TomX2

Heroes Rising je pre mňa osobne najlepším prírastkom z BNHA univerza. Nebol som si síce úplne istý, či tomu dať aj tú štvrtú hviezdu, keďže to je strašne predvídateľné a všetko sme už tak nejak v seriáli videli, ale nakoniec tomu tie štyri hviezdy dám. Ono kvôli tým posledným štyridsiatim minútam plných parádnej animácie, hudby a celkovo technickému prevedeniu, kde aj každá vedľajšia postava má svoj priestor ani nemôžem inak. Naviac sa z prvotne strašne ukričaného hajzlíka Bakugo stala celkom príjemná postava a do budúcna ešte určite bude mať čo ponúknuť.

Neviem za akým účelom musel vzniknúť tento výplod a či sa vôbec vyplatilo do toho čokoľvek investovať, ale budiž. Skúsil som dve epizódy, na viac som sa nezmohol. Bez akéhokoľvek zmysluplného deja, napätia či zábavy. Keby bola aspoň vizuálna stránka dobre spracovaná - lenže ono sa na to ani nedá pozerať!

Ľutujem, že som sa do toho vôbec púšťal. Je pekné, keď sa chce partia kamošov zabaviť a natočiť nejakú hlúposť, ale to neznamená, že to musí vidieť polovica internetu.

Generický šónen, ktorý čerpá z viacerých známejších titulov, z ktorých najvýraznejšie je cítiť Naruto a prvý Fullmetal Alchemist. Podobnosť Naruta a Exorcistu spočíva v zápletke o outsiderovi, v ktorom sú zapečatené zlé sily, ktoré sa v priebehu seriálu bude snažiť ovládnuť, aby ukázal, že je vlastne dobrák a hrdina. Fullmetal Alchemist má okrem občasnej temnej atmosféry a brother complexu s Exorcistou spoločné najmä to, že sa jeho príbeh po určitej časti taktiež odlúči od nedokončenej mangy a skôr než vzornou adaptáciou sa stane remakom, ktorý sa z 40% skladá z fillerov. A samozrejme tu sú aj ostatné šablónovité vecičky, ako napríklad sila priateľstvá, fanservis, zrada, a tak ďalej, a tak ďalej. Ale na druhej strane je Modrý Exorcista stále svojský a obsahuje viacero originálnych prvkov. Kvôli slušnej animácii, skvelej hudbe, sympatickým postavám a pútavému príbehu som ho celý zhltol za dva dni a mimoriadne sa bavil. Vo výsledku sa tak prekvapivo jedná o jeden z lepších šónenov, ktorý určite neurazí. Určite niekedy siahnem po pokračovaní, ktoré sa už vernejšie venuje predlohe. Slušné tri.

Aj napriek slabšiemu rozjazdu a zasadenia viacerých postáv do pozadia sa jedná o celkom slušný film, rovnajúci sa najlepším epizódam zo seriálu. Záverečný súboj bol super, vizuálna a celá technická stránka ani nehovoriac. Len tu je až príliš veľa hluchých miest a okrem toho ešte otravný Mineta, čo mi kazí celkový dojem, ale rovnako je to aj v seriáli, takže kto si už zvykol bude určite spokojný.

Vizuálne sympatická a hudobne perfektná show, ktorá má však viac obsahových dier, než akékoľvek iné nekončiace battle shounen anime. Ono by mi ani tie súboje, nad ktorými vždycky zvíťazí priateľstvo a silnejšie emócie nevadili, avšak nikdy som nevedel prísť na chuť tým skokom z komédie do akcie, z akcie do "hlbokých" motivačných rečí a naspäť do komédie, apod. Občas, akoby seriál sám nevedel, čím chce byť, čo chce vlastne povedať a pre koho je určený. Dobre, na to posledné už odpovedali zaryté násťročné fanúšičky, ale aj tak. Občas to malo svoje cool momenty a nespochybňujem potenciál toho stále želaného konceptu, lenže tá zbytočná vata okolo toho, nelogické súboje, oživovanie postav a nevtipný humor čo ide ruku v ruke spolu s fanservisom celkový zážitok strašne kazia a nenapomáhajú tomu ani doplnkové epizódy a stále sa opakujúci dej. Škoda, pretože ten výborný soundtrack si zaslúži omnoho viac.

Nikdy som sa poriadne nevedel stotožniť s cholerickými povahami, takže ma ústredná postava Leo občas riadne srala. Každým jeho krokom sa stupňuje napätie, do toho ešte krvavočervený filter a človek vie, že to nedopadne dobre. Kim Bodnia v tomto ohľade odviedol slušnú prácu, tieto záporné role mu predsa len sadnú. Viac ma však zaujímala dejová línia čudáckeho Lennyho v podaní Mikkelsena, ktorý mi bol veľmi sympatický (dvanásť filmov za týždeň, takého by som chcel mať v okolí aj ja) a aspoň jemu som prial, nech preňho všetko dobre dopadne. A aj keď jeho príbeh poriadne nebol uzavretý, dúfam, že s tou slečnou to nakoniec dopadlo dobre. Inak samozrejme už tradične mrazivé, napínavé a strhujúce, ako je už Nicolasa zvykom.

Chcel by som dať štyri hviezdy, pretože myšlienka, ktorú sa snaží film povedať je skutočne silná, rovnako ako aj výkon Al Pacina, ktorý v úplnom závere predvedie výbornú prácu. Do Artúra som sa vedel poriadne vcítiť a veľmi som mu prial, aby mu všetko vyšlo. Vo výsledku bol síce zničený (kto by aj nie), ale presvedčiť sa mu podarilo a zaslúžil si môj obdiv. V tomto ohľade sa mi film veľmi páčil. Bohužiaľ zvyšok je len zbytočná vata. Neviem, čo mal byť ten pokus o komediálne prvky, tie skoky medzi čiernym humorom a beznádejou vôbec nefungujú a akurát to kazí celkový zážitok z filmu. Snáď až s výnimkou Jaya mi nesadli ani vedľajšie postavy (včetne toho slizkého sudcu), scénu s helikoptérou a samovražednými sklonmi som tiež veľmi nepobral a hudobný podklad sa mi k tomu dianiu vôbec nehodil. Aj keď niektoré momenty sú silné a myšlienka sa mi veľmi páčila, vo výsledku to skôr nefunguje než funguje a preto dávam len tri hviezdy.

Zaujímavý a autentický film, ale Dáni už na toto téma nakrútili viacero surovejších, realistickejších a mrazivejších filmov (napríklad vynikajúcu trilógiu Dealer). Nedá sa síce povedať, že by som bol s výsledkom nespokojný - všetci zúčastnení herci odviedli celkom slušnú prácu a niekedy je dianie na obrazovke až nepredvídateľné. Ono už ten brutálny úvod ma dosť navnadil a vzbudil vo mne veľké očakávania. Avšak hneď po tej nečakanej udalosti film začne strácať tú "svojskosť" a originalitu, môj záujem začne upadať a zvyšok filmu si už pozriem len tak s nezáujmom, keďže aj tak viem, ako to s tým slizkým hlavným "hrdinom" dopadne. A naozaj. Ono aj keď sa tam síce vyskytne ešte pár zaujímavostí (ako napríklad horúca káva) a druhý hlavný hrdina bude o čosi sympatickejší, zvyšok je len neúspešná snaha šokovať zbytočnou explicitnosťou, pričom 80% minutáže tvoria len kšefty s drogami, ktoré som aj tak videl už nespočetne veľakrát a vo výsledku som sa len nudil. Za pozretie to síce stojí, kto ešte nevie, aspoň trošičku nahliadne do dánskeho väzenského sveta, ale pre mňa sa nejedná o nejak špeciálne výnimočný film a radšej by som siahol po Dealerovi, Submarinovi alebo dajme tomu trošku z inej oblasti francúzskom Prorokovi, prípadne Cele č. 211.

Kto by čakal, že aj Turci vedia natočiť kvalitný film. A hoc tu je stále cítiť tá bežná dramaturgia, ktorú poznáme napríklad zo Šeherezády, tvorcovia sa našťastie zhostili slušnej kórejskej zápletky o retardovanom chlapíkovi, ktorý je krivo obvinený z vraždy. Vo výsledku je to síce občas nereálne a gýčovité, ale našťastie aj technicky veľmi dobre spracované a dojemné.