curunir

,,BOH NIE JE IZRAELITA." __ Kazantzakisovo ,,Posledné pokušenie" sa okrem prirodzene silnej filozofickej roviny vyznačuje aj bohatou zemitosťou s farbistými opismi vôní zeme a jedla a až prehnaným zdôrazňovaním židovských fyzologických čŕt, medzi ktoré v teplom podnebí patrí aj spotenosť a slabá hygiena. Ježiša vykresľuje ako vybičovaného, pochybnosťami zmietaného panica s dlhými čiernymi kučeravými mastnými vlasmi snažiaceho sa dosiahnuť Boha. Mnoho z toho Scorseseho oku uniká ale nepopieram, že napriek nemalej kritike ma silné vyznenie filmu (prvý raz som ho videl na jar 2006) časom prinútilo stiahnuť aj po knihe (leto 2011). Prehrysť sa nejakými 350 stranami mi napokon trvalo omnoho dlhšie, ako som si myslel a v závere som bol na rovnakých pochybnostiach ako pri filme a nevedel som, ako mám toto dielo zhodnotiť a čo si mám o ňom myslieť. Obsadenie Dafoa do titulnej úlohy bolo dobrou voľbou, pretože svojimi uhrančivými črtami a bohatými skúsenosťami so zápornými postavami vie postave Krista dodať žiadanú rozpoltenosť obyčajného človeka. 4* sú akýmsi kompromisom medzi úžasom a rozpoltenosťou zároveň.

Konkurencia ku Scottovmu ,,Dobytiu raja", za ktorým sa dosť stráca.Celý film je dosť účelovo robený a zameriava sa výlučne na problémy, ktoré prvú plavbu sprevádzali. Tá pokrýva takmer polovicu deja a miestami sa neubráni nudným momentom. Obsadenie je hviezdne a zaujímavosťou je, že prvý v titulkoch je uvedený Marlon Brando, pritom sa počas celých dvoch hodín neobjaví na viac ako 5 minút. Film bol nominovaný na 6 Zlatých malín vrátane nominácie pre najhorší film a jedno ocenenie pre Toma Sellecka ako najhorší herec vo vedľajšej úlohe sa mu podarilo aj získať. Vo finále by som tento pohľad na slávneho moreplavca neoznačil za katastrofu a síce nie som znalec histórie odievania, ale kostýmy na mňa pôsobili prinajmenšom svojsky (nevravím, že sa mi nepáčili).

Jedna s prvých známych telenoviel, ktorú u nás sledovali skoro všetci. Počul som že na konci, keď už Esmeralda vidí tak jej milí, tuším sa volal José Armando?, spadne s koňa a oslepne. To je teda super koniec. Z recesie dávam 1*, lebo vznikli aj horšie veci.

Rád by som si to pozrel. Jeden známy mi hovoril, že to dostalo 6 Oscarov (samozrejme erotických). Neviem čo je na to pravdy, ale vyhralo to 3 druhy ocenení a jedno z nich dokonca v ôsmych kategóriach vrátane najlepší európsky film.

,,NENECHÁME SA NA TOMTO OSTROVE ZOŽRAŤ. PRINESTE SPREJ NA MOSKYTOV!" __ Ako aj pre iných, i pre mňa jeden z filmov môjho detstva, u ktorého ešte pred jeho pozretím prezeral obrázky z nejakého starého komiksu (ešte som nevedel čítať), kde Konga porazili tak, že sa pošmykol o šupku z banánu. ,,Nečakaný" filmový koniec bol samozrejme potom pre mňa ozajstným šokom a ani Jacksonovi sa v novej verzii nepodarilo Konga ,,uzemniť" tak krvavo ako tu. Určite zato môže aj fakt, že na dvoch nohách chodiaci Kong je postupom času vo filme čoraz viacej ,,poľudšťovaný" a odpustiť sa mu dajú aj niektoré jeho drobné prehrešky. Z nešvárov filmu by som spomenul predovšetkým réžiu, ktorá rozhodne mohla byť viacej angažovanejšia, no Jessica Lange je vážne kus a spolu, s občas prechytralým, Bridgesom tvoria veľmi pekný pár. Spomenul by som ešte naozaj výbornú kameru a John Barry vie miestami svojou hudbou navodiť tiež dobrú atmosféru. O samotných efektoch tu už bolo napísané dosť a myslím, že Oscara dostali zaslúžene (v Kongovej koži bol navlečený budúci držiteľ 7 (!) Oscarov, maskér Rick Baker) . To, že už dnes nikoho neberú sa dá pochopiť a ktovie ako sa budú ľudia o 35 rokov pozerať na novú verziu. Prostrednú verziu príbehu Veľkej opice, ktorá viac než na banánoch fičala na blondínkach, považujem po tej pôvodnej za druhú najlepšiu. Ani Jacksonovi a ani Guillerminovi sa síce nepodarilo všetko dokonale, druhá verzia mi však predsa len srdcu bližšia a má aj niekoľko slušných hlášok. ,,PEKNE PRIBLBLÉ NÁBOŽENSTVO. KŇAZ SA PREVLEČIE ZA OPICU A ZAŠUKÁ SI. " (napísané 4. 7. ´09)

Pomerne vydarená exkurzia do bájnych čias, ktorým vládli olympskí bohovia. Legenda Lawrence Olivier si nezahral nikoho menšieho ako samotného boha Dia. O triky sa postaral Ray Harryhausen a predstavil nám v ňom celé panoptikum ,,vtedajších" príšer (keď som bol malý NAJVIAC SOM SA BÁL KRAKENA). Ich príchodom by si film zaslúžil väčšiu gradáciu (do istej miery sa to dá pochopiť oklieštením vtedajších trikových možností). To platí aj o Perseovými súbojmi s nimi a celkovo o deji. I keď to je rozprávka môjho detstva i dnes môžem dať bez väčšej nostalgie 4*. Nech žijú staré grécke báje!

Jeden z najlepších filmov histórie. Brilantný scenár o súboji geniality s priemernosťou, precízna výprava, k tomu excelentné herecké výkony a až plasticitou sa vyznačujúce zábery Miroslava Ondříčka. Je však nutné poznamenať, že Salieri ako dvorný skladateľ nemohol byť a ani nebol tak neschopný ako tu býva ukazovaný (jeho žiakom bol napr. Beethoven). Úžasne dokonalá pocta klasickej hudbe. 100%.

,,ŽIVOT MÁ VÄČŠIU PREDSTAVIVOSŤ, AKO SI NOSÍME VO SVOJICH SNOCH..." __ Jeden z mojich najobľúbenejších filmov, ktorý bol pre mňa paradoxne pri prvom pozretí skôr sklamaním. Vtedy by som ho ohodnotil na 3*. Až keď som si ho pozrel druhý krát a následne znovu na videu, spoznal som výnimočnosť tohto diela, ktorého mimoriadnosť netkvie iba vo výročí pre ktoré bol nakrútený. Neviem, prečo je tu viacerými toľko odsudzovaný, veď podľa mňa sa jedná o jeden z vrcholov tvorby Ridleyho Scotta. ,,1492" oplýva množstvom prekrásnych, zarámovania hodných obrazov (vyplávanie, dvíhanie zvona...) a také stretnutie Kolumba a Beatrix po rokoch má v sebe toľko romantiky, že by mu ho mohol ktorýkoľvek slaďák závidieť. Depardieu hrá postavu slávneho moreplavca naozaj zanietene, škoda len jeho hrozného prízvuku (možno sa to podpísalo pod prepad filmu a zrejme mal radšej byť predabovaný), čo sa však kompenzuje v českej verzii dobre nahovorený Pavlom Soukupom. Hudba? Nepovedať aspoň niečo o nej by bolo barbarstvo a zároveň nosenie dreva do lesa. Poznal som ju už ako malý chlapec, dávno predtým, než som film videl, pretože vysielanie v TV je priam sviatkom (čo je vlastne dobre). Azda najlepšou hudbou, aká bola pre film zložená dosiahol Vangelis genialitu a zabezpečil si nesmrteľnosť nielen medzi poslucháčmi soundtrackov. Svojím štýlom by sa do historickej snímky pritom vôbec nemala hodiť, čo by mohlo byť odpoveďou na otázku, prečo nebola nominovaná na Oscara.

Boa verzus pytón je zvláštny prípad. Keď som ich videl prvý krát, myslel som si, že sa dívam na asi najhorší film, aký som kedy videl, dokonca som ho ani nedopozeral (vydržal som sa kochať do prvej reklamy, čiže ani nie polhodiny) a aj keď som milosrdne uvažoval o 1*, dal som nakoniec odpad! Prečo to tak vtedy z môjho pohľadu bolo?: Počítačové triky niekde na úrovni dinosaurov (a to nechcem urážať pravek) a scenár plný demetného humoru (reportér, ktorý vidí za všetkým útok Ál-kájdy). Neskôr som si tento žáner obľúbil a keď film vysielali znova v TV dal som mu druhú šancu. A urobil som dobre. Milovníci podobných "Z" produkcií si prídu na svoje a tí ostatní, ktorí nikdy nepochopia, že forma akou sú tieto diela nakrútené sú len posmešné zámery tvorcov sa predsa nemusia dívať (aspoň nie celý čas). 2* dávam aby som príliš nenadhodnitil, každopádne 40-50% hodnotenie je reálnym a pomerne triezvym ocenením ,,preukazovaných kvalít". (komentár prerobený 22. 1. ´13)

,,ČO NÁS NEZABIJE, TO NÁS POSILNÍ." __ Conan je niekde na polceste medzi 3* a 4* a stále sa neviem poriadne v hodnotení rozhodnúť. Film má parádnu myšlienku, inšpirácia Nietzscheho filozofiou ,,nadľudí" je výborne zvolená (Führerovi by sa Conan určite páčil), škoda len, že nemá viac ,,vznešenejší" scenár, v ktorom sa mnohokrát výrazne stráca podstata. K samotnému osadenstvu: na Zlatú malinu nominovaný Schwarzenegger hral zádumčivo i štandardne, možno najlepšie ako vedel. Výborní sú však v drobnej roličke Max von Sydow a predovšetkým James Earl Jones. K Poledourisovmu výtvoru, údajne vyhlásenému za ,,matku soundtrackov" sa snáď už nedá napísať viac. Strhujúce dunivé chorály celú snímku len vyvyšujú a tak jej prospievajú. Ešte príde čas, keď sa tento film stane oslavovaným klenotom.