Anderton

Tri skvelé námety a ich nadpriemerné spracovanie. Lenže nie však ohurujúce, čo je v prípade čarodejníckeho dielu miernym sklamaním. Ľavák Bob stokrát zabije Barta, aby ho mohol neustále oživovať a znova mu spôsobovať utrpenie. Ale karta sa obráti a vieme, že kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. Homer je síce Godzilla už od prvého dielu, ale až v tomto diele to tvorcovia konečne priznali. No a sprigfieldske deti so špeciálnymi schopnosťami dokážu obliecť aj polonahého Putina, kde sa hrabú X-Meni.

Jeden z najnapínavejších dielov celého seriálu. Čo tam potom, že trochu kopíruje zápletku spred dvadsiatich rokov, kedy Bart spadol do studne. No ono to bolo nakoniec trochu inak, tentokrát je to reálne. Ale nejde o studňu, ale starú vojenskú základňu, kde si chlapec môže skracovať čas napríklad pozeraním záznamu prehovoru JFK. No a určite by ste neuhádli, kto sa stane nakoniec jeho záchrancom. V meste medzičasom všetci považujú Barta už za mŕtveho... čiže je to triler ako vyšitý, ale nechýba ani zopár luxusných fórov.

Záležitosť, ktorej existencii uveríte iba vtedy, ak ju uvidíte. Nápad s klaunami ako mimozemšťanmi sa zdá byť príliš bláznivý, ale masky hercov sú dostatočne vydarené a prekvapivo strašidelné. Inými slovami pôsobia dojmom, že nejde o masky, ale reálne tváre. Vnútro lode je už typický osemdesiatkový gýč. Občas poteší výborný fór: "Vy ste spolubývajúce Debbie?", ale k väčšej spokojnosti ich malo byť rozhodne viac, namiesto toho počúvame častokrát fádne dialógy typu: "Kam to zmizlo?...Neviem"... ktoré len orálne dopĺňajú to, čo postavy vedia/nevedia alebo vidia/nevidia.

Vrátil sa Michael a z Homera sa stáva Abe.

Ďalšia úžasná gaučová scéna. Hlavnou hviezdou tejto epizódy je Očko, i keď vlastne ide o celú partiu kamarátov z jeho krčmy. Tí sa spoločne zúčastnia turnaja v bowlingu s burzovými maklérmi, prvotriednymi snobmi. Bart zistí, že najlepším zamestnaním je byť čumilom a Barney, že Očkova sestra vyzerá ako Jennifer Lawrence. Pravda mu ale nedôjde. Super fór s "kazičom" sebevraždy, ako aj ďalší pokus o ňu vo výťahovej šachte.

Byť to osemdesiatkové béčko, či už amerického, talianskeho, britského alebo nemeckého pôvodu, tak by som si Vírus patrične užil. Lenže máme tu predraženú produkciu s hviezdami, ktorá mimochodom vznikla v roku, kedy sme chodili na Matrix. Vírus totálne prespal dobu, kedy mal vzniknúť. Sutherland tu má jednu z najhorších scén svojej kariéry, Curtis svojim účesom strká do vrecka všetko, čo mal kedy na hlave Cage a medzi Baldwinom a Curtis nebol ani sex, čo je v podstate asi to najprekvapivejšie v celom priebehu deja.

Efektný horor, ktorý by bol aj efektívny, ak by ústredná téma viac ladila s hororovým žánrom. Ono tá téma hororom je, ale nie tým v zmysle štylistických prostriedkov žánru, ale v realite. Ale ako metaforu "skrývania sa neustále v tme" bez odvahy niečo povedať sa to prijať ako výpoveď v hororovom háve dá. No a podľa mňa je The Power nakrútené skutočne skvostne, atmosféra, interiéry nemocnice aj samotná tma sú uhrančivé a občas divák ani nedýcha. Škoda, že hlavná téma je nám už od začiatku vtĺkaná do hlavy príliš explicitne a vo výsledku nás tak už nemá ani čo prekvapiť a tým pádom aj finále nezaujme tak ako výborná prvá hodina.

Opäť nechápem všeobecnú skepsu voči nejakému vydarenému novšiemu dielu. Je to síce o politike, ale Marge ako starostka ťažiaca v popularite z blbosti svojho manžela je slušnou satirou. Heslo "She´s with stupid" má kultový potenciál. Rovnako ako nafukovací Homer či jeho spoločná demolácia Flandersovho domu v tanku s Ježišom. A je jedno, že išlo iba o predstavu. Len je škoda, že Marge tou starostkou aj nezostala, seriál mohol nabrať nový smer.

Bartove vylomeniny, ako had v Skinnerovej poštovej schránke a naspídovaný škrečok, Barney ako podnájomník u Skinnerovej matky, Willieho trainspottingové halucinácie, vyhrážajúce sa Pluto, a pritom hlavnou postavou tejto epizódy je dedo. Fórmi nadupaný dej od začiatku do konca, dokonca ani nevadí, že je riadne chaotický. A zabudol som ešte na záverečnú montáž s chudákom... ako sa to vlastne volá?

Woody Allen musí každý rok vymyslieť ďalšiu kombináciu komplikovaných medziľudských vzťahov, aby mal čo točiť. Tentokrát pripravil zápletku, ktorá nemá čím vyraziť dych, pretože filmov o milostných trojuholníkoch tu už bolo dosť a o žiarlivosti detto. Ozvláštnením je výtvarná štylizácia päťdesiatych rokov prejavujúca sa najmä vo farbách. Dobre sa na to pozerá, kameraman si ale robí svoje a režisér zase len to svoje a do toho hrá presne tá hudba, akú v Allenovom filme čakáte. Ak by hlavnú úlohu nehrala do veci zanietená Kate, išlo by o priemer. Takto ide len o priemer v tvorbe Woodyho Allena.