Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Horor
  • Animovaný

Recenze (2 469)

plakát

The Reckoning (2020) 

Neil Marshall sa po veľkolepom, ale komerčne neúspešnom Hellboyovi, ktorý ale podľa mňa nebol ani zďaleka taká katastrofa, ako sa všeobecne hovorí vrátil zase k menším filmom, kde sa cíti predsa len lepšie. Tentoraz si síce vybral tému, ktorá mi nepríde až tak atraktívna, stredoveký hon na čarodejnice, ale s prevedením som teda veľmi spokojný. Mohol si vybrať prakticky akýkoľvek smer, ako sa k tomu postaviť, urobiť z toho historickú drámu, brutálny krvák, mystický horor alebo aj niečo akčnejšie, vybral si prakticky zo všetkého trochu a vyšlo to. A tak to našťastie nie je žiadne priamočiare béčko staviace na jednej atrakcii, ale neustále sa tu je na čo pozerať a o čo sa zaujímať. Prvá tretina pred uväznením ponúkne solídnu dobovú atmosféru so všadeprítomným morom a hlavne paranoiou, kedy sa každý bál každého a obviňovanie bolo to najjednoduchšie doplnený o konflikt so statkárom a potom už samozrejme samotné uväznenie s mučením, ktoré našťastie nemá toľko priestoru, nie je nijak zvlásť drsné a ani nápadité a to som rád, bál som sa, že práve na tomto bude film postavený, ale nie, v popredí sú skor tie ostatné zložky. Tá mystika je možno trochu nadbytočná, ale logiku to v danej situácii má a hlavne je radosť pozerať na nezlomného človeka, ktorý sa len tak nevzdá a oplatí, čo sa dá. Film sa našťastie môže oprieť o výborné postavy, hlavná hrdinka je síce celý film nelogicky až moc pekná, niekoľko dní fyzického a psychického teroru by sa na nej istotne podpísali podstatne viac, ale vo filme mi je to jedno, zahrala to dobre, fandil som jej a našťastie vo finále rozhodne nesklame. Jej protivníkom je Marshallov starý známy Sean Pertwee, ktorý to zahral výborne a potešilo ma, že vôbec nie je takou čiernobielou postavou, ako som čakal. A po dlhšej dobe zase aj Steven Waddington, ktorý je ako statkár správne slizký a prial som mu len to najhoršie. Po tej akčnejšo- hororovej stránke film síce neponúka nejaké výrazné sekvencie, ale tu mi to neprekážalo, vždy to len podporí dej. Ale hlavne, že tu nechýba finálna odplata a zaujme aj prekvapivo drsná scéna s vozom. Takže ja som príjemne prekvapený, Neil Marshall je dlhodobo jedným z mojich obľúbencov, na ktorých sa dá spoľahnúť a aj keď ma táto téma moc nelákala, podal ju asi najlepšie, ako mohol. Ja som spokojný. 77%

plakát

Shookum Hills (2021) 

Monster horory mi dosť chýbajú, keďže sa v posledných rokoch až na pár výnimiek takmer netočia, preto som bol na Shookum hills celkom zvedavý, vyzeralo to nádejne a síce žiadne veľké sklamanie to nie je, ale čakal som určite trochu viac. Už úvodná havária naznačuje, že to asi nebude žiadny zázrak, vyzerá to dosť biedne, ale inak sú karty rozdané celkom fajn. Zaujímavá záhada ohľadom strateného baníckeho mesta, samozrejme zase miestni, ktorí vedia viac, ako sa tvária a ani tá hlavná partia nie je úplne zlá. Hlavná hrdinka je sympaťáčka a škoda, že nejaký priestor nedostalo aj, ako sa k nej vôbec dostali, je to dosť narýchlo. Jej kolegovia sú síce úplne zameniteľní, ale aspoň mi nevadili, čo je v tomto žánri základ. A ako bonus charizmatický Will Patton, len som čakal, že bude mať väčšiu a podstatnejšiu úlohu. Takže dej mi úplne vyhovoval a čakal som, čo z toho bude, len režisér sa mohol trochu viac posnažiť. Pýtalo si to lepšiu atmosféru, tajomnosť v úvode a napätie, v tejto oblasti sa film pohybuje len v tom priemere, ani raz neprekvapí. A druhá, survival polovica už išla teda dosť mimo mňa. Nielen, že to bolo pojaté trochu inak, než som čakal, toto bolo dokonca také veľkolepejšie, ale hlavne je to jednoducho jeden veľký chaos. Dejovo je to stále zaujímavé, ale úplne neprehľadné, kto sa práve kde nachádza, kedy a ako zomrel, tu sa režisér strašne snažil, aby tu diváka nemalo čo zaujímať. Tú tmu beriem, tá sa z logiky deja dala čakať, že sa nebudú naháňať na dennom slnku, ale k tomu to striedanie šerých záberov a hlavne finále, kedy je to zase pre istotu omámené. Vôbec neviem, čo ma tu malo vlastne zaujímať. Takže na to jedno pozretie to vôbec nie je zlé, nenudil som sa, klady sa tu nájdu a každý nový prírastok do tohto typu filmu beriem hneď. Ale potrebovalo by to schopnejšieho režiséra, ktorý by to vedel aj trochu predať, čo Bradley Parker určite nie je. S poriadnym odstupom natočil dva horory s parádnou zápletkou, ale ani tentoraz sa nad ten lepší priemer nedostane. 57%

plakát

Ťin ťi ťiou jüan (2020) 

Po prvých minútach som to takmer vypol. Mám rád všetko, čo sa týka záchranárov a požiarnikov, takže The Rescue som si nemohol nechať ujsť, ale tie úvodné minúty boli typicky neznesiteľne čínsky moderné, na čo sa nedá pozerať. Veď to aj Lego príbeh má realistickejšiu a lepšie vyzerajúcu akciu. Takéto kreslené figúrky robiace úplne prehnané voloviny v hnusnom prostredí, kedy ich to už konečne prejde. Ale skúsil som to a náhodou celkovo to nedopadlo vôbec zle. Aspoň konečne dostanú priestor nejaký príbeh a postavy a toto už bolo v poriadku. Pri vyše dvojhodinovej dĺžke má všetko ideálny priestor, takže sa dajú obľúbiť postavy a vzťahy medzi nimi, nechýba dostatok atraktívneho tréningu a aj na pomery žánru až prekvapivo výpravné prevedenie. Ešte ani druhá akcia sa mi vôbec nepáčila, ale druhá polovica je už v tomto ohľade predsa len lepšia. Záchranná akcia s potápajúcim lietadlom už je podstatne lepšie zvládnutá, aspoň už konečne občas vidno hercov aj niečo robiť a rovnako ma bavilo aj finále. Stále je to zbytočne prehnané, všetko čo môže spadnúť spadne, všetko čo môže vybuchnúť vybuchne, všetko, čo sa môže zaseknúť sa samozrejme zasekne, v akcii sa každú jednu minútu musia aspoň tri veci pokaziť. Asi sú od tej kvantity tvorcovia platení, inak si neviem vysvetliť, prečo ich to tak strašne baví. V tomto type filmu je menej vždy viac a takto nemá nejaké napätie vôbec žiadnu šancu. Ale ako som povedal, tieto dve väčšie akcie sú už predsa len lepšie, majú svoje momenty a záverečný boj o život už priniesol aj nejaké emócie. S obsadením tiež nemám väčší problém, Eddie Peng je sympaťák, ktorému som fandil v pracovnom, ale aj osobnom živote, jeho syn je úplne v poriadku, vôbec tak neruší, ako podobné postavy v iných filmoch, bavila ma aj nová pilotka a ešte pár sympatických postáv vo vedľajších úlohách. A síce Dante Lam určite lepšie zvládal tie menšie filmy, ktoré sa držali pri zemi, taký Beast stalker, Fire of conscience alebo Unbeatable boli parádne filmy, ale ani toto nebola až taká katastrofa, ako to z úvodu vyzeralo a celkom sa mu to podarilo. Takže The Rescue by určite potreboval normálnejšiu akciu a extrémne obmedziť počítačové efekty, ale až na tie prvé dve akcie ma to bavilo a nebudem teda až tak kritický. 71%

plakát

Monster Hunter (2020) 

Paul W.S. Anderson patril medzi mojich najobľúbenejších béčkových režisérov, filmy ako Resident Evil, Votrelec vs Predátor, Rallye smrti a pár ďalších sú klasiky, na ktoré sa dá pozrieť kedykoľvek, ale v nasledujúcej dekáde začal pracovať s vyššími rozpočtami, čo jeho tvorbe paradoxne dosť uškodilo a v rovnakom trende pokračuje vlastne aj Monster hunter. Nie je to zase žiadna katastrofa, predsa len od filmu, v ktorom sa bojuje s monštrami z inej dimenzie a ešte najčastejšie pomocou rezných zbraní sa dá ťažko očakávať nejaký sofistikovaný zážitok, ale aj tak sa to dalo podať o niečo lepšie. Hlavne je to dejovo až príliš chudobné, ako obyčajná epizóda seriálu, žiadne lepšie spoznatie sveta alebo aspoň postáv, divák sa ani nenazdá a už je hlavná hrdinka sama uprostred púšte inej dimenzie, to sa dalo pekne pomaly budovať, či už napätie alebo záujem o ten svet, ale tu nič, len akcia. A aby toho nebolo málo, za partnera dostane len jedného domorodca, s ktorým sa ani nevedia dorozumieť. Ten scenár už skutočne jednoduchší byť ani nemohol. Ale zase dá sa na to pozerať, stále sa niečo deje a hlavne režisér to stále vie vizuálne pekne podať, zábery sú pekné, aj keď len postavy kráčajú po púšti a stále hrá do toho epická hudba, ktorá sa dá počúvať. A keď v druhej polovici do deja vstúpia aj vedľajšie postavy, konečne sa dočkáme aj nejakej zmysluplnej komunikácie a interakcie medzi postavami, ale zase je to celé strašne rýchle a už je tu finále. Postavy sú určite plusom, Milla Jovovich do takýchto filmov patrí, ako snáď žiadna herečka a po Resident Evil potrebuje zase niečo nové, mňa tu bavila, Tony Jaa je môj obľúbenec, ale už by mohol zahrať aj čosi zaujímavejšie, ako len poskoka a Ron Perlman to celé osvieži. A čo sa týka akcie, je jej tu plno a technicky je zvládnutá kvalitne, až na nejaké tie strihy, len mňa tento typ moc nebaví, bolo to až moc fantasy, skôr by som bral drsnejší prístup, ale vzhľad monštier je celkom slušný a vizuálne je to v poriadku. Aj preto som si viac užil úvod a hlavne finále s vojakmi, ktoré bolo ako z iného a teda omnoho lepšieho filmu. Takže Monster hunter nie je určite žiadny zázrak a druhýkrát by som to už nepozeral, ale asi už stále budem mať trochu slabosť pre Millu Jovovich v boji proti monštrám a ešte pri slušnom audiovizuálnom prevedení. Na ten priemer mi to stačí. 55%

plakát

Čističi vesmíru (2021) 

Tak už aj v juhokórejskej produkcii sa pokúsili o svoj veľkolepý sci-fi epos a nedopadlo to vôbec zle, len to nie je úplne to pravé pre mňa. Už na prvý pohľad určite zaujme skvelý vizuál, všetko je to epické a technicky špičkovo zvládnuté, len je to také až moc americké. Hlavne spočiatku som si k tomu hľadal cestu trochu ťažšie, dej načrtne viacero zaujímavých témat, ale žiadnu poriadne nerieši, moc sa skáče medzi všetkým možným a hlavne je to také umelé, ničomu som neveril a o nič sa viac nezaujímal. V americkej produkcii takéto sci-fi rovno vynechávam. Ale aspoň sa tu stále niečo deje, nenudil som sa a tie témy ponúkali nejaký potenciál, tak som tomu určite chcel dať šancu. A neurobil som chybu, po nájdení dievčatka sa to konečne trochu ukľudní, dej začne byť priamejší, začali si ma získavať aj postavy a druhá polovica je už celkovo zaujímavejšia a film sa mi už páčil až do konca. Na taký vysokorozpočtový film by som ale čakal trochu známejšie obsadenie, všetko to sú schopní herci, ktorých som už viackrát videl, ale žiadny skutočný ťahúň, ktorý by si pozornosť strhol na seba a s výnimkou hlavného hrdinu, ktorý prežíva zaujímavú traumu a bol som zvedavý, či sa to nejak vyrieši ani nemajú viac osobného priestoru. Ale zase sa mi páčil hlavný záporák, Richard Armitage, ktorý mi tu prišiel ako taký mladý Liam Neeson, charizmatický a s pôsobivým hlasom a dobre vykreslenou motiváciou. Film ale zlyháva v takých tých tradičných zložkách, akcia je síce veľkolepá a je jej pomerne dosť, ale všetky tie veľké akcie sú strašne prestrelené, bolo mi jedno, čo sa v nich deje, všetko len lieta, skáče a strieľa v takom tom americkom štýle a menšie akcie sú zase také bez náboja a aj také vystrieľanie civilistov vôbec nepôsobí ani trochu drsne. A humor je tiež len taký, aby tu nejaký bol, ani hláškujúci android nie je žiadny zázrak, ale možno dvakrát som sa aspoň pousmial. Takže celkovo som rád za každý takýto pokus mimo americkej produkcie a ešte keď to aj skvelo vyzerá. Ja síce fanúšikom nie som, uprednostňujem úplne iný typ sci-fi, ale ubehlo mi to veľmi rýchlo, až som bol prekvapený a hlavne druhú polovicu sa mi na to už ozaj dobre pozeralo. 64%

plakát

Pach krve (2021) 

Pôvodný Wrong turn je žánrová klasika a jeden z najlepších lesných slasherov vôbec, vo svojej dobe ma to mimoriadne bavilo, tie údajné pokračovania sa už ani za pokračovania označiť nedajú, logicky už nešli do kina, to sa pri takej kvalite aj dalo čakať a pri štvorke som s tým nadobro skončil, to už bolo pod hranicou znesiteľnosti, preto som bol na túto novú verziu zvedavý a je to teda veľmi zaujímavý prípad. V prvom rade mi príde škoda, že sa názvom k sérii vôbec aj priraďuje, keď to s ňou má spoločné akurát ten les a krv, keďže je to aj samo o sebe dostatočne kvalitný film, aby si zaslúžil svoj originálny názov a možno rozbehol aj svoju sériu, aj keď pri spomienke, ako to dopadlo v prípade pôvodného filmu radšej nie, vtedy som si to veľmi prial, ale aj okamžite oľutoval. Spočiatku to vyzerá ako klasika, partia mladých ľudí na výlete, ktorí sa už stihli pohádať s miestnymi a teraz si vyberú zlú cestu, na ktorej ich nič dobré nečaká, ale postupne sa to predsa len trochu zmení, dej ide v iných koľajach, než som očakával, vďaka dĺžke je to aj prepracovanejšie, každú chvíľu niečo prekvapí, každý dôležitý prvok dostane adekvátny priestor a páčilo sa mi, ako to na rozdiel od takmer všetkých podobných filmov vôbec nie je čiernobiele a karty na všetkých stranách sú rozdané zaujímavo. Preto som ani nevedel, ako chcem, aby sa film skončil, nechal som tomu voľný priebeh a teda nie som sklamaný, hlavne celá druhá polovica ma už dosť bavila. Postavy ma spočiatku trochu sklamali, nikto nebol sám o sebe zlý, ale predsa len dvojica homosexuálov a rasovo odlišný pár, na šesťčlennú skupinu je tých menšín akosi moc, pričom v tom jedinom klasickom páre je muž samozrejme najväčší zbabelec, toto si už skutočne môžu odpustit, ale aspoň hlavná hrdinka ma až na to chvíľkové moralizovanie bavila po celý čas a keď už dôjde na to hlavné, prestal som si to všímať a bol som zvedavý, ako sa k odstraňovaniu týchto postáv tvorcovia postavia. Samotné vraždy možno nie sú až tak zaujímavé, film síce ponúkne pár drsnejších záberov, ale väčšinou až po samotnej akcii, ale priznám sa, že už mi to je vlastne aj úplne jedno, predsa len ten vkus sa za tie roky zmenil, dej je predsa len podstatne dôležitejší a ku koncu sa trochu pritvrdí aj na akcii, takže si tu moc nesťažujem. Jedine to napätie by som uvítal, priznám sa, že to som vôbec nepocítil, ale inak si nesťažujem. A ani technicky tu nemám čo vytknúť, prostredie je atraktívne, kamera ideálna a efekty tiež nesklamú, tu nie je problém. Takže najlepšie by bolo vôbec si nevšímať názov, to tomuto filmu zbytočne podkopáva nohy, ale mne sa to podarilo a užil som si to. Určite jeden z tých lepších filmov na túto tému za dlhú dobu. 76%

plakát

Daman akeseo guhasoseo (2020) 

Juhokórejskú produkciu som v poslednom čase trochu zanedbával, ale musím sa k nej zase viac vrátiť, keď v nej stále vznikajú také filmy, ako práve Deliver us from evil. Scenárista a tentoraz aj režisér Hong Won-Chan už napísal viacero hitov, Chaser, Yellow sea, aj Confession of Murder sú všetko vydarené thrilleri, ktoré na to idú trochu inak, než väčšinou a aj tentoraz ponúkol perfektnú zápletku a scenár, vo svojom žánri jeden z najlepších za dlhú dobu. Špičkový nájomný zabijak sa rozhodne skončiť so svojou kariérou, ale na žánrové prekvapenie sa ho jeho organizácia nesnaží zastaviť a zneškodniť, ale ešte sa vďaka nim dozvie, že jeho dcéra, o ktorej doteraz nevedel je vo vážnom nebezpečenstve a aby toho nebolo málo, ide po ňom aj brat poslednej obete, psychopatický vrah, ktorý sa nezastaví pred ničím. Celkovo mi to príde ako ten najideálnejší žánrový kompromis, ani to nie je zbytočne prekombinované, ale ani jednoduché béčko, všetko tu má potrebný priestor, aby to fungovalo tak, ako má, takže v tomto ohľade tu nemám absolútne čo vytknúť. Čo sa týka obsadenia, Hwang Jung-Min hrával až príliš moc v rôznych romantických a ľahších žánroch, aby som ho tak automaticky prijal v takejto úlohe, ale v posledných rokoch už predsa len hráva aj v akčnejších filmoch a hlavne je to schopný herec a veľký sympaťák, takže ma bavil a fandil som mu v každom jeho kroku, ale o nič nezaostáva ani Lee Jung-Jae, s ktorým tu vytvorili rovnocenných protihráčov a toho psychopata si teda užíva. Zvyšok postáv už nemá až tak veľký priestor, ale rozhodne vyniká ešte transsexuálny pomocník v Thajsku, ktorý to zahral parádne a pri tých jeho rečiach a grimasách som sa teda bavil. Akciou sa trochu šetrí, nie je to čistokrvná akčná žánrovka, ale nevadilo mi to, ten príbeh a postavy ma bavili až moc, aby som sa musel tešiť na tú akciu a ani tá určite nesklame. Nie som z nej unesený, mnohé juhokórejské akčné filmy majú zaujímavejšiu akciu, ale súboje majú solídnu choreografiu a nie sú ani zle natočené, čakal som podstatne horší strih, len tie spomaľovačky sa do takéhoto drsného thrilleru podľa mňa nehodia a krvi je tiež dostatok, aj keď tie najdrsnejšie momenty sú mimo záber. Ale dobre zvládnuté sú aj prestrelky a naháňačky, až na tých pár prehnaných momentov. Taký skok do idúceho auta cez rozstrieľané sklo vyzerá síce dobre, ale ozaj sa hodí do tých zábavnejších filmov, nie takéhoto surového. Ale sadlo mi to celkové pojatie, kedy vlastne obaja súperi sú pomaly nezničiteľní zabijaci, ktorí si môžu uškodiť len navzájom, všetci ostatní sú len do počtu, aby mal kto umrieť a ešte aj tá zásahová jednotka je tu len tak mimochodom a nikto si z nej hlavu nerobí, oni dvaja si idú len po sebe. Vizuálne je to špičkovo zvládnuté, prostredie je atraktívne a dokonca na mňa zafungovali aj emócie. Zabijak s dcérou nemajú veľa spoločných scén, ale niektoré teda zapôsobia Takže jedine akcia ma trošku sklamala, za špičkou juhokórejskej produkcie určite zaostáva, ale zvyšok je vynikajúci, užíval som si to od prvej do poslednej minúty a musím hodnotiť plným počtom, skvelý film. 85%

plakát

Risk (2020) 

Je smutné sledovať, v akej rozpočtovej kategórii sa momentálne pohybujú Scott Adkins a jeho dvorný režisér Isaac Florentine, ktorí síce nikdy netočili pre kiná, ale kompetentné akčné filmy v ich filmografiách rozhodne nechýbajú, ale to sa o tomto filme tak ľahko povedať nedá. Inak to vôbec nie je zlé, štandardný príbeh o snahe zachrániť uneseného syna a likvidáciách členov kartelu, len tá záporná strana tu nie je tak čisto záporná, ako to býva zvykom a celkom to osvieži a tak ma bavili aj tie spoločné dialógy medzi hlavným hrdinom a záporákom, aj keď väčšinou len cez telefón. Ale príliš je tu vidno, že tvorcovia nevedia, ako vyplniť dej a tak sú mnohé scény podstatne dlhšie, než obvykle a tak tu sledujeme Adkinsa, ako v dlhom zábere bez strihu vchádza do reštaurácie, otvára si bránu pre odchod auta a podobne, jednoducho scény, ktoré sa inak riešia strihom sú tu v plnej verzii. Pôsobí to jednoducho trochu odfláknute. Akcia tiež nie je zlá, je jej dostatok, choreografia súbojov a prestreliek je slušná, lokácie nie sú zlé a síce súboje nie sú tak dlhé a náročné, ako býva často u Adkinsa zvykom, nevadí mi to, nemusí pôsobiť v každom filme rovnako, tu sa jednoducho každého čo najrýchlejšie zbaví, len možno až moc rýchlo, nikto mu nedá zabrať a protivníci sú tu ozaj len figúrky na odstrel, prípadne rýchlu elimináciu. Ale aj tak to celé kazí ten lacný vizuál. Opäť strašne viditeľné digitálne výstrely a krv a dokonca aj tej je málo, prišlo mi, že aj na tej šetrili a protivníci sa po zastrelení len väčšinou hodia na zem. Inak je akcia prehľadná, ale v predchádzajcich režisérových počinoch bola určite okulahodnejšia, tu kamera neberie akciu z tých najideálnejších uhlov. Ale predsa len som sa relatívne bavil. A v rámci obsadenia tu za niečo stoja len dve postavy, Scott Adkins tu hrá zase toho svojho sympaťáka, ktorý sa musí vrátiť do akcie, ale dobre to uhral aj Mario Van Peebles. Mimo nich to nestojí za pozornosť, či už Adkinsov syn alebo členovia kartelov. Takže na to jedno pozretie sa to dalo, ale to je pri tejto kombinácii Adkins/Florentin predsa len dosť málo. Pri normálnom rozpočte by to bola slušná žánrovka, ale ten ultra lacný vizuál na úrovni nejakých youtube videí sa pri tom znemožňuje skutočne baviť, 52%

plakát

Enola Holmesová (2020) 

Mimoriadne prekvapenie. Toto je presne taký typ filmu, ktorý predbežne vôbec nesledujem, nevidel som ani trailer, ale tématika nie je zlá, seriál Stranger Things ukázal, že deti riešiace problémy dospelých dokážu stále nadmieru zabaviť aj dospelého diváka a tu som dostal rovno v hlavnej úlohe aj jeho najlepšiu postavu, tak som pri správnej nálade neváhal a pustil si to, ale že ma to bude až tak moc baviť, to som teda nečakal. O príbeh tu vlastne ani tak nejde, pátranie po matke nie je až tak nápadité, rovnako ako ďalšia zápletka s ochranou markíza, kde už logika aj dosť hapruje už vo svojej samotnej podstate a na pomery Holmesa to nie je zase tak rafinované, ako by možno niekto čakal, ale tu sú klady úplne inde. Celé je to strašne hravé, má to perfektnú oddychovú atmosféru, skvelé tempo bez jedinej slabej scény a s úžasnou Millie Bobby Brown, ktorá je tu dokonalá, prakticky nezlezie z obrazovky a je to presne ten typ postavy, ktorý sa nedá neobľúbiť. Tá správna rebelka a bojovníčka, ktorá má vždy vlastný názor a nenechá sa ovplyvniť spoločnosťou okolo nej. A celé samozrejme v zábavnej forme. Dokonca aj to neustále prihováranie sa divákovi ma vôbec nerušilo a užíval som si to. Toto ma už od prvých minút chytilo a pustilo až na konci s pocitom, že by som chcel ešte viac a užíval si s týmito postavami ďalšie minúty a dobrodružstvá. Všetko je tu tak správne dávkované, troška napätia, nejaká tá akcia, ale našťastie iba v umiernenej forme, tu som nič veľké nechcel a kopa prirodzeného humoru. Tu som sa usmieval po celý čas. Toto skutočne celé stojí na Millie Bobby Brown, ale to som len rád, že sa z toho nestala žiadna rodinná tímovka, ako to býva väčšinou zvykom, hlavná hrdinka si všetko vyrieši sama s menšou pomocou jej nového priateľa, markíza, ktorý je úplne bez problémov. A hviezdy ako Henry Cavill, alebo Helena Bonham Carter tu nakoniec nemajú až tak veľký vplyv, ale aj ich postavy sú dostatočne sympatické a zaujímavé a tak ma aj v tom málom bavili. Vizuálne to vyzerá veľmi dobre, výprava je očakávanie trochu digitálna, ale v tomto type filmu to vôbec neprekáža, lokácie sú atraktívne, parádne k tomu sedí aj hudba, takže ani v tomto filmu nemám čo vytknúť. Takže skutočne mimoriadne príjemné prekvapenie, objektívne sa tomu dá niečo vytknúť, ale mne tu nevadilo vôbec nič, dokonalý rodinný film s perfektnou atmosférou, postavami, humorom a technickým prevedením, už pár mesiacov som si nejaký film takto neužil. Hneď by som bral pokračovanie. 85%

plakát

Bojovnice (2020) 

Podľa tématiky by som očakával to najpodradnejšie, pričom drvivá väčšina filmov,v ktorej ľudia čelia dravej zveri za moc nestojí, ale Rogue natočil Michael J. Bassett, ktorý má na svojom konte aj pár veľmi slušných filmov, aj keď nič za poslednú dekádu, tak som tomu pri správnej nálade skúsil dať šancu a náhodou som až prekvapený, ako ma to bavilo. Veľkým plusom je to africké prostredie, ktoré predsa len nie je až tak ohrané a film spočiatku vyzerá na pomery svojho typu dosť výpravne. Síce sa dej na väčšinu, hlavnú časť filmu presunie do jedného tábora, ale rozohraté to bolo dobre a už mi to nerobilo problém, vlastne je to aj logické. Poteší, že problém tu nerobí len samotný lev, ale aj početná polovojenská organizácia, ktorá sa chce pomstiť a tak nemajú priestor len v úvode, ako som si myslel, ale aj v celom finále. Dejovo sa tu nenájde nič nové, ale stále sa tu niečo deje, presne napĺňa potreby žánru a ešte to má aj myšlienku, film upozorňuje na levie farmy, ktoré slúžia len pre zbohatlíkov, ktorí si chcú zastreliť svojho leva a dokonca je to ešte aj legálne. Samozrejme to zase nič neovplyvní, ale páči sa mi, keď sa na to aspoň upozorňuje. Veľmi spokojný som s obsadením, máme tu zaujímavú skupinu žoldnierov, ktorým ide hlavne o peniaze, takže najprv si moc sympatií nezískajú, ale to sa rýchlo zmení, Megan Fox ako ich drsná veliteľka nie je samozrejme dvakrát dôveryhodná, ale snaží sa a páči sa mi, že tu nie je vykreslená, ako typický správňak a navyše nie je veliteľom preto, že je najlepšia, ako to býva v iných filmoch, ale len preto, lebo má tie správne kontakty a mužstvo ju vlastne ani moc neuznáva. Ale celá jednotka je dobre zložená, na čele s Philipom Winchesterom, ktorý zabáva celý film, ten jeho prístup, hlášky a ešte aj pesnička, v ich spoločnosti som strávil príjemný filmový čas. Len ten hlavný ľudský záporák je opäť taký o ničom, nevyvoláva žiadny rešpekt, ale o neho tu moc nejde. Akcia celkovo nie je zlá, úvod a záver sú na pomery takýchto menších filmov dosť veľkolepé, ale kazí to ten digitál. Lev je strašne animovaný a ešte aj tie výstrely a niektoré výbuchy. Toto kazí dojem. Ale inak ma to bavilo, film funguje v akčnom, ale aj hororovom žánri, oboch je tu v akcii zastúpený dostatok, takže som si celkom užíval boje s ľuďmi, ale aj čelenie levovi. A ten tu má aj dobre vysvetlenú motiváciu. Len dosť viditeľne pôsobí ten nepomer medzi úvodom a záverom, keď sa z organizácie, ktorá pôsobí najprv nebezpečne a v úvode narobí hrdinom veľa problémov stane zase len taká armáda štatistov, s ktorou si poradia pomaly dvaja slabo ozbrojení žoldnieri, ale to už k tomuto žánru patrí. A Michael J. Bassett odviedol dobrú prácu, rozpočet mu síce trochu podpopáva nohy, ale zvládol to veľmi dobre. Takže celkovo si myslím, že to hodnotenie je zbytočne kruté a odradí kopu potenciálnych divákov, ale dostal som parádne žánrové béčko, ktoré si s radosťou pozriem znovu. 75%