi, akým je tento...///, sa teraz niekde riadne uchechtáva. V konečnej podobe je toto pekne napísané sci-fi vedené ANTI-depresívnym podtónom, čo by v takomto kontexte čakal len málokto, so sexy nerdkou a zaujímavým survival príbehom na pustom Marse v hlavnej úlohe s pirátom Svetlofúzom. BTW, koľko musela Američanov stáť záchrana vojaka Ryana, doktora Manna a teraz už aj Ironmana z červenej planéty? "They say once you grow crops somewhere, you have officially colonized it. So, technically, I colonized Mars. In your face, Neil Armstrong!"