Flego

Polemizovať o Snehulienke je neprístojné ! Najkrajšie spracovaná rozprávka všetkých čias si to nezaslúži. Kúzlo rozprávky je uveriť jej a keď je podčiarknutá nádhernou, poctivou kresbou, nie je čo riešiť.

4* Tunajšie strohé hodnotenie je do značnej miery ovplyvnené podobnými filmami v danom žánri v rovnakom období. Ja som videl film po 3 rokoch a mne sa páčil. Nielen pre hopkinovskú tajúplnosť démonického vraha, ktorú dobre poznáme, ale aj pre prvotnú bezradnosť mladého, nadutého prokurátora, ktorý je napriek nedostatkom v policajnom vyšetrovaní zahľadený sám do seba. Je to práve tento psychologický súboj medzi dvomi mužmi, ktorý robí tento film atraktívnym.

Prehliadka skvelých animákov legendárnych postavičiek Walta Disneyho.

Postavičky z vydareného filmu Ako vycvičiť draka si strihli tento kraťas, ktorý je postavený na jednom vtipe. Kombinácia digitálnej animácie s klasickou mi pripadala zbytočná.

Filmová báseň.

Už úvodné sekvencie zo sveta zvierat a ľudí naznačujú o čo pôjde a že sa jedná o myšlienku nanajvýš aktuálnu a dôležitú, o tom niet pochýb. Potom hodinu a pol sledujeme ako sa známa pravda potvrdzuje, kým nepríde k logickému koncu. Neskúsený režisér skĺzava po povrchu a vôbec sa nesnaží o niečo viac. Našťastie Forest Whitaker vzal opraty do rúk a je jediným, ktorý z tohto projektu vyčnieva.

Lesný svet fantázie s bizarnými postavičkami funguje dokonale, ale... to nestačí.

Tento film je ako vlak, po pár sekundách sa rozbehne a potom letí, čo mu para stačí.:) Tony Scott je zručný remeselník a dokazuje to i teraz. Škoda, že neponúkne nič nové z filmárčiny a len si tak pláva v zabehnutých koľajách, našťastie všetko vynahrádza napätím. Naposledy som sa takto pobavil, keď sa expres plný cestujúcich blížil k prejazdu Kassandra. Ale to je už dávno,

Príbeh treba chápať ako očistu ľudskej duše a hľadanie rovnováhy. Komorná dráma odohrávajúca sa za múrmi kláštora s retrospektívami do minulosti je podporovaná nádhernou kamerou Štefana Bučka, majestátnou silnou hudbou Vladimíra Martinku a vydarenou réžiou Čengel - Solčanskej. Je na škodu veci, že zásadné zvraty v príbehu ( nájdený kameň, resp. kniha ) sú postavené na náhode, ktorá je bijúca do očí a znevažuje celý film. Tým sa dostávam k najväčšiemu problému a tým je scenár a stavba príbehu. Ak sa jedná o duchovný ráz, tam je všetko v poriadku, ale na posúvanie deja sa použilo príliš mnoho barličiek.

Budovateľský pátos príznačný pre danú dobu neobišiel ani film, práve naopak. V tomto prípade sa v duchu lepších zajtrajškov stavala priehrada, všetci budovatelia sú vykreslení ako pracovití ochotníci s humorom a kulaci ako cynické karikatúry. Po filmovej stránky je snímok dobre natočený, ale inak je to boľševický "kolektívny" blábol.