boogieman

Uspeje to skôr ako fanfiction pre milovníkov Batmana a anime. Ako film je to pomerne žalostné. Ale ja mám Batmana aj anime rád, takže sa to dalo dopozerať.

Jedna hviezdička za to, že mi to príde tak dementné, až som sa zasmial.

Ikonická séria reklám, ktorá nemá obdobu.

Čo sa týka filmov zameriavajúcich sa na tvorbu konkrétneho umelca, je toto rozhodne jeden z tých lepších čo som videl. Prezentuje sa tu výtvarník Majorie Cameron, do soundtracku, ktorý vkusne dotvára dianie na obrazovke. Samotným obrazom predchádza krátke intro pri ktorom sme kreatívne dopravený do sveta Cameronovej imaginácie. Ak sa vám výjavy tohto maliara čo i len trochu páčia, bude vás tento film baviť. Pekná vec.

Poetický náhľad do života komunity v Hale County, ktorý mi neraz dal spomenúť na Khalika Allaha (je ako prvý uvedený aj v Special Thanks v titulkoch, naviac RaMell Ross je tiež pôvodne fotograf). Selekcia a usporiadanie záberov je intuitívne, v každom sa dá nájsť niečo zaujímavé. Ak by to bolo natočené na film miesto digitálu, zvažoval by som 5 hviezd, ale to je osobná preferencia. Zaujímavosť: Apichatpong Weerasethakul je v titulkoch uvedený ako kreatívny poradca.

Mandicova tvorba je tak odlišná od väčšiny súčasnej produkcie, že mi neostáva nič iné len mať otvorenú hubu. Iste, je to prázdne a sebestredné o ničom vypovedajúce štýlové cvičenie. Je tu však prítomná sloboda a hravosť, ktorá je v súčasnej strnulej dobe osviežujúca a vytvára niečo špeciálne. Pre mnohých to bude len ukážka "umenia pre umenie", pre mňa je však v tej experimentácií duša, hoci je to "pokleslé a stupídne". Možno aj to sa mi páči. Verím, že Mandico vie s čím ide na trh, ale verí, že niekto v tom nájde potešenie a radosť. Nie je to asi až tak dobré ako jeho celovečerný debut Wild Boys, hoci je to podobne obsiahle v rôznych inšpiráciach. 80. roky, pulp sci-fi, b-čkové filmy, filmy o filme, Cronenbergovská telesnosť, a milión ďalších vecí zmiešaných v hrnci, ktorý síce nedáva zmysel, ale mne chutil.

Odpad som nedal len z úcty k avantgarde :)

Skvelý kraťas s podareným konceptom a dobrým spracovaním. Jedna z najlepších vecí čo som od Yanna Gonzaleza videl, aj keď štýlovo úplne odlišná od jeho neskoršej tvorby, spoločné je tu asi len M83.

Pri pozeraní filmov Yanna Gonzaleza mám zriedkakedy pocit, že ide o vyzreté a kvalitné diela ktoré by si zaslúžili viac ako štyri hviezdičky, ale napriek tomu ostávam očarený nad jeho víziou, ktorá naberá s každým zhliadnutým dielom jasnejšie kontúry. Les îles je skvelou kombináciou rôznych motívov a postupov ktoré som videl v jeho predošlých dielach. Stále je možnosť posúvať sa ďalej, a začínam cítiť, že režisér v kariéra dosiahol určitého bodu zrelosti, a tak očakávam s nádejou jeho ďalšie dielo, ktoré by snáď ten punc skvelého filmu mohlo mať.

Už po tom ako som zhliadol môj prvý krátky film od Teda Fendta (Going out), tušil som, že to nebude len ďalší z rady amerických nezávislých filmárov. A s každým ďalším kraťasom sa mi to potvrdzovalo. Short stay je jeho celovečerný debut, ktorý naďalej rozvíja svet a režíjný štýl nastolený v jeho krátkometrážnych filmoch. Netreba tu hľadať silný alebo zaujímavý príbeh, ide predovšetkým o unikátny štýl budovaný viacerými prostriedkami. Film rozpráva o krátkom pobyte Mikea v byte jeho známeho ktorý odišiel na pár mesiacov do Poľska. Rozprávanie je úplne oddramatizované, čo dosahuje režisér viacerými spôsobmi - predovšetkým však začlenením dialógov ktoré vlastne ani nie sú dialógy. Ide o najmenšie možné výmeny slov, ktoré dvaja ľudia medzi sebou môžu mať. Aktéri filmu sú v podstate všetci neherci, a tak toto štýlové rozhodnutie nielen pôsobí zaujímavo ale aj dáva zmysel. Sám režisér povedal - the details that never make it into movies, that’s what I want to try to include more of. - a skutočne - film pôsobí ako zložený zo scén, ktoré by iní režiséri do filmov nikdy nezačlenili. Zábery sú často ustrihnuté v momente kedy by sa v iných filmoch niečo stalo, dialógy nikdy neprekročia hranicu zdeľovania esenciálnych informácií pre postavy. Tie nie sú ničím výnimočné, a prostredie filmu taktiež. Mike stretáva rôzne postavičky zo svojho okolia, a neprežíva s nimi nič zaujímavé. Dramatickým vrcholom filmu je peňaženka nájdená na chodníku. Pomocou tohto prístupu sa napriek tomu režisérovi podarí vybudovať zopár vtipných momentov, humor je tu suchý a zriedkavý, ale prítomný. Film sa odohráva v tom istom svete, a s tými istými postavami ako predošlé Fendtove krátke filmy, ktorých udalosti sú dokonca v jeden moment vo filme spomenuté. To všetko je natočené na zrnitejší film, ktorý dodáva filmovým farbám dušu, a podporuje celkovú civilnosť a nezávislosť filmu. Nič sa tu neudeje, no je to natočené unikátnym spôsobom, ktorý ma fascinuje, a teším sa na to kde sa režisérova tvorba bude ďalej uberať. Naviac to má skvelé tempo a minutáž, film sa vôbec nevlečie, práve naopak. Hoci by to tak mohlo na prvý pohľad pôsobiť, rozhodne nejde o neschopného režiséra, a všetky rozhodnutia ktoré robia film "nudným a o ničom" sú vedomé. Režisér je premietačom vo Film society of Lincoln Ćenter, pravidelne vytvára titulky k raritným francúzskym filmom, prekladá texty francúzskych klasikov (Godard, Rohmer, Moullet) a aby mohol titulkovať niektoré filmy od dua Straub a Huillet, naučil sa po Nemecky. Rozhodne nejde len tak o hociakého režiséra, a myslím si, že v budúcnosti bude o ňom ešte počuť. Toto je totiž americký nezávislý film v tej najčistšej podobe.