Madison

Krehká blondínka veľkomestská nájde útočisko v náručí ,,divochov", ktorí jej ukážu obrátenú stránku života, bezstarostnú, energickú a vášnivú, aby jej pokojne ubiehajúci život bol znovu pochovaný krutými maniermi Divokého západu. Slávne ikony filmového neba si zahrali v príjemnej romantickej konverzačke, kde sa až v druhej polovici filmu zoznamujete so skutočnými povahovými črtami postáv, nie zrovna očakávanými. Som zaťažená na sladký úsmev Clarka Gablea, ale inak sa mi film chvíľami nepríjemne vliekol, záverečná polhodina však stála za to.

Mimi Leder má švih a hoci sa jej filmy držia prevažne na čistokrvnej ,,popcornovej" úrovni, pokým mi pri megazvodných vizuálnych frekvenciách robí spoločnosť chutný popcorn a nekompromisný milovník komerčnej zábavy, užívateľ Falko , tak sa vonkoncom nemôžem sťažovať. :-) PS: Prvý prezident USA Afroameričan Morgan Freeman? Žeby Američania dopredu tušili? :)

Majster špekulatívnych filmových klenotov ma znovu usadil do kresla a pripravil mi žánrovú lahôdku. Nie je to také pulzujúce ako remake, pretože vzhľadom na dobu, v ktorej vládlo tabu, si Kubrick žiadne vášnivé kreácie nemohol dovoliť, no i tak je to príbeh odvážny, kontroverzný a v neposlednom rade diskutabilný. Lolita je nádherným stvárnením detskej nevinnosti, ktorá postupne dozrieva v dospelú plnohodnotnú ženu, s čím sa zatrpknutý otec-žiarlivec nedokáže zmieriť. Úchvatný film, ktorý napriek dĺžke vôbec nenudí.

Som rada, že som mala možnosť vidieť za sebou hneď dve Lolitky, originál aj remake. Lyne si neodpustil väčšiu sexuálnu dráždivosť, hoci milostných scén sa veľmi nedočkáme, medzi hlavnými postavami to príjemne iskrí a badať medzi nimi akési príjemné elektrizujúce mrazenie. Irons je vynikajúci a Lolitku s legendárnymi brýlami v podaní nádhernej Dominique netreba komentovať. Hudba Ennia Morricone je krásna a jednotlivým scénam dopomáha svojou melanchóliou. Je to pekné, má to pár silných scén, ale na Kubricka to, bohužiaľ, nemá. 70%

Gattaca je zaujímavý sci-fi projekt, ktorý nie je nabitý vizuálnymi pozlátkami, ale napriek tomu zachováva výnimočnú myšlienku. Nie je potrebné klásť rečnícke otázky, keď aj tak všetci vieme, na aké oblasti ľudského poznania je science fiction zameraná. Pohľad do ďalekej budúcnosti mi imponoval a režisérovi sa podarilo načrtnúť ju tak, aby vyznela naturalisticky. Herci výborní, obzvlášť Jude Law a krásna Uma.

Tak ako užívateľ Falko, tiež som podľa názvu usudzovala, že pôjde skôr o nejaký krvilačný thriler s politickým podtónom, namiesto toho som sa dočkala slzopudnej drámičky s familiárnymi úsečkami. Dalo sa na to pozerať, pretože Sean Penn predvádza klasicky jeden zo svojich skvelých hereckých výkonov a film sa drží hlavne na ňom, tiež ma prekvapila Naomi Watts, no v konečnom dôsledku neviem, na čo bola táto snímka zameraná. Bytostné uvedomovanie si podstaty ľudského života? Nemožnosť zmeniť svet či nespravodlivosť? Ľahostajnosť spoločnosti, jedinec proti bezhraničnej tyranii? Bernstein je umelec, čo sa o Muellerovi povedať nedá. A nálepka "based on a true story" to celé korunuje.

Nevedela som, že je Benton tak prešpekulovaný, ale uvedomila som si, že čarokrásna Meryl Streep mala poslúžiť ako kompenzácia relatívne nudného príbehu, ktorý už toľko režisérov dokola omieľa, len im to herci svojimi koncertmi zakaždým uľahčujú. Bez Meryl by to bola fraška... a poriadna.

Psycháče sú mojou šálkou kávy, ale Joanou sa nevyhol prehnanej monotónnosti, ktorú inak nepovažujem za mínus, iba v tejto snímke vyznela prehnane rušivo. Avšak, pozdávala sa mi Kim Basinger s dvoma tvárami a zaujímavá zápletka, škoda, že nie viac obsahovo ,,rozpiplaná".

Možno je film plný klišé, ale rozhodne nenudí a to, čo tu predvádza Ed Harris je neuveriteľné.

Ako dôveryhodne zobrazíme peklo, ak ho neprežijeme na vlastnej koži? Oliver Stone prežil vlastné útrapy, aby nám o tom mohol podávať svedectvá, skrz svoje vlastné zážitky nám predostiera príbeh človeka, ktorý vstupoval do vojny s akousi detskou naivitou a splnením si snov a infantilných predstáv o národných hrdinoch, ktorých peklo posilňuje a vracajú sa ako víťazi... dívame sa dve hodiny na film, pri ktorom nám je jasné, že v tej vojne sa nikto nestáva hrdinom, nikto nezomiera hrdinsky a za vlasť, ale ako úbožiak, ktorý musel prežiť svoju vlastnú vnútornú vojnu, aby sa vrátil do normálneho sveta čoby psychicky zmrzačená troska. Imponuje mi nepriame režisérove zobrazenie vonkajšieho pekla a konfliktov politických velikánov, ktoré sa prelínajú s utrpením človeka a prinášajú bytostné následky. Nádherná hudba, nádherné herecké výkony, nádherný filmový epos...... a ako píše Kleopatra, k nebesiam pozdvihnuté ruky sú tou najúchvatnejšou a najkrutejšou scénou.