Anderton

Jeden z najzvláštnejších filmov, čo som kedy videl. A nie je to dané tým, že by to tvorcovia tak zamýšľali, ale skôr ich neschopnosťou previesť zrejme dosť kvalitnú predlohu do adekvátnej vizuálnej podoby. Film je tak veľmi nevyrovnaný, čo najviac cítiť predovšetkým pri návšteve Grécka, ktorá je atmosférou úplne niekde inde ako zvyšok filmu. Ono aj tá záverečná dvadsaťminútovka je skôr ako z Bondovky, než z apokalyptického diela snažiaceho sa o vážnejšie filozofovanie nad osudom ľudstva.

Tunely sú úzke, dlhé, je tam tma a pokiaľ tam nie je napríklad Mike Myers či Jason Vorhees, tak je tam celkom nuda. Napriek tomu ide o populárnu lokáciu katastrofického žánru. Len keby tu nebola tá krásna nórska príroda, v ktorej by som strávil oveľa radšej daný filmový čas. Nesmú chýbať klasické naratívne klišé, ale pracuje sa s nimi relatívne citlivo a logické nedostatky nebijú do očí, ak nechcete, aby vám do očí bili. Potom sa ale zase môžete zabávať napríklad na tom, že o operátorku sa nikto v miestnosti nezaujíma a podobne...

Tak tu je to jasné, tvorcovia vymysleli námet a napísali scenár po večeroch v londýnskych puboch. Kde hrali jazzoví hudobníci. Totálny underground trash, kde si nenechal ujsť príležitosť si zahrať samotného Boha, alebo jeho tunajšiu variáciu, Jonathan Pryce. No neberte to. Je to maximálne uletené, ale skôr dejom, než vizuálom, tam sa dalo zájsť omnoho ďalej. Pokiaľ chcete ale aspoň takto podporiť ultra nízkorozpočtovú kinematografiu, tak choďte do toho.

Keď už sú tie Vianoce, tak trochu nadhodnotíme. August s Rosinom pripravili film, ktorý má síce zaujímavú zápletku, ale vhodnú skôr pre dokument. No a podarilo sa im, spoločne predovšetkým s herečkami, vytvoriť príťažlivý film hraný. Možno sa inšpirovali aj u Erin Brokovich, ale keďže sa scenár zameriava skôr na Eleanor, je stále 55 schodov dosť originálne životopisné dielko. Je to síce najmä o Carterovej, ale Hilary vyzerá s tými rozpustenými kučerami najlepšie za poslednú dekádu.

Ako celok nakoniec za štyri. Aj za pomoci pôsobenia oxidu uhličitého. V podstate filozofická moralitka, či oveľa presnejšie amoralitka, o tom, že aj vrah je človek, pretože človek je vrah. A každý má svoj slabší, či horší deň. Nečakajte však extrémne zvraty, ako to už pri podobných britských detektívkach býva, ale iba si užívajte hercov a rozhodnutia ich postáv, ktoré všetko len zhoršujú. Samozrejme okrem jedného chlapíka čakajúceho v cele smrti na poslednú injekciu. Ten uvažuje zo všetkých najchladnejšie a najlogickejšie a nebudem sa čudovať, ak sa to v deň popravy nejako pokazí a tým pádom sa dočkáme aj ďalšej série.

Finále smeruje tam, kam tvorcovia chcú, aby smerovalo, a to najmä v myšlienkovom smere a na úkor logiky. Niektoré momenty prekvapia, avšak nešokujú, pričom práve tie nelogickosti sa potom dostanú do popredia. Ak mám kladivko a neviem odomknúť dvere, tak sa ich pokúsim otvoriť, respektíve rozbiť, práve tým kladivkom. Záverečné scény sú ale skvelé a pozor, treba počkať aj na potitulkovú scénu. Tá prichádza hneď po prvých riadkoch, takže netreba čakať 5 minút.

Moffat to uzlí, čo sa dá, od návštevy polície, cez novú tajomnú neznámu až po záverečné prekvapenie v pivnici. A samozrejme sa to zamotá aj s tým mailom. Či to má ale celé logicky premyslené, sa dozvieme až v záverečnej časti. Vzhľadom na to, že ide o krátku minisériu, tak tu nemáme žiadnu vatu, ale je jasné, že toto nemusí sedieť každému, predsa len hlavná postava sa chová dosť neortodoxne.

Stále platí, že línia s Tuccim a jeho vrahom - poradcom je zaujímavejšia ako úesbéčko s detským pornom. Ale obe línie sú lepšie ako v pilote, takže aj celková kvalita sa v mojich očiach zvyšuje. Možno aj práve preto, že sa rieši istý vedľajší prípad ako skúška novinárkinej... oddanosti, loajality, morálnych zásad, to vie v skutočnosti len zadávateľ úlohy. Vyzerá to ale, že už žiadne odbočky až do konca série nebudú.

Línia s Tuccim v base výborná. Tá v civile zatiaľ nie príliš presvedčivá, respektíve za mňa málo uveriteľná. Prečo by niekto chránil niekoho nie až tak blízkeho na úkor seba, či rodiny? Na konci sa ukazuje, akým spôsobom sa asi ľudia na oboch stranách prepoja, ale pilot ma nepresvedčil, že musí ísť nevyhnutne o významnú seriálovú udalosť.

O triedu nižšie ako prvý prípad. Čo je stále celkom slušné hodnotenie. Glass Onion poteší svojou štruktúrou, kedy zrazu začneme sledovať udalosti v retrospektíve, avšak samotné rozuzlenie neprekvapí snáď ničím. Dokonca ani tým, akým spôsobom bude vrah potrestaný, tam by som dokonca onú pomstu považoval za dosť veľký prečin voči úcte k umeniu. Problémom je aj to, že všetko sa rozbehne až v tretine stopáže, čo je pri takto dlhom filme dosť problematické. Herci sú všetci fajn, ale vyložene nikto neohúri.