Anderton

Chvíľami skvelý stand up, kde sa snaží pobaviť najmä Harbour a prihrávačom mu je Pugh, chvíľami generický Marvel a výsledok nemôže byť iný, než síce sympatický, ale rozpačitý. Akoby Black Widow nakrúcali minimálne dvaja režiséri a proste len ďalší dôkaz, že ako DC, tak ani Marvel nedokážu nakrútiť poriadny origin svojich ženských hrdiniek. Oceňujem snahu vyjadriť sa aj k feminizmu, pretože táto téma je podaná celkom "metaforicky" zaujímavo, určite nejde o takú prvoplánovú žlč voči mužom ako napríklad v Charlieho anjeloch. Finále bude asi lepšie si vychutnať v 3D a premýšľam, že kvôli tomu navštívim kino ešte raz. Možno ale prídem len na tú záverečnú polhodinku. Btw prečo sa film nevolá Red Room?

Blacula je skôr akčná kriminálka v štýle Dirty Harryho, než nejaký explicitný horor. Myšlienka prekliatia afroamerického obyvateľstva na základe jej otrockej histórie v rámci (nielen) USA prekvapivo na postave novodobého Draculu funguje celkom slušne a uzavretie jeho príbehu je patrične osudové. Len je trochu škoda, že keď už ide o kriminálku a sledujeme policajné pátranie, tak sme neustále informačne pred políciou a ich zistenia nás tak ničím neprekvapujú. Blacula ani nijako výrazne nezostarol, pôsobí ako mnohé iné snímky z tohto obdobia a žánru a je stále bez problémov pozerateľný a nevyvoláva salvy nechceného smiechu, ako som sa vopred trochu obával.

Toto má byť najväčšia akčná cool pecka pred Matrixom? A Blade najväčší cool mofo bojovník pred Reevesovým Andersonom? Možno pre fanúšikov drahších béčok. Solídna zábava na neskorý večer v telke, nič viac. Typ komiksovej adaptácie, pri ktorej treba nechať mozog doma. Ak to pozeráte doma v obývačke, tak v kuchyni. Keďže vieme, aký je Snipes v skutočnosti idiot, tak si ani tú tupú zábavu nedokážem vychutnať.

Román Snívajú androidi o elektrických ovečkách ma nezaujal natolko ako niektoré výborné Dickove poviedky a tým pádom ani film mi nepripadá ktovieako geniálny a revolučný. Vďaka vážne temnej atmosfére sa mi ale nejakým nedefinovatelným spôsobom dostal pod kožu a určite sa k nemu niekedy vrátim. Vadili mi niektoré zbytočné zmeny oproti predlohe, napr. som sa tešil na koncert vo filharmónii, vo filme sme sa dostali iba do šatne. VIDENÉ ZNOVA, VIACKRÁT: Blade Runner dokáže stále prekvapovať vecami, ktoré ste si predtým nevšimli. Nakoniec uznávam, že aj zmeny oproti predlohy pomohli, napríklad sekvencia vo filharmónii by mohla na seba pútať zbytočne veľa pozornosti. No a mnohé detaily vo výprave a mizanscéne scén sú dôvodom, prečo sa BR nikdy neopozerá.

Villeneuve mal pred sebou ešte ťažšiu úlohu, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Už totiž neadaptoval knihu, ale novým filmom akoby vytváral aj jej logické pokračovanie. No a diváci si v roku 1982 mohli stále myslieť, že to na zemi o takmer 40 rokov neskôr môže vyzerať ako v Scottovej temnej vízii. Villeneuve však musel príbeh koncipovať ako čisto fikčný svet, k tomu našemu alternatívny. Nakoniec je ale podstatné, že BR 2049 funguje vynikajúco na poli vizuálu, psychológie postáv, logiky deja, motivácií a prepojenosti na udalosti pôvodného filmu. Ak sa tak zamyslíme, rozvíjaná zápletka je vlastne asi tá jediná logická, kam sa dalo vydať. Villeneuve ohromí aj svojou filmovou rečou na všetkých úrovniach, či už prepracovaným dizajnom až po premyslené metafory. Niektoré zdanlivo bezvýznamné repliky dodajú zmysel scénam zobrazeným hodinu vopred a z týchto kombinácií zase vyplývajú dôležité myšlienkové roviny filmu. Dosť možno najodvážnejší experiment na poli vysokorozpočtového trikového veľkofilmu tohto tisícročia. Takýto pomalo rozprávaný film tak ľahko nenájdete ani na filmových festivaloch, takže očakávam veľkú kontroverziu a množstvo unudených divákov, (nielen) ktorí nie sú v tejto tematike až tak in. Začína sa ukazovať, že kto sa stále viac a viac vkusom odkláňa od novšej Villeneuvovej tvorby, podobne ako to sledujeme aj u Nolana, toho tento film sklame.

Mám na tento film zaujímavé spomienky. V letnom kine hviezda začal pri jeho projekcii pohiehať v areáli opitý divák. Nebol to ani upír, a asi ani filmový kritik. Takže k filmu. Nájsť pre európana vhodný komiks, ktorý by ho oslovil, je dosť ťažké. Nemajú tu totiž tradíciu. Blade sa tiež nestal žiadnym mojim favoritom. Ale v USA to zrejme funguje, napr. Roger Ebert tento film miluje. Bonusom je české industriálne prostredie, tento ťah Torovi vyšiel. V podstate to asi ani lepšie natočiť nešlo, len mňa tento typ akčnej zábavy bohužiaľ nudí.

Príjemná romanticko-priateľská komédia, ktorá je založená na viacerých konfliktoch či paradoxoch. Ženy a futbal, indické dievča a kultúrne zvyky jej rodiny, láska k jednému mužovi a tak podobne. Pokiaľ máte na podobný únikový film náladu a máte radi futbal, Blafuj ako Backham vás nesklame. Väčší ťah na bránku majú ale nenáročné komédie pri kratšej stopáži.

Erich von Stroheim tu vyzerá, ako keby popri tomto filme ešte paralelne nakrúcal Veľkú ilúziu a akosi sa pritom neprezliekal. Tým podobnosť s jeho hypersympatickou legendárnou postavou končí. Chce to odvahu si napísať a obsadiť sa do takejto úlohy. Karamzin je na prvý pohľad veľký elegán, jeho chovanie a výraz v napätých situáciách ale predznamenáva jeho prázdnotu a krivý charakter. Nie je to žiaden cool zločinec, ktorého by ste si vďaka jeho charizme obľúbili, Karamzin je ako keby schválne charizmatický iba v prvom pláne a funguje to iba na ženy v jeho okolí, určite nie na diváka. Na druhej strane byť obletovaný ženami, ktoré tu vystupujú, tiež by som sa nechoval príliš gentlemansky. Najväčším kladom tohto filmu sú však luxusné exteriéry Monte Carla, ktoré si tak môžeme prehliadnuť okom 90 rokov starej kamery. Videl som dlhšiu verziu, z ktorej by sa čo to dalo vystrihnúť, film ma ale nikdy nezačal nudiť.

Pokiaľ niekomu v jednotke chýbal nejaký tieň, alebo aspoň náznak bléruičského monštra, tak sa po dvadsiatich rokoch dočkal. Je ale otázka, či má niekto chuť si pozrieť opäť ten istý typ filmu, keď sa z found footage stál žáner sám o sebe a nepôjde skôr len o istý typ nostalgie a porovnávania. Blair Witch prvú polovicu skôr otravuje, pretože tieto tváre si vážne nezapamätáte, tú druhú sa slušne rozbehne, ťaží z toho, že každú chvíľu čakáte v zábere to niečo naviac, čo zostalo pred dvadsiatimi rokmi záhadou. Možno aj od toho sa bude odvíjať vaše hodnotenie, či tú čarodejnicu vidieť chcete, alebo nie. No a bohužiaľ scenár sa síce snaží celú mytológiu nejako osvetliť, ale nič šokujúce či prevratné nás nečaká. S Wingardom to ide mierne dole kopcom, po slušnom debute prišiel tento priemerný sequel (ale v kine by fungoval určite lepšie, preto asi aj tak nízke domáce hodnotenia) a takmer sa odpísal tragickým Death Note.

Ak chcete nakrútiť film o byrokracii, lepší žáner ako komédia nenájdete. Aj keď v reáli je to miestami horor, miestami absurdná komédia. Nejde tu ani tak o poviedku, ktorú nemá chuť ani čas nikto nikdy čítať, motívov je tu viacero a práve ich vrstvenie je najzábavnejšia zložka filmu. To menej zábavné je už fakt, že sa jednotlivé situácie neustále opakujú a pomerne málo variujú. Prečítali ste? Nie. Zvesíte ten obraz? Nie. Dostanete ma z výťahu? Snáď. A tak stále dokola až do absurdného konca. Potešia detaily ako vrzgajúce dvere a hluk z ulice, ktoré dotvárajú atmosféru pocitu "ja sa z toho zbláznim...". Asi by tomu prospela kratšia stopáž, každopádne je to miestami geniálne.