Anderton

Tak štvrtá sezóna sa rozbehla dielom číslo 3. Spätne sa tak javia aj tie dva predchádzajúce o niečo lepšie. Je to síce škodoradostné, ale keď je June pod nátlakom, väznená a terorizovaná, tak seriál proste naberie grády. K tomu zopár krásnych záberov, občas epizóda vizuálne pripomína Blade Runner aj jeho pokračovanie. Všetko je temné, ale zároveň ohromne atmosférické. Zopár nelogickostí by sa našlo, ale už tu sú spomínané. Tentokrát je to aj o tom, že akékoľvek rozhodnutie June vedie k smrti niekoho z jej okolia, resp. niektorých služobníčok. Bojovať však musí ďalej, vina, i keď nepriama, ale stále narastá.

Druhá epizóda sa drží v stopách tej prvej, čo okrem pokračovania takto nastaveného deja znamená najmä pomalé tempo a niekoľko zbytočných scén, skratka by tu pomohla, štvrtá sezóna sa tak stále ešte nerozbehla. Oproti pilotu štvorky nezaujal ani vizuál, ono to viac menej celé stojí na cliffhangeri, kde sa stretávajú starí známi a budú si mať čo povedať.

Šulík si nakrútil tento film presne tak ako chcel, čo ale v tomto prípade znamená, že pre seba, ešte inými slovami, že jeho novinku pochopí určite menej ľudí, než dúfa. Krobotov ultimátny poker face sa k jeho celkom nesympatickej postave skvele hodí. Film o kríze umelca, ktorý sa ocitá v záverečnej tretine života je možno autobiografický, ale načrtáva témy, ktorým sa mohol venovať viac na úkor tých ďalších. Osobne by som si pozrel napríklad celý film venovaný plagiátorskej kauze, ale zase som pritom, že Šulík urobil film presne tak ako chcel.

Tak trochu mi po čase vyšumel záver predchádzajúcej sezóny, ale úvodná rekapitulácia ma aspoň čiastočne dostala opätovne do obrazu. June sa ocitá ďaleko od svojho nešťastného domova, ale o selanku vôbec nejde, skôr začína mať pri rozpozerávaní sa po okolí pocit, že len prešla z blata do kaluže. Napriek komornosti úvodnej epizódy kamera opäť čaruje zaujímavé kompozície, až má divák dojem, že sleduje nejaký horor zasadený do 19. storočia.

Oba nápady by boli aj nápadité a celkom originálne, ale spracovanie a využitie samotného potenciálu je povedzme že "iba" mierne nadpriemerné. Niekoľko fórikov poteší, ale vyslovený kameňák tu nie je a prirovnanie Homera k opici sme tu už mali viackrát. Najviac si na kúpenej lodi užívajú Carl s Lennym, Homerovi akoby stačilo, že na prvýkrát zabodoval u Marge a finito. A ako to nakoniec dopadlo s Milhouseom v tigrej klietke?

Ako fanúšik Krustyho musím skonštatovať, že epizódy venujúce sa jeho osobe sú dlhodobo stále o tom istom, čo nijako extra neprekáža, ale zase ani neohúri... nájdená dcéra, kariéra v prdeli, vzťah s otcom... Dosť času je venované aj reverendovi a jeho neschopnosti zaujať svoje ovečky, opäť ale ide iba o recykláciu starých zápletiek. Situáciu tak zachraňuje Maggie a jej nová hračka.

Mohla to byť filozoficky ladená súdna dráma, je to ale "len" horor striedajúci strašidelné scény s tými dialogóvymi. Zopár pekne nakrútených scén ostáva v tieni množstva rozpačitých momentov, až sa mi nechce veriť, že ide o tak populárnu sériu. Ide o moje prvé stretnutie s kondžúrverzom a asi som mal začať niekde inde. Manžel po rokoch tejto práve hovorí žene, že by i mohla v suteréne ušpiniť šaty, ducha, ktorý sa zjavuje kde chce a kedy chce, stačí udrieť kameňom, policajtovi stačí povedať, že máte superschopnosti a hneď máte prístup k prípadu a mohli by sme pokračovať na celú stranu. No a Vera Farmiga v úvode vyzerá ako Margaret Thatcher, čo jej na sympatiách vôbec nepridáva. Určite potešila fajn sedemdesiatko-osemdesiatková retro atmosféra, až mal človek pocit, že sleduje Entitu alebo Sentinel. Stokrát prevarený scenár bol pre Wana možno málo inšpiratívnym a tak cukol a vôbec sa mu nečudujem.

Vlastný tieň sa dá prekročiť iba málokedy, najmä ak ho stále vrháte vy, v tomto prípade scenárista James DeMonaco. Každá Očista je ale trochu o niečom inom, respektíve využíva iné prostredie, prípadne prebiehajú voľby a tak podobne. Z tohto hľadiska je Očista navždy asi najlepšie premyslená časť série, len mala ísť do kín ešte v Trumpovej ére, ale to aj pokojne dnes mohla ísť, výsledky boli tesné. Nakrútené je to ale stále pre svoje nie až tak náročné publikum, čo je trochu škoda, na druhú stranu Blumhouse nie je megaštúdio a radšej nakrúti viac kúskov za menej peňazí, než by mal investovať do jedného.

Výborný seriál z produkcie HBO ponúka vierohodné psychologické ponory do vnútra viacerých postáv, pričom sa nám opakujú témy rodičovstva, rodiny všeobecne, násilia a samozrejme sexu. V podstate päžhviezdičková záležitosť, ale nedá mi si nerypnúť do zopár logických dieročiek, ako napríklad prečo nikoho nezaujímala pri priznaní vražedná zbraň, či "prihriatosť" Mare pri náhlom odchode Billyho z domu, keď sa začali riešiť nepríjemné témy. Postava Guya Pearca je skôr castingovým bonbónikom, jeho postrehy o vlastnom spackanom rodičovstve tému nijako zvlášť neobohacujú, len dopĺňajú. Ale to sú len nie príliš významné postrehy k seriálu, ktorý dáte bez problémov na jeden záťah, ono čakať týždeň na ďalší diel je v tomto prípade sadomasochizmus.

Takže tie zvraty ešte prišli, ako sa dalo čakať. Ten prvý sa dal očakávať, avšak ten druhý už menej, skôr by som povedal, že vôbec nie. Dôležité je, že skvele dopĺňa túto mozaiku venovanú rodičovstve a rodine a vďaka rozhodnutiu Mare dostáva vyriešenie prípadu aj psychologickú hĺbku. Išlo však o riešenie, ktoré Mare pomôže vyrovnať sa s vlastným osudom?