curunir

Spielberg tu ukázal, že okrem veľkorozpočtových akciou nadupaných kinohitov vie nakrúcať aj jednoduché, skromnejšie a o to príjemnejšie filmy. Terminál má v označení žánru aj komédiu, na začiatku sa tak aj tvári i keď niektorí humor mi prišiel skôr trápny (vysvetlenie situácie v Krakozii na balíčku s čipsami), postupne sa z neho stáva priam až dojemný film. Tom Hanks zahral svoju úlohu vcelku dobre, tie tipy na okraji spoločnosti mu idú (inak samotná myšlienka predstavy života na letisku, kde vám nikto nerozumie je pre mňa hrozivá až nepredstaviteľná). Catherine Zeta-Jones mi zase prišla akási neprirodzená (kto vie, kto bol v castingu miesto nej?). Čo ma trocha prekvapilo, boli všelijaké Hanksove prestavby letiska (pochybujem, že by sa niečo takéto mohlo robiť) a aj odhalenie dôvodu prečo do USA priletel je i keď s časti naozaj dojemné, vo výsledku skôr pobaví a je vskutku detinské.

,,NIE SI MŔTVY?" ,,TECHNICKY SOM NIKDY NEBOL ŽIVÝ." __ Film, ktorý aj napriek niektorým výhradám rozhodne stojí za pozornosť. Námet ako detektívny príbeh z roku 2035, kde hlavným podozrivým je robot, ktorý je naprogramovaný na 3 základné zákony je vskutku vítaný. Trocha som bol však prekvapený (a tiež považujem skôr za mínus), že príbeh bol tradične obohatený o robota (pripomínal mi Christophera Walkena) s ľudskými citmi a naopak Will Smith pôsobí občasne až veľmi umelo. Navyše Smith sa hrá na ťažkého frajera, ktorý by strčil do vrecka aj Jacka Sparrowa, avšak na jeho hláškach sa dá pousmiať len veľmi málo a sú až príliš účelové. Vizuálna stránka je zaujímavá a pôsobivá, avšak efekty sú miestami až prehnane okaté a nominácia na Oscara ma v tomto prípade veľmi prekvapila. Trocha je škoda, že film je až príliš komerčnou záležitosťou, pretože téma , ktorú spracováva má podľa mňa naozaj hĺbku a posolstvo a ak by bol schopnejšie nakrútený, mohlo sa jednať priam o revolučnú snímku. I keď sa tak nejedná o nič prelomové, film má vcelku príjemne prekvapil a hodnotenie nie je ani nijako prilepšené.

No, vlastne aj teraz rozmýšľam, aké hodnotenie by si tento film zaslúžil. Tu má podľa mňa trocha prehnaných 65%, u mňa je to niekde medzi 2* - 3*, ale keďže sa mi viac-menej páčil viac ako Saw prilepšujem. Každopádne má tento film veľa protipólov. Na jednej strane považujem vraždiacu bábku za celkom originálny nápad, na druhej stane sa postupné odkrývanie celej záhady stáva skôr priemerným a mnohokrát obomletým námetom. Samotnému filmu viacej prospieva prvá polovica keď sa drží viacej skôr v detektívnom žánri, postupne keď začína spadať do hororvej sféry sa jedná skôr o obyčajnú lakačku, ktorá akurát nezamrzí potokmi krvi a množstvom mŕtvol. Inak aj samotný scenár je dosť nedotiahnutý a značne deravý, na postave Jamieho otca mi už hneď od začiatku niečo nesedelo, navyše veľmi divne vyznel fakt, že už dlho spolu nehovorili (Jamie napr. nevie , že otec utrpel mŕtvicu), ale otec vie, že Jamieho žena je mŕtva. Tiež samotná postava Mary Shaw je veľmi náznakovo vykreslená, vlastne ani nevieme, či bola bruchovravkyňa alebo či naozaj zabila malého chlapca. V závere sa potom režisér Saw svojim klipovým zostrihom a celým vysvetlením nezaprie a bol som tiež trocha nečakane prekvapení.

Možno že tomuto filmu uškodilo rovnako ako aj Barake, že filmy s podobnou tématikou som videl vlastne hneď po seba, čiže celkový efekt sa nedostavil v požadovanej norme, či skôr na vyše 90 % hodnotenie sa mi zdal byť dosť slabý vzhľadom k tomu, že som v ňom nevidel žiaden hlbší význam. Na začiatku sa film tvári veľmi mystickým dojmom, ponúka zaujímavé obrazy Stonehengu a egypských pyramíd za sprievodu dobre sa hodiacej hudby, postupne sa však aby si berie na starosť aj ďaľšie prostredia, stáva sa z neho skôr priemer, skrývajúci sa za peknými obrázkami a hudbou, pričom najviac sa sústreďuje (ako to aj vyplýva z jeho názvu) na svetlo a pohyb telies (oblaky, Slnko), plynutie času a tiež aj na život vo veľkomestách (pravdepodobne najlepšia časť filmu). S toho potom paradoxne vyplýva, že aj napriek 40 minútam má film som rozvláčne tempo a nemá čím výraznejšie zaujať a viac ho treba brať ako úctu k režisérovmu prvému filmu.

Film s nie až tak krkolomným názvom Baraka sa mi podarilo vzhliadnúť krátko po Koyaanisqatsi (už aj toto slovo viem vysloviť v pohode) a moje reakcie boli veľmi podobné. Bez komentára, len za pomoci hudby a obrazu vyrozprávané svedectvo o živote na našej planéte. Klady filmu sa v podstate rovnaké ako u Koyaanisqatsi, takisto sa mu dá čokoľvek len veľmi ťažko vyčítať, ale ak by som mal vybrať lepší film, tak ním je určite Koyaanisqatsi. Najväčšia časť Baraky sa sústredí na život v juhovýchodnej Ázii, to by bolo celkom v poriadku pokiaľ by sa občas neobjavovali aj obrazy z afrického prostredia sledujúce tradičné zvyky domorodcov. Tejto rozhádzanosti prostredia som veľmi nerozumel a takisto potom s toho vyplíva to, že posolstvo Baraky sa mi hľadalo omnoho ťažšie, akoby ani nebolo, alebo sa veľmi efektne skrývalo za obrazmi. Tiež musím povedať, že Baraka aspoň s môjho pohľadu pôsobí viacej komerčnejším dojmom, čo vôbec nevidím za tím, že by vznikla až neskôr po Koyaanisqatsi. Baraka má tiež trocha dlhšiu stopáž, takže som sa miestami umeleckej stránky naozaj presýtil a začal som sa aj nudiť. Každopádne sa však jedná o ambicióne dielo a možno časom tento film docením natoľko, že mu plné hodnotenie udelím.

Okomentovať tento film som sa zmohol až takmer po mesiaci od jeho vzhliadnutia a aj napriek tomu sa mi veľmi ťažko hľadajú slová. Zaujalo ma, aké rozdielne názory tu naň sú.. Koyaanisqatsi je niektorými chválené do nebies, druhí v ňom naopak nič nevidia, ďalší zase nevedia film presne posúdiť, pretože mu neporozumeli. Ak mám pravdu povedať aj ja som mal s tím určité problémy. Tkvie to v tom, že Koyaanisqatsi má vlastne celý rad posolstiev a množstvo myšlienok, takže každý si ho môže vyložiť podľa svojho. Za všetkým je samozrejme originálne a takisto úchvatné spracovanie filmu (ťažko ho nazvať len čisto dokumentom) spočívajúce v syntéze obrazu a zvuku, bez akéhokoľvek použitia komentára. Čo sa týka hudby Philipa Glassa - myslím, že je jedna z autorových najlepších a depresívnou by som ju určite nenazýval. Skôr by som ju označil za meditačnú a miestami až hypnotickú, pričom samotný soundtrack sa počúva tiež celkom dobre. Ako tu už bolo spomínané, najväčšie zásluhy si kameraman a strihač v jednej osobe Ron Fricke (Baraka), ktorý nasmímal úžasné neopakovateľné obrazy a ak mám pravdu povedať viacej ma zaujali tie z mesta ako z prírody, predovšetkým až postapokalyptická vízia sídlisk, ktoré sa idú rúcať či obrazovo prekrásne pristávanie lietadla. Strih sa potom najviac predvádza v scénach z mestského prostredia, kde skvelo ukazuje jeho uponáhlaný a stereotypný štýl života. V závere potom už treba iba povedať, že film si aspoň s môjho pohľadu plné hodnotenie zaslúži, veď práce na ňom trvali takmer 10 rokov jeho výpovedná hodnota je snáď omnoho väčšia než keby obsahoval akýkoľvek komentár.

Najprv by som mal povedať, že prvú časť tohoto ,,filmu" som doposiaľ nevidel (ani potom netúžim) a k dvojke som sa dostal len čistou náhodou. I keď v pokračovaniach väčšinou býva niečo, čo spojuje predchádzajúci diel, Resiident Evil nič také nepotrebuje, čo je na jednej strane aj fajn a tiež si myslím, že ak by som videl aj jednotku moje hodnotenie by nebolo pravdepodobne nijak zvlášť pozmenené. Samotný film je béčko najhrubšieho zrna (alebo aj niečo viac) a snaží sa vykrádať všemožne čo sa len dá. Zombíci, vírus, zmutované beštie, kde všade som to už videl? Aspoň aká-taká dejová línia tu je v podobe záchrany malej dcéry vedca. Inak Milla Jovovich je jedna z najhorších herečiek aké poznám, vyzerá ako z koncentráku ale silu má za 10 chlapov, okrem toho aj jej inštinkty ala Ripleyová sa mi vôbec nepáči, rovnako ako všadeprítomné spamaľovanie husárskych kúskov s príšernými zvukovými efektami a klipovým strihom. Zdá sa, že u tohto filmu snáď ešte viac platí, že niektoré filmy stačí vidieť naozaj iba raz.

Na hallmarkovské pomery táto apadtácia slávneho príbehu A. C. Doyla nepodapla až tak zle. Atmosféra je niekedy celkom pôsobivá i keď so staršou verziou s roku 1983 sa nedá porovnávať, čo je do istej miery zapríčinené aj miestami naozaj veľmi lacnou televíznou produkciou. Matt Frewer ako Sherlock Holmes pôsobí trocha plocho a nevýrazne, zato musím povedať, že Kenneth Welsh je dokonalou ukážkou toho ako som si Dr. Watsona predstavoval. Niektoré pasáže sú značne pozmenené a na konci i trocha zidealizované, no v konečnom dôsledku je to jeden z lepších filmov, ktorá táto televízna spoločnosť vyprodukovala.

Myslím si, že tento film si rozhodne nezaslúži až také veľké odsudzovanie. V poslednom desaťročí minulého storočia sa vlna žánru výpravných filmov vzniesla hlavne vďaka Gibsonovmu Statočnému srdcu a Scottovmu Gladiátorovi (oba filmy získali zhodne po 5 Oscarov vrátane kategórie najlepší film) A na vlne ktorú rozpútal Gladiátor sa poľahky zviezol aj ďalší konkurenčný veľkofilm Patriot. Mel Gibson chcel naviazať na úspech svojho Braveheart a nakoniec to aj vďaka tomu, že film nakrúcal nemecký režisér (myslím, že práca Michaela Baya by dopadla skôr katastrofálne) nedopadlo až tak zle. Gibson sa svojej úlohy zhostil naozaj s veľkým nasadením, avšak ešte lepšie sú skôr vedľajšie postavy ako excelentný Jason Issacs a trocha menej využitý Tom Wilkinson. Tiež treba pochváliť výbornú kameru a tradične skvelú hudbu Johna Williamsa, v ktorej však bol trocha cítiť Narodený 4. júla. Okrem toho má film aj niekoľko naozaj pôsobivých scén ako Gibsonovo zmasakrovanie malého anglického regimentu či vypálenie kostola. K horším stránkam Patriota zase patrí trocha prehnaná dĺžka i keď o vyložene nudných pasážach sa nedá hovoriť, taktiež si niektoré postavy mohli odpustiť zidealizované kecy o svete, kde si všetci budú pred Bohom rovný, samozrejme s patričnou dávkou vlastenectva, ktorá však nie je v konečnom dôsledku až taká kŕčovitá. . Suma sumárum rozhodne žiaden prelom v kinematografii (takisto nemožno označiť ani Gladiátora), každopádne aspoň pre mňa film, ktorý si vždy znova rád pozriem.

Ak mám pravdu povedať k tomuto filmu som sa dostal až teraz ,,na staré kolená" , čoho do istej miery aj trocha ľutujem aj mi je to jedno. Dnes už sa film okrem klasiky dá označiť za skôr priemerný i keď jeden z najslávnejších počinov Disneyovho štúdia, pričom jeho najväčším motorom je vydarená hudba Hansa Zimmera patrične ocenená Oscarom, Zlatým glóbusom, cenou BAFTA či Emmy, i keď práve toho Oscara by som mu radšej dal za Gladiátora. Inak samotný príbeh žiadnou originalitou nekypí i keď animácia je naozaj excelentná, čo však už nejde povedať o charakteroch jednotlivých postáv - mladý Simba mi pripomínal (hlavne účesom hrivy) nejakého sprostého frajera s amerických sitcomov, lepšie potom pôsobí Mufasov (ako neuveriteľne vtipné je to meno) poradca Zazu v originále nadabovaný Rowanom Atkinsonom. Týmto filmom som si chcel iba rozšíriť svoje filmové obzory, skutočný zážitok by to bol pre mňa ak by som ho videl v roku jeho vzniku.