curunir

odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! odpad! ...

Prvotriedna sr**ka, ktorá nepotrebuje žiaden bližší komentár.

Rozhodne nič prelomové, ale dá sa na to príjemne pozerať. Kabir Bedi síce nie je v takej forme, ako pred tridsiatimi rokmi, aj scenár je dosť naivne a smiešne napísaný, ale všetko vyvracia pomerne svižný dej, kde sa neustále čosi deje a sympatická hudba. Herci odviedli svoju robotu tak, ako vedeli. Bedi je bezpochyby zabehaný, zato predstaviteľka Lady Dory (Vittoria Belvedere) s rôznymi feministickými myšlienkami pôsobí natoľko hlúpo, až vzbudzuje podozrenie, či sa náhodou skutočnosti o prefarbenú blondínu. Postava popleteného a komického fotografa Alfréda (Clive Riche) je (povinným) príjemným spestreným, zato zbytočná prítomnosť Franca Nera je len pre väčšiu ,,hviezdnosť". Miniséria chcela nadviazať na zašlú slávu niekdajších filmov a aj keď sa jej to úplne nepodarilo, aspoň sa na nič nehrá, čím v konečnom dôsledku nijako neurazí. (7. komentár k filmu)

Keď som tento film videl prvý krát bol som úplne unesený, musel som to predýchavať a hovoril som si, že niečo tak geniálneho som ešte nevidel. Vtedy by som dal Moulin Rouge aj 6*!!! Keď som to videl druhý krát, tak nastal úplný zlom. Bol som rád, že som ho dopozeral (možno na tretí krát sa my to zase bude páčiť). Film bol šlalene zostrihaný, miestami trápne komický až dehanestujúci, kostýmy a výprava (viacej by si ho zaslúžil Pán Prsteňov) odporne gýčové. Taktiež kopírovanie hudby od iných interprétov (Queen) bolo dosť neoriginálne a v muzikále mohlo vzniknúť viac pôvodných piesní. Musím však pochváliť skvelý výkon Nicole Kidman a jej záverečné vystúpenie je naozaj veľkolepým zavŕšením filmu a tiež aj tragickým. Ešte sa mi celkom páčili niektoré nápady ako napríklad spievajúci fúzatý mesiac alebo revolver, ktorý sa odrazil od Eifelovky. Možno, že si tento film zaslúži odo mňa vyššie hodnotenie ale čo už, jednoducho muzikály akosi nemusím.

,,POVEDZTE MI, ČO MÁ V ŽIVOTE CENU?" ,,V ŽIVOTE CENU? ...NO ČLOVEK, VEĎ LEN ČLOVEK." __ Strhujúca výpoveď o svete, ktorý už takmer úplne zanikol označovaná za najlepší film našej dokumentárnej tvorby, čo je aj podľa všetkého pravda. V krásne zrozumiteľných svedectvách starých ľudí sa zrkadlí ich prostá životná filozofia. Zrejme najsilnejšia je časť s mužom, pre svoje nemohúce nohy štverajúceho sa po štyroch, ktorý si i napriek tomu dokázal sám postaviť dom. Odtiaľ je aj tron-ov citát.

Sprostý seriál, ktorý je narozdiel od Xeny o niečo lepší aspoň v tom, že sa zakladá a reálnej postave z gréckych báji. Výprava je absolútne nulová, vidieť že tvorcom nezáležalo ani trochu aby sa dej odohrával v prostredí, ktoré mu prináleží. Jedna zaujimovosť na záver: tie otrasné, dehanestujúce a až smiešne kostýmy navrhlovala Ngila Dickson, ktorá si neskôr odniesla Oscara za najlepšie kostýmy za film Pán prsteňov: Návrat kráľa.

Zabijácka klasika. Čo viac dodať?

Film nie je ničím výnimočný, skôr patrí k priemeru medzi rôznymi verziami tohto slávneho Hugovho románu. Inak maska Anthony Hopkinsa je skvelá a jeho výkon taktiež. Pri záberoch s ním vyžaruje z neho ľútosť, súcit a človeku sa tisnú slzy do očí. (4. komentár k filmu)

Dávam 1*, možno si to tento seriál nezaslúži, ale patrí ku klasike žánru a tá Thalia, radosť sa pozerať!! :-)

Pre mňa osobne najlepšie zo Sindibádových dobrodružstiev, aj keď neskoršie dva filmy zo 70. rokov mali o poznanie temnejší charakter. Vďaka krátkej dĺžke zhrnul rutinérsky režisér všetko podstatné (a nie je toho až tak málo) a odbremenil príbeh od zbytočných naťahovačiek a hluchých miest. Je pravdou, že napr. bez vzbury námorníkov by sa film úplne obišiel, na druhej strane však zvyšuje jeho dobrodružný charakter. Gro všetkého však spočíva v trikoch Raya Harryhausena a tie sú napriek staršiemu dátumu stále fascinujúce a atraktívne. Súboj Sindibáda s kostlivcov je priam ikonický a v Harryhausenovej tvorbe mu patrí zvláštne miesto a drak je najväčšou ozdobou filmu - akurát je zvláštne, že pri súboji s kyklopom na neho nevyšľahol oheň. Takéto a iné nedostatky spojené napr. so zvláštne sa meniaci lokáciami Collosy ale vynahrádza výborná hudba Bernarda Herrmanna, krásne podfarbujúca rozprávkovo-mystickú atmosféru príbehu. Toto je jeden z mála filmov, na ktoré sa dívam s rovnakou chuťou, ako keď som bol malý chlapec.