boogieman

Skvelá hudba, slušný vizuál, príťažlivý setting. Celkovo tomu však niečo chýba, motív klimatizácii nie je rozvinutý natoľko aby dokázal uniesť film na svojich pleciach sám. Magicko realistický aspekt filmu je fajn, celkovo som však mal dojem že by to chcelo ísť trošku viac pod povrch. Napriek tomu ide o obstojnú vec ktorá neurazí. 3.5*.

Určite si viem predstaviť aj látku, ktorá by ma viac chytila za srdce, ale klasickej európskej animácie v celovečernej podobe je v mojich očiach nedostatok, preto som rád za každý kúsok. Páčilo sa mi, že príbeh mal nádych ľudovosti, pôsobilo to na mňa ako povesť skĺbená s modernejším štýlom rozprávania príbehu. 3.5*.

Nechcem samozrejme redukovať tento film pomocou stupídneho zaraďovania do škatuliek - len hovorím, že takto nejak si viem v hlave predstaviť film, ktorý natočí dieťa Scoreseseho a Sorrentina v paralelnom gay vesmíre, kde sa pozeral Paul Thomas Anderson spoza závesu. A pritom je to skôr pocta Rosselinimu - čo ja nemôžem vedieť, keďže som od Roseliniho nič nevidel. Ale znie to ako keby viem o čom hovorím, že?

Tento film je pre mňa ako spomínanie na krásne detstvo. 4.5*.

Jeden z tých filmov, ktoré sa mi páčia viac na papieri ako v realite. Chcel by som sa však naň pozrieť ešte raz, veľa vecí mi uniklo.

Ako doplňujúcu literatúru k tomuto filmu by som doporučil knihu Věci od Georgesa Pereca.4.5*.

Scéna keď Karina pozerá Dreyera v kine sa mi dosť zapísala do srdca.

Najkomerčnejší film Josephine Decker, a zároveň aj ten najhorší. Trademarky prítomné v predošlej tvorbe, ako plávavý pohyb handheld kamery, práca s hĺbkou ostrosti, a prelínanie medzi realitou a halucináciou, resp. predstavou, sú tu prítomné, nie sú však ani zďaleka využité tak dobre ako je u Josephine zvykom. Takisto príbeh a jeho spracovanie je až príliš klasické, a nevyžaduje divákovu pozornosť v takom rozsahu ako by doterajšia tvorba tejto nádejnej filmárky naznačovala. V podstate ide o relatívne bežný film, s kompetentným až zaujímavým spracovaním, príjemným svetlom, decentnou mizanscénou a obstojnými hereckými výkonmi. To je oproti predošlým filmom režisérky pomerne málo.

Povedal som wow!

Páči sa mi juxtapozícia prostého, bežného príbehu, ktorý aj vďaka poňatiu rozprávania cez rozprávača pôsobí takmer až ako ľudový mýt, a prvkov ktoré v takýchto príbehoch nezvykneme vidieť - nezvyklé použitie hudby, unikátne rámovanie záberov, použitie farieb, ale aj samotná exotickosť prostredia do ktorého je príbeh zasadený. Táto kombinácia niečoho veľmi prirodzeného a divákovi dobre známeho, s experimentálnejšou formou, ktorá pôsobí v porovnaní s rozprávaním až artificiálne, mi príde veľmi svieža a dobre zvolená. Takisto hlavná hrdinka rozhodne nie je typickou postavou príbehu o "vzdorovaní systému" - v úvodzovkách preto, lebo mi vlastne príde že je to tak trochu McGuffin. Film je audiovizuálne skutočne nápaditý a do detailu premyslený, s radosťou som hltal každý jeden záber. Forma však neuberá príbehu na sile, naopak skvele ho podtrhuje, a pre milovníka kinematografie bude radosť sledovať tento tradičný príbeh spracovaný so súčasnou senzibilitou pre audiovizuálny aspekt filmu. Vedel by som pridať i drobné slovo kritiky, ale necítim potrebu, nakoľko som zase raz videl film, ktorý spolu s Mother, I Am Suffocating. This Is My Last Film About You, ustanovil v mojich očiach režiséra ako talent ktorého ďalší film budem s napätím očakávať.