Anderton

Pri tunajšom hodnotení sa očakávania znížili na absolútne minimum, čoho výsledkom je nakoniec príjemné prekvapenie. Samozrejme v rámci možností akčného zombie béčka. Problémom číslo jeden je fakt, že Matt dokonal svoju pomstu v druhej časti a tak je zápletka trojky, mierne povedané, vycucaná z prstu, či uvarená z vody. Avšak zasadenie značnej časti deja do nemocnice, pridanie ženského elementu do Cordellovho cieľa, automobilová naháňačka a stále vysoký počet mŕtvol stavajú koniec Lustigovej a Cohenovej série u mňa na rovnakú úroveň ako zvyšok. "Pusť rukojmí... počítám do deseti..." :)

Podľa mňa remeselne, scenáristicky a celkovo kvalitatívne na úrovni prvého filmu. Bohužiaľ som si myslel, že pôjde o "trilógiu Brucea Campbella", z tohto omylu ma však tvorcovia veľmi rýchlo vyviedli. Akoby sa s hercom počas písania scenára nepohodli... ale hodnoťme film v takom tvare, v akom nám ho dopravili. Tých vrážd je tu snáď až priveľa a je síce fajn, že sa všetko "končí" tam, kde to začalo, avšak tento prístup by som skôr očakával až v záverečnej časti. Preto aj posledná scéna pôsobí až príliš nasilu. "Voblíkne si uniformu a hned je z ní rukojmí"... :)

Film svojej doby, ktorý snáď nechcete vidieť inak, než v menej kvalitnom rozlíšení a v českom dabingu. VHS prehrávač už asi nemáte, takže ten zážitok bude iba polovičný. Scenár ponúka niekoľko bizarných rozhodnutí, ako keď máte držať palce policajtovi, ktorý podvádza manželku a svojim spôsobom ju krátko po začiatku filmu aj privedie do hrobu. Kto je hlavná postava sa mení podľa toho, s kým si asi režisér zrovna na pľaci lepšie rozumel. Inak na nudu nezostáva priestor, keďže vrážd a akcie je dosť a napriek tomu sa nedopracujeme ani k hodinke a pol.

Tak táto trashová talianska variácia na Útok z New Yorku a ďalšie klasiky ma bavila rozhodne viac ako napríklad Bojovníci z Bronxu. Aj pomocou miniatúr a špinavých interiérov plných krýs sa dá vybudovať slušná postapo atmosféra, samozrejme v rámci béčkovej tvorby. Martino bol macher na giallo, sci-fi mu už išlo menej (viď Paco - stroj na smrť), ale predsa sa skúsenosti len tak nestratia vo vákuu. Časom však dochádza filmu dych a to paradoxne tým, že sa k slovu dostáva zbesilá akcia v aute, ktorá by pôsobila prehnane aj v posledných dieloch F&F. Protivníci tu dokonca bez hlavy strieľajú po aute, v ktorom je ukrytá posledná nádej ľudstva. Chýba aj záverečný stret s ústredným antagonistom, v tomto prípade antagonistkou.

Bojovníci z Bronxu sú sci-fi iba preto, že scenárista si povedal, že dej sa bude odohrávať v roku 1990. Aby sme mali aspoň aký taký dojem, že sme v tomto žánri, pobehujú tu gangy na kolieskových korčuliach, iné bojujú tak, že pri tom tancujú a je tu aj absolútne neschopná tlupa kvázi zombíkov, ktorí napriek tomu uväznia objekt záujmu všetkých zúčastnených. To by všetko samozrejme čisto pre zábavu nevadilo, film nie je rozhodne nudný, avšak máločo tu dáva zmysel a logika smerom ku koncu už tak hapruje, že buď budete považovať Bojovníkov za zábavný trash, alebo iba za trash. Hammer je raz tam, raz tu, potom zase tam a v samotnom závere sa chová ako človek s IQ 50. No a gang motorkárov vedie 17 ročný metalista a všetci ho na slovo počúvajú. Hej, je to predsa len zábavný trash. No a vďaka zvukovým efektom pri úderoch je film skvelým materiálom na štúdium pre zvukárov, samozrejme v tom zmysle, akým postupom sa pri ozvučení akčných scén vyhýbať.

Pri sledovaní Creepshow sa vynorili spomienky premiéru na STV 30 rokov dozadu. Druhú a tretiu poviedku som si pamätal skoro naspamäť, naopak na zvyšné tri som úplne zabudol. Rovnako aj dnes mám dojem, že práve meteorit a pláž sú najlepšie, čo je ale aj vec vkusu a toho, čo v hororovom žánri preferujete. Obe sú určite najlepšie vypointované, na čom sa už zhodne možno väčšina. Creepshow má úžasnú osemdesiatkovú atmosféru, dôležitú úlohu hrá nostalgický faktor (kto film videl dávnejšie), avšak asi málokto bude považovať celok za kvalitatívne vyrovnaný.

Príjemne mrazivé a prekvapivo málo známe prekvapenie z Francúzska. Temné prostredie väzenskej cely dokáže vyvolať zimomriavky a dokonca je možné sa báť aj vtedy, ak sú na tak malom priestore až štyri postavy. Poteší aj samotné rozuzlenie a záverečná pointa, ako aj priebežné zvraty. Scenáristi a režisér ale mali lepšie stanoviť pravidlá hry, vtedy by aj všetko pozitívne vyznelo ešte omnoho pozitívnejšie a nemusel by som mať výčitky svedomia, že dávam iba tri hviezdy. Ono to potom ako celok vyznie mierne do stratena. Buďme radi že nevznikol hollywoodsky remake, pretože by sme mali v cele zavretých štyroch pohľadných teenagerov. 70%

Je neuveriteľné, že takéto vesmírne béčko vzniklo 12 rokov po Votrelcovi. Dej aj vizuál pôsobia, ako by bol film nakrútený skôr 12 rokov pred ním. Pokiaľ sme spoločne s postavami a monštrom v lodi, je to aspoň previnilá zábava so slušnou atmosférou, avšak akonáhle vyjdeme von, kde je dýchateľný kyslík a svieti slnko, či pardon hviezda, aj ako tak budovaná atmosféra je v čudu. Bohužiaľ sú zle nakrútené aj akčné scény, "votrelec" je nemotorný a vo finále úplne statický. Malým bonusom pre súčasného diváka je mladý Bryan Cranston. Ale nehovorím, že nie som zvedavý na Gallov Starquest II :)

Ďalšia z vydarených severských detektívok. Možno si budete chvíľu zvykať na dvojicu vyšetrovateľov, každopádne Sofia je široko ďaleko najkrajšia policajtka, akú máte možnosť v krimi sériách vidieť. Je to ale vec vkusu. Kvalita sérií myslím mierne stúpa, všetko bolo vymyslené vopred a preto sa divák na konci žiadnej série necíti podvedený. Bohužiaľ zásadnou výčitkou sú niektoré logické nedostatky, čo pričítam možno tomu, že sa na konečné scenáre nepozrel nejaký externý dramaturg. Dá sa to ale vnímať aj tak, že to k žánru skrátka patrí a videli sme to aj vo Vraždách vo Valhale alebo Gaštankovi a určite aj v Moste. Osobne by som prijal aj štvrtú sériu.

Tretia séria temného kriminálneho seriálu je zrejme najlepšia, pretože je skrátka najtemnejšia. Osem epizód jej sluší, podobne ako v prípade druhej a všetko do seba v závere zapadne. Možno je vďaka mnohým fínskym menám trochu prekombinovaná, ale dáva zmysel. Odkazy na slávne trilery sú tu ešte výraznejšie než predtým a táto hra s uvedomelým divákom ju odlišuje od konkurencie. Občas sa blížime k hororu, niekedy iba atmosférou a budovaním napätia, zopár krát ale aj ľakačkami. Uzavreli sa aj osobné línie hrdinov, avšak v prípade pokračovania stále je na čom budovať aj v tomto smere.