Anderton

Myslím, že skutočne zaujímavé sa to stáva až od druhej časti, pretože sa veci značne komplikujú. Thale, ála telepat, je dosť ambivalentnou postavou, ďalej zisťujeme, že každý má nejaké svoje motívy a že sila, ktorá ohrozuje loď, je nám aj posádke, až na jednu osobu, dosiaľ neznáma. Atmosféra v štýle Event Horizont nie je síce dokonalá, ale kto má slabosť pre cesty vesmírom v mierne hororovom a mierne akčnom duchu, tak sa zrejme namotá.

Atmosféra vo vesmírnej lodi v otvorenom vesmíre poteší, tam, ak nie ste úplný packal, tak nesklamete. Zároveň, kto nepozná predlohu, zistí, že okrem sci-fi tu máme aj jeden fantasy prvok (ktorý sa ale môže ukázať aj ako výsledok vedeckého experimentu) a že sa bude hrať aj na hororovú nôtu. Problém je skôr v chovaní postáv. Dve hlavné postavy vďaka svojmu rozhodnutiu ohrozia posádku a vôbec neviem, aký vzťah si k nim mám ako divák vybudovať.

Super jednohubka, len škoda, že Cronenberg nezasadil túto svoju bokovku medzi kamionistov, ako napríklad Carpenter. Jedno z áut má prezývku "funny car" a ono funny sú tu všetky vytuningované závodné autá. No a záverečný podraz je ako z paródie, zaujímalo by ma, či to myslel Cronenberg v scenári skutočne vážne, alebo si robil srandu z tupých klišé tým, že ich využíva. Každopádne klaďasi sú sympaťáci a záporáci hnusní, to je podstatné.

Tak viac ako škandinávsky noir mi In the Mist pripomínalo starú dobrú poirotovku, vrátane spoločného posedeníčka za stolom v jednej miestnosti, kde si to každý s každým vytmaví a potom vyšetrovateľ vytiahne eso z rukáva. Muži sú nesympatickí snoby, ženy hysterické ohováračky, vyšetrovateľ bez výraznejšej charizmy. Film je zaujímavo vyrozprávaný, nie je to klasická retrospektíva, ale medzi dvoma časovými líniami preskakujeme bez upozornenia, ako si to príbeh vyžaduje.

Komu bolo smutno za "starým dobrým" Cronenbergom, tak ten si Crimes of the Future vychutná podobne, ako hlavné postavy operácie. Film poskytuje nekonečný materiál na divoké dišputy, takže pokiaľ vám toto v súčasnej kinematografii chýba, očakávajte hody. Možno si David zobral na paškál kritiku umenia ako celku a jeho vyprázdnenosť, možno si pri necitlivosti ľudí a ich konzumácii obrazov rakovinových nádorov poviete, že si berie na paškál Hollywood, ale nakoniec ide o ľudstvo ako celok, keďže aj tak už všetci žerieme plasty ako vyhladovelý hmyz. Každopádne má film dosť nepopísateľnú, temnú a paradoxne aj veľmi komornú atmosféru. Odhadujem, že sa môže páčiť každému tretiemu divákovi a to mám na mysli tých, čo vedia, do čoho idú. Mimochodom aj tunajších 50% je vyjadrením iba toho, že väčšina radšej konzumuje obyčajný plast.

Hitchcock a jeho filmová reč a forma. O tom to je, pretože zápletka s ukradnutým náhrdelníkom ani v roku 1932 neprepisovala scenáristické učebnice. Prvej polovici dominuje striktná vertikalita, pretože postavy chodia/bežia hore/dole schodmi, pekne točitom a snímanom pomocou tieňov, aby sme sa cítili pomaly ako v horore. Tej druhej dominuje zase prísna horizontalita a to nie hocijaká; ide sa veľmi rýchlo autobusom, vlakom a končíme na lodi. Niektoré súboje sú nakrútené ako groteska a miniatúry sú skrátka kúzelné.

V rámci britskej odozvy na mohutnú sci-fi vlnu o mimozemšťanoch z 50. rokov patria Terrornauts k tým, ktorých kladné hodnotenie bude zmotivované iba zaradením do kolonky guilty pleasure, alebo kto nevidel, neuverí. Prvá polovica pôsobí ale ako vážny film založený na vede, i keď tu môžeme vysledovať satiru (snáď, ale možno to bolo myslené seriózne) byrokracie, pretože vedenie chce výsledky kvôli dotácii, ale vedec sa im snaží vysvetliť, že nájsť inteligentný mimozemský život nie je práca na zopár mesiacov. Ale účty sú účty. No a po presune do otvoreného vesmíru a následne na inú planétu už ťažko brať niečo vážne, tvorcovia navyše "zhadzujú" svoju snahu o nejaké posolstvo a váhu svojho diela kvázi vtipnou upratovačkou, ktorá sa do výpravy dostala omylom.

Slušná teenagerská romantická a navyše aj kriminálna komédia. V ľubovoľnom poradí, vyberte si. Viac ale snímka poteší v momentoch, kedy spolu zápasia v štýle Sám doma paralyzovaný dedo a nečakaný návštevník. Našťastie ale funguje aj chémia medzi oboma teenagermi, snáď až na tú referenciu na Rýchlo a zbesilo nepôsobí ich konfrontácia nikdy otravne. Dokonale pobaví predovšetkým bláznivé finále, ktoré je samozrejme úplne mimo fyzikálne zákony, ale v podstate celý film posunulo o úroveň vyššie.

Príjemný film, keď chcete vypnúť mozog. Lenže pri podobnej survival historickej dráme nechcete vypínať mozog, ale predovšetkým zapájať všetky emócie. A to sa darí iba sčasti. Digitálny look je jednoznačne na škodu, bohvie prečo sa tvorcovia nesnažili urobiť film špinavejším. No vlastne je to jednoduché, chceli teenagerov ohúriť krásnou hviezdnou oblohou, polárnou žiarou a nerealisticky pôsobiacimi zvieratami. Okrem Alfy, tá je veľmi milá. No a v realite dávnej minulosti by náš chlapec zomrel do niekoľko dní a ak nie, tak by mu, predpokladám, narástla dlhšia mustáž.

Možno by The Pale Blue Eye vyznelo lepšie v rámci antológie typu Kabinet kuriozít, pretože mám dojem, že hodina vyšetrovania a odhalenie by vystačilo na hodinu. Cooper má ale pocit, že nakrúca ťažkotonážny art, keďže mu kývlo toľko slávnych hercov a naťahuje, čo to ide. Niežeby dĺžka bola priamo na škodu veci, avšak filmu skrátka chýba zopár napínavých scén navyše, mohli sme tu mať pri trocha väčšej snahe ďalšiu klasiku typu Meno ruže. Záverečné odhalenie som nečakal, respektíve dodatok, dostali sme určite viac zmotivované rozuzlenie než to prvé, zdanlivo všetko objasňujúce.