curunir

Krátky animovaný film ťažiaci s relatívneho úspechu inak skôr veľmi piremerného Madagaskaru je ako to už častokrát býva omnoho lepším filmom. Veľkou devízou sú hlavne skvelo vykreslené charaktery postáv štyroch tučniakov, kde sme behom necelých 12 minút skvelo oboznámený s ich základnými vlastnosťami. Ak by som mal určiť najlepšiu postavičku, tak je to určite ,,mozog" a riadiaci článok Skipper. Na rozdiel od Madagaskaru sa dá tento filmík pochváliť aj nápaditým a originálnym dejom nepostrádajúci všetok ten skutočne vtipný humor ktorý tropickému ostrovu chýbal, okrem toho mu nechýba spád a patričná dávna akčnosti. Nakoniec sa potom pozastavujem nad tým, ako to, že tento skvost svojho žánru úplne unikol akýmkoľvek nomináciam či iným oceneniam, keď podľa môjho skromného názoru mohol siahnuť aj po ocenení najvyššom - zlatom plešivcovi. KABOO!

Je to už veľmi dávno, čo som videl film Vzbura pretoriánov, tu uvádzaný v poetickejšom talianskom názve La Rivolta dei pretoriani. Film je ďalším z rady béčkových sandálových eposov, ktoré sa v dekádach 50. a 60. rokov tak rozmohli. Ak mám pravdu povedať, na presný dej su už spomínam veľmi matne. Film je zasadený do starovekého Ríma ovládaného krutým cisárom Domitiánom (pravdepodobne vzor cisára Domiciána žijúceho v rokoch 51-96 n. l.) za ktorým neohrozene stojí jeho telesná garda - pretoriáni (v dnešnej dobe známy skôr vďaka Scottovmu Gladiátorovi). Hlavnú úlohu vytvoril pretorián Velerio Rufo (Harrison), ktorý sa postupne proti despotickému Domiciánovi vzbúri a pridá sa k nemu aj časť pretoriánov a v záverečnom boji dosiahnu svojich cieľov. To je približný stručný výklad deja, možno trocha pozmenený. Historicky je film pravdepodobne úplne mimo, každopádne o to v ňom asi ani nešlo. Pred dobrými 10 rokmi ho vysielala slovenská Markíza, osobne by som si reprízu veľmi rád znova pozrel a utvrdil tak svoje konečné ohodnotenie, ktoré by teraz bolo myslím veľkou trúfalosťou. Tento komentár určite nie je ideálny, avšak už dlho som rozmýšľal, čo o tomto filme napísať, nakoniec to dopadlo takto. Hawk. (3. 5. ´08) __ (DOPLNENÉ 9. 10. ´10) Znova videné 7. 10. ´10. Film je taký aký je, rozhodne nie bez chýb. Staré talianske sandále ale zbožňujem.(27. hodnotenie,1. komentár k filmu)

Jeden z menej známych a menej vydarených Coppolových filmov. Nakrútenie filmu o síce menej známej, avšak nijak bezvýznamnej osobnosti americkej priemyselnej, či skôr automobilovej histórie bol istotne dobrý nápad, problém je v tom, že Coppola aj napriek mnohoročným skúsenostiam,  či už nešťastnou náhodou alebo vlastným pričinením, vytvoril skôr priemerné dielo. Problém je už v jeho zbrklom podaní (začiatok vyzerá tak, ako kedy sa jednalo o 2. časť 2-dielneho filmu), ktoré malo skôr charakter dobrodružného filmu, vďaka bláznivému Jeffovi Bridgesovi v klobúku som si nemohol pomôcť s predobrazom Indiana Jonesa. Rýchle tempo filmu veľmi neprospieva, pri jeho sledovaní som si spomenul na Letca a milým potešením bola jeho krátka spojitosť s týmto filmom. Krátka scéna s Howardom Hughesom (skvelý Dean Stockwell, väčšia podobnosť ako u DiCapria) má svojou temnosťou až horovový nádych, Hughes pôsobí až mysticky a pre mňa bola táto pasáž jedna z najlepších vo filme. Veľmi som zvažoval svoje hodnotenie, malo by byť niekde okolo 3,5* avšak ako som už povedal ak by sa Coppola viacej posnažil, výsledok by mohol byť omnoho iný - lepší.

Myslím, že tento film sa dá právom označiť za jednu z najzásadnejších snímok kinematografie. 93´ bol pre Spielberga naozaj veľmi dobrý, priam až osudový ročník. Vyprodukoval 2 nespochybniteľné filmy, o ktorých sa neskôr vyjadril tak, že Schindlerov zoznam venuje ,,svojmu národu" a Jurský park nakrútil zase pre svoje deti. A pocta mu tiež patrí z dôvodu, že nakoniec boli obidva filmy vyznamenané 10 Oscarmi a takýmto úspechom sa nemôže pochváliť len-tak niekto. Jurský park som prvýkrát videl asi ako 5-6 ročný, keď ho rodičia krátko nato ako to bolo možné požičali vo videopožičovni. V ten istý deň som videl aj ,,Na kométe", ktorý tiež disponoval dinosaurami a veľmi sa mi páčil, takže od Jurského parku som očakával niečo veľmi podobné. Lenže to bolo iné kafe. Film som ako tak dopozeral, lenže tú noc som sa tak bál ako nikdy v živote a vôbec som nemohol zaspať v domnienke, že ma podobne ako pána na záchode zožerie tyranosaurus. Dokonca som si ustlal v predsieni, aby ma náhodou nedočiahol cez okno. Dnes je z toho už iba úsmevná nostalgická spomienka pri ktorej ma vždy napadne, čo všetko mi rodičia ako malému dovolili pozerať. :-)

Dvomi slovami: úžasne krásne. Jakubiskova poetika sa mieša s trpkou iróniou (jedna z najlepších scén je s perníkovým Stalinom) a ako hovorieval starý Berousek: KTO NEMĚL ZRZAVOU, NEVÍ CO JE TO LÁSKA.

Tento film je vlastne prvý, ktorý som mal možnosť od tohto filmového mága vzhliadnuť celý. Musím povedať, že na máloktorom filme je vidieť s akou veľkou láskou je nakrútený a Amarcord patrí práve medzi takéto filmy. V prvom rade sa Fellinimu podarilo úžasné vykresliť atmosféru dobu, jej nevinnosť a zároveň osudovosť v obrazoch rastúceho fašizmu a zaslepenosťou tejto ideológie v kontraste s množstvom humorných a komických situlácii z mladosti. Najviac som sa pobavil na úžasnej hádke typickej talianskej rodiny v kuchyni (podľa mňa najlepšia scéna s filmu), okrem toho sú tiež nezabudnuteľné čuranie v triede a prsia pani trafikantky. Čo však spôsobilo to, že film tu má ZATIAĽ odomňa 4*? Je to akási občasná rozvláčnosť deja najviac citeľná v druhej polovici filmu, kedy sa miestami zdá, že Fellinimu dochádza dych, čo je možno spôsobené, že sa venuje viac závažnejším témam. Film taktiež nemá v podstate žiadnu hlavnú postavu čo tiež považujem skôr za mínus. Amarcord sa zvykne porovnávať s novšou Malenou, ktorá však býva hodnotená ako menej vydarená oproti Amarcordu. Pre mňa osobne však toto tvrdenie neplatí i keď nepopieram, že raz sa jej možno tento film vyrovná.

Moje utvrdenie v tom, že nemám rád muzikály sa tu iba viacej potvrdilo. Samozrejme musím pochváliť úžasnú vizuálnu stránku filmu (kamera, výprava, masky, kostýmy) vďaka ktorej (a nielen vďaka nej) prvých cca 40 minút filmu šľape ako hodinky a má parádny záber k čomu v nemalej miere prispieva aj úžasná Weberova hudba. A vlastne tá hudba je aj určitým kameňom úrazu. Na jednej strane film oplýva prekrásnymi piesňami (Angel of music, Music of the Night...), na druhej stane je ich miestami až príliš (spieva sa aj vyše 85% filmu) a tak sa akosi stráca príbeh a hĺbka, navyše príbeh je s časti nedopovedaný (úplne zbytočná je druhá dejová línia keď je Raoul starý a Christine je už po smrti) - aspoň mne osobne to tak prišlo. To čo filmu asi najviac škodí je jeho dĺžka a mnoho nudných scén, k čomu prispievajú aj skôr priemerné herecké výkony až na excelentnú Emmu Rossum. Na istú obranu Fantóma opery musím tiež povedať, že sa jedná o jeden z (naj)lepších muzikálov, aké som zatiaľ videl.

Tento film možno označiť za typický béčkový produkt o čom svedčia aj jeho neveľké kvality. Keď som ho videl prvýkrát tak sa mi celkom pozdával, ale po ďaľšom a ďaľšom vzhliadnutí sa iba utvrdzujem v tom, že okrem pekne naservírovaním kostier či iných predtým žijúcich zvyškov Argonautiky nemá tento film naozaj čo ponúknuť. Herci sú veľmi nevýrazní a dosť nesympatický, navyše sú im dosť nemotorne vkladané do úst akože vtipné hlášky na odľahčenie napätej situlácie avšak veľmi sa to nedarí. Samotné spracovanie chobotnice (takéto niečo ale určite nežije) aj napriek otrasnej digitálnosť je vcelku zaujímavé dochvíle, kým sa neukáže v plnej svojej kráse, kedy som sa dosť pobavil. Film bol vyloženým prepadákom a dobre mu tak, veď v ňom nebolo vidieť nijaký náznak nápaditosti (snáď treba pochváliť iba hudbu Jerryho Goldsmitha) a ešte sa aj pokúšal o pokračovanie. Čo teraz?

112 sekundový filmík či skôr dokument o krotení medveďov. Tie však pôsobia trocha zavádzúco a miestami mi pripomínali zamaskovaných ľudí, k čomu v nemalej miere prispieva aj kvalita obrazu. Vo svojej dobe slúžil ako svedectvo, dnes je ho už ťažko niekam obsahovo zaradiť a nevyznieva tiež nijak originálne či umelecky.

Nadmieru vydarený film sledujúci síce nie natoľko významné, ale o toľko činné odbobie Sira Winstona Churchilla. Už samotný názov je predzvesťou, o čo pôjde. Film sa viacej sústreďuje na Churchillov osobný život v jeho ,,podvečere", neistú budúcnosť a s tým spojené obavy, čo na pôsobivosti získava hlavne výborným výkonom Alberta Finneya a v závere vykračuje v ústrety veľkého vodcu anglického ľudu počas najväčšieho vojnového konfliktu v dejinách. Veľmi pekne je vykreslený vzťah k jeho milovanej žene Clemmie, okrem nej treba oceniť aj vedľajšie výkony hercov ako Jim Broadbent, Linus Roache či Ronnie Barker ako Churchillov komorník. Ocenenia tromi cenami BAFTA (herec - Finney, masky a výprava), tromi cenami Emmy a dvomi Zlatými glóbusmi (najlepší TV film a herec) sú dostatočnom zárukou na to, aby tento film dostal plný počet v hodnotení.