Anderton

Finále sa nesie v prepokladanom duchu, len sa treba zmieriť s tým, že ide viac menej len o psychologický súboj June  a Freda. Fanúšikovia túžiaci po objatí tety Lýdie tentokrát prídu skrátka. Inak ide o skvelú ukážku politickej, tu doslova až medzinárodnej diplomacie, ako môžu zo situácie všetci vyťažiť síce nie maximum, ale takmer áno, len trochu mimo pôvodného plánu. Aby bol tento chytrý plán vykonaný, budú sa musieť doňho pustiť viaceré postavy.

Už počas úvodnej retrospektívnej vysvetľovačky som sa stratil a neviem, či to bolo čisto nepozornosťou, alebo skrátka už tento typ animákov cieli na úplne iné skupiny divákov, rozumej, nie je až tak pre celú rodinu ako sa na prvý pohľad zdá. Rozhodne ma potešil fakt, že v skutočnosti ide o road movie a navštevujeme stále nové kraje, ale keď už po x-tý krát v hollywoodskom filme všetko stojí na zozbieraní mocných kameňov, tak už je to na facepalm. Inak fajn animák, ktorý rozhodne doporučujem deckám lačným po non-stop akcii.

Poriadny chlapský film v kinách, to sa len tak nevidí, FF sú už totálne predimenzované a klasické Neesonovky zase lacnejšie a jasne čitateľné. Niežeby Wrath of Man mal snáď super scenár, ale vo svojej podstate béčko je nakrútené ako áčkový veľkofilm, kde sú všetci extrémne hustí (čo mi sem sedí viac ako cool) a nikto sa s ničím neserie, takže je to aj poriadne brutálne a nekompromisné voči akýmkoľvek postavám, vážne si nemôžte byť istí, kto tu zostane nažive. Konečne sa dobrej úlohy dočkal aj Scott Eastwood a v podstate to môžeme povedať aj o Stathamovi, toto je iný level ako Europa Corp alebo 1,5 hodinové jednohubky. Pohybujeme sa dokonca neďaleko hraníc pred štvrťstoročím daných trebárs takým Heat, ale nenechajme sa príliš uniesť.... Ten nechronologický puzzle systém ale zase tak obohacujúci nie je, každému dôjde čo je vo veci a kto je kto pomerne rýchlo.

Tie dve hodiny ubehli pomerne rýchlo, čo je určite zásluhou ako režiséra, tak perfektných hercov. Zaujímavý je predovšetkým vzťah väzňa a gestapáka a je fajn, že sa tvorcovia neuchýlili k prvoplánovému a jednorozmernému zobrazeniu nemeckého šéfa v kuchyni. Akosi mi ale nešlo do hlavy, akú úlohu to zohrávali milostné pletky a závistlivé kulehy v rámci nemeckého vedenia tábora, skôr išlo o potrebu dostať sem aj vedľajšie dejové línie. Problémy sú samozrejme aj so samotnou logikou (napr. obetavosť Talianov), ak by sa námetu chytili kedysi napr. Francúzi s Funésom, mohla to byť v podstate aj bláznivá komédia, viď Veľký flám. Ale to by dnes vkusne nakrútiť už nikto nedokázal. No a ako je záver s hlavným hrdinom skvele vypointovaný, tak Kochova záverečná scéna pointu síce má, ale ide akosi mimo toho, ako sa vzťah týchto chlapov nakoniec vyvinul a ako prežili  posledné spoločné chvíle.

Nádych pred finále asi najpomalšej, ale zároveň najzovretejšej série celého seriálu. Pokračujeme presne tak ako naposledy a opäť je finále najsilnejším momentom epizódy. Ukazuje sa, že pragmatizmus je v politike účinnejší ako boj za spravodlivosť, čo vážne nie je myšlienka objavená až v tomto seriáli. Ale zároveň je jasné, že June považuje istý krok zo strany dôležitého spojenca za zradu. Z jeho pohľadu ide proste o ten pragmatizmus a nie je v tom nič osobné.

Tento dvojdiel patrí medzi tie slabšie dvojdiely, do ktorých sa tvorcovia pustili. Druhá časť o novom reverendovi odhaľuje jeho "temnú minulosť", aby sa zase všetko mohlo na konci dostať do statusu quo. Je to ale iba dobre, pretože ak by išlo o novú postavu, mnohí by to radšej so seriálom vzdali. Samozrejme je viacero fórikov podarených, ale je to jedna z tých epizód, ktorú si už znova nepozriem.

Reverend Lovejoy má dlhodobo problém s udržaním pozornosti svojich springfieldských ovečiek. Na pomoc však neprichádza dramaturg jeho rečí, ale nový kazateľ, o niečo mladší a lepšie vyzerajúci. Najlepšou sekvenciou je samotné kázanie nováčika, kedy každý z prítomných aspoň na chvíľu uverí tomu, že konečne ho niekto chápe. Najviac zase pobavil Milhouse na vlajkovom stožiare a ja dúfam, že aj o ňom bude pokračovanie, aj keď tvorcovia tvrdia, že nie. Od neho však očakávam trochu viac.

Zápletka znie dosť zmätočne, ako varenie z vody, ale samotné fóry stoja za to a najmä Homerovo kamarátstvo s Cletusom je v seriáli úplnou novinkou. Pričom títo dvaja sa k sebe skvele hodia. Lenže nebol by v tom čert, resp. Burns, ak by k podobnému spojenectvu mohlo dôjsť. Prvotriedne sú najmä halucinácie z hélia, tancujúci Burns a Homer nemajú najmenšiu chybu.

Zopár skvelých fórov v zápletke, aká tu už samozrejme kedysi bola, len v odlišnom vydaní. Nejde o paródiu na Breaking Bad, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a je to tak trochu škoda. Tvorcom to akosi s tou mariškou nejde až tak od srdca, mali to nechať celé napísať Ottovi alebo Kevinovi Smithovi, keď už prišiel kvôli dabingu. "Čo sa to tam deje?... Hádka drogových kartelov."

Súdny proces dáva každému audiovizuálnemu dielu špecifický náboj a keď ide zároveň aj o určitý druh pomsty hlavnej postavy, tak o to viac. I keď tu ide o viac ako len o June a Waterfordovcov. Lýdia stráca pomaličky nervy a ide kvôli tomu na koberček. Divák spoznáva ďalšiu bývalú brutálnu "tetu", pričom tá pôsobí dojmom, že je jej úprimne ľúto, čo páchala/musela páchať. Ako ale vidíme u Seleny, herecké schopnosti patria v Gileáde medzi tie najdôležitejšie. A rozhodne medzi ne nepatrí milosrdenstvo, s tým sa rozlúčili už aj všetky služobníčky.