Anderton

Súťaž o najroztomilejšie filmové zvieratko histórie kinematografie vyhráva....oslík Baltazar....za ním v tesnom závese Jurášek a po ňom na bronzovej pozícii psík pána Umberta D.. Nechcem byť sentimentálny, pretože ani Bressonov film a jeho zábery na nášho oslíka sentimentálne nie sú (a ani ten záver), ale kedy mám dať plný počet, keď nie filmu, kde mi hlavný hrdina tak neuveriteľne prirástol k srdcu. Áno, film má aj iné kvality, ľudská vypočítavosť a zloba verzus zvieracia naivita a inštinktívnosť, skvelo vykreslený život na francúzskom vidieku a mentalita ľudí, ale ten pravý náboj je proste v jeho očiach a vždy pri pohľade na ne máte pocit, že tú všetku ľudskú "prirodzenosť" okolo neho vníma a chcel by s tým niečo urobiť, len na to nemá prostriedky rovnako ako filmový divák, ktorý musí pasívne vnímať kruté osudy filmových hrdinov zo sedačky kina. Podľa najnovšieho rebríčka naj filmov histórie niekde veľmi vysoko....

Chudák Mark Ruffalo nemá šťastie na romantické komédie. Podobne ako Letuška prvej triedy sa jedná maximálne o priemer, ktorý nezostane dlhšie v hlave ako mŕtve telo teplé. Scenáristi majú v tomto žánri ťažkú krízu a tak kombinujú, kde sa dá...Kedysi ma na to niekto volal do kina, tak to by som asi nezvládol. V telke cez víkend popoludní je to znesiteľné, ale úplne zbytočné.

Musím sa prikloniť k názoru, že obyvatelia dediny v tomto sympatickom libanonskom filme sa púšťajú do konfliktov medzi sebou trochu neopodstatnene. Chvíľu sú najlepší priatelia a vzápätí stačí škaredý pohľad, alebo správa v televízii o konfliktoch medzi moslimami a kresťanmi a oheň je na streche. Tým myslím mužské osadenstvo. To ženské má samozrejme viac rozumu a menej chuti bojovať, ich snaha byť krkom hýbajúcim hlavami v krajine plnej konfliktov však nie je jednoduchá. Inak povedané filmu trochu chýba výraznejší konflikt, ktorý je nahradený symbiózou postavičiek ako v českých klasických komédiách a niekedy prepuká v takmer až muzikál bollywoodskeho razenia. 70%.

Do tej doby to perfektne sadlo a dôvod, prečo som program celkom pravidelne nejaký čas pozeral bol aj môj teenagerský vek. Takže solídne hodnotenie skôr z nostalgie, reprízu by som už v tv vidieť nechcel.

Islandská balada je pomalá najmä preto, že ide skôr o materiál tak na hodinku, ktorý by sa hodil ako súčasť nejakého mystery hororového seriálu. Ide o celkom vydarenú moralitku, kde najskôr vôbec neviete, kam bude smerovať, postupne si ale začnete veci domýšľať. Noomi aj dvaja herci sú uspokojiví, aj to "dievčatko" a samozrejme aj pes, ovce, mačka a jedna postava, ktorá odhalí svoju identitu až na konci snímky. Ak by mal film postačujúcu hodinu a nebol by predávaný ako art (čo je pomalé, nie je automaticky vysoké umenie), tak by som išiel s hodnotením možno aj najvyššie.

Najväčšou devízou Adamových jabĺk je ich chytrý, premyslený scenár, ktorý je skvele vypointovaný. Je takým živým dôkazom, že dobrý film natočíte iba s dobrým scenárom a na realizovanie takého scenára treba aj dobrého režiséra. V Dánsku nie je iba Von Trier a Vitenberg, ale aj Jensen, takže bacha naňho. Severské komédie s rázovitými postavičkami sú presne môj šálok kávy, takže netradične pojaté Adamove jablká ma nemohli sklamať.

Katherine Hepburn ani Spencer Tracy mi nie sú sami o sebe príliš sympatickí, ale ak ich vidíme spoločne na plátne, kde sa ako keby len tak autenticky popichovali, sú, no povedzme že roztomilí. Ako keby ani nevedeli, že ich sníma kamera a učili sa predtým nejaký scenár. Jeden z najvtipnejších súdnych procesov, kde si svoje partnerské mindráky riešia na verejnosti a súdny prípad je pre nich iba vhodná zámienka.

Jeden z najoriginálnejších hollywoodskych scenárov posledných mnoho rokov. A zároveň aj najšialenejších. Je podivuhodné, že sa Kaufmann dokázal tak etablovať, že mu štúdio zaplatí aj takýto umelecký úlet. Film bol pre mňa pôsobivejší až po vzhliadnutí, keď som si ho nechal poriadne uložiť v hlave a uvedomoval so si postupne jeho originalitu. Keď má zaňho oscara Cooper, mal ho dostať aj Cage. Jeho najlepší výkon po vegaskom ožranovi. Keby vedeli, ako to s ním dopadne, dali by mu ho.

Bude to znieť divne, ale dôvod, prečo sa mi Ad Astra tak páčila, je fakt, že som od nej vzhľadom na to, čo sa o filme rozpráva, očakával niečo iné. Obával som sa patetického, takmer až fantasy záveru s nejakým oduševnelým posolstvom spojeným s veľkou katarziou. Naopak, v závere som dostal akýsi anti-klimax, ktorý mi najviac pripomenul sovietsky Solaris. Áno, sovietsky, ten americký pripomína Ad Astra skôr vizuálnou stránkou. Akčnejšie sekvencie možno budú mnohým pripadať ako zbytočná vata, ale osobne sa domnievam, že skvele predstavujú fikčný svet budúcnosti namiesto toho, aby nám bola predstavená podoba ľudskej civilizácie na Zemi formou panoramatických záberov veľkomiest a tak podobne. Je jasné, že z tohto bude finančný prepadák, ale odvaha ísť do podobného projektu v prepnutom Hollywoode sa rozhodne počíta.

Ani zďaleka taká katastrofa, ako sa šušká. Zopárkrát som sa uchechtol, čo je viac ako som čakal. Ono sa tvorcovia nakoniec viac inšpirovali Nožnicovorukým Edwardom či Truman Show, než pôvodnými či hranými Adamsovcami, v čom možno tkvie kameň úrazu pre mnohých fanúšikov tejto rodinky. Ale tento animák má spád, slušný dej, problém skôr vidím v tom, že aj keď sú v centre pozornosti obe decká, ich dejové línie nie sú príliš rozvinuté, ide najmä o to, aby každý z početnej rodiny dostal aspoň aký-taký priestor. Skrátka by Addamsovcom podľa mňa slušala ešte štvrťhodinka navyše.