Madison

Zbytočne rozťahaná a prekombinovaná scenáristická omáčka, rozdelená na malé a nezaujímavé epizódky, ktoré filmu uberajú tempo a zapríčiňujú neskutočnú nudu. Čo-to občas zachraňujú ironické poznámky na americkú a francúzsku spoločnosť... a ešte Naomi Watts, ktorej sa priestoru, bohužiaľ, veľa neušlo, ale i tak sa ju nedá prehliadnuť a je určite dôveryhodnejšia ako Kate Hudson.

Síce to ma k duchovnej dokonalosti dosť ďaleko, okúzli vás prekrásna vizuálna a hudobná forma, pri ktorej sa budete cítiť ako v raji (na to sú Číňania a Japonci bezkonkurenční experti). Nie je to také hlboké, emocionálne a duchovne pôsobivé ako Tiger a drak, no herecké výkony najmä talentovanej Ziyi Zhang sú presvedčivé a bez problémov vás vtiahnu do deja. Scenáristická zložka je maximálne neoriginálna a na prvý pohľad pripomína romantické klišé amerických milostných trojuholníkov. Pri hlbšej analýze to však pre mňa predstavuje nepodstatný detail, pretože Yimou vsadil na komornosť a city a pojal ich svojským spôsobom, vďaka čomu si toto poetické dielko po obsahovo prázdnom Hrdinovi vychutnáte podstatne viac.

Obdivujem jedinečnú fantáziu režiséra Luca Bessona. Táto snímka si ma získala sympatickým humorom, oslnivou farebnosťou a impozantnými maskami. Taktiež jej nechýbalo skvelé herecké osadenstvo na čele s neuveriteľným Gary Oldmanom, neopakovateľnou Milou Jovovich a na prvý pohľad arogantným Bruceom Willisom. Jediné, čo mu môžem vytknúť, je povrchnosť a obsahová absencia. Pri tomto trikmi nabitom scifi je sotva badateľná, no po dopozeraní sa vo mne nezakorenila nijaká hlbšia myšlienka, ktorá by ma nenechala ľahostajnou. Škoda nevyužitého potenciálu.

Michael Bay je filmový boh, čo sa týka vytvorenia tých najkrajších a najvzrušujúcejších efektných trikov, na ktorých vzniku si dali tvorcovia jednoznačne záležať. Ak bude niekto tvrdiť opak, tak je nekompromisný ignorant :) Pod taktovkou dvoch geniálnych režisérov - Spielberga a Baya, vznikla na maximálne neoriginálnom námete hyper-deštrukčná popcornová zábava, pri ktorej sa ani minútu nebudete nudiť. Na šarme dodávala filmu aj nádherná hudba Stevea Jablonského, veľmi podobná hudobnému štýlu Hansa Zimmera a v niektorých chvíľach mi dokonca pripomínala melódiu z Bayovho predchádzajúceho trháku Ostrov alebo Cameronovho Terminátora 2. Bláznivý scenár je v mnohom podobný Bad Boys, no našťastie nedisponuje vulgárnymi dialógmi a zvrátenou zábavou. Občas Transformeri pôsobia trocha detsky, no spomínané megalomanské explózie sú pastvou pre každého milovníka dokonale štylizovanej akcie. Bayov najnovší trhák si pri kvalitnom zvuku maximálne vychutnáte a ku koncu budete len žasnúť nad Bayovou bezprostrednou genialitou.

Strhujúci debut Mela Gibsona, ktorý bol i predzvesťou jeho sľubne sa vyvíjajúcej kariéry filmového režiséra. Jednoduchý príbeh o chlapcovi a jeho náklonnosti k miestnemu čudákovi opradený dôkladnou štúdiou charakterov a neiritujúci svojou nadmernou dĺžkou alebo prehnanou sentimentálnosťou. Tento film ma chytil hneď od začiatku a scéna, kedy Mel Gibson predvádzal Shakespearovu hru, sa vo mne zakorenila od prvého okamihu.

Najvýstižnejší film ázijskej kinematografie posledných rokov, sprevádzaný jednoduchým, no dojímavým hudobným motívom, ktorý umocňoval duchovný potenciál a oživoval fascinujúce bojové sekvencie. Tiger a drak je epický klenot podfarbený významnými filozofickými myšlienkami a zároveň je filmom, ktorý vo mne pri opakovaných projekciách vyvoláva stále nové dojmy. Pri záverečnej "lietajúcej" scéne do vodopádu naservírovanej so všetkou krehkosťou, som sa cítila ako v raji a Ang Lee mi neskutočne ulahodil. Na ten neopísateľný duchovný pokoj tak rýchlo nezabudnem.

Typické "burtonovské" filmové spracovanie obsiahnuté čiernym humorom a bizarnosťou Eda Wooda, ktorého Johnny Depp stvárnil naozaj vynikajúco. Herci sa vo svojich úlohách vyžívali, čím snímka nadobudla autentický charakter a divákovi nezostáva iné, ako sa vžiť do jednotlivých postáv tohto fenomenálneho diela. Celkový pochmúrny dojem z filmu umocňuje morbídna hudba Howarda Shorea a komediálne ladený scenár v dokonalej harmónii s dobovou úrovňou. Ed Wood je nezabudnuteľné dielo americkej kinematografie, v ktorom Tim Burton dôveryhodne vyjavuje život "toho najhoršieho hollywoodskeho režiséra všetkých čias".

V tomto filme producent Burton takisto ako aj v Mŕtvej neveste, popustil uzdy svojej fantázii a pomáhal pri tvorení originálneho sveta plného zhovorčivých a citlivých kostier sprevádzajúc nádherný hudobný doprovod Dannyho Elfmana, ktorý je úzko spätý s množstvom vtipných a sarkastických narážok a okrášlený krásnou vizuálnou formou. K dosiahnutiu výslednej chuti si režisér Selick neodpustil dávku morbidity, temnej atmosféry a čierneho humoru prinášajúci fascinujúci drajv a inteligentnú zábavu. Pre fanúšikov Tima Burtona a morbídnych príbehov priam stvorené.

Už pri štvrtom pokračovaní bolo cítiť, že režisér pojal spracovanie príbehu o Harry Potterovi netradičným svojským spôsobom, čím sa dosť líšilo od predchádzajúcich dielov. David Yates sa rozhodol ísť v šľapajach Mikea Newella a týmto rozhodnutím stráca snímka poslednú štipku kúzla, ktorým bezprostredne disponovali prvé tri diely. Síce boli pojaté tak trochu "detsky" a určené viac pre menšiu vekovú kategóriu, rozhodne nepostrádali autenticitu a čarovnosť príbehu, ktorá vyžarovala z predchádzajúcich dielov rovnako ako z pútavých knižiek J. K. Rowlingovej. Hoci z piateho Pottera sála perfektne udržované napätie a depresívna atmosféra, ústrední herci, ktorí dopomáhali predchádzajúcim dielom k plnohodnotnému zážitku, sa tentoraz v snímke paradoxne strácajú. Výhodou piateho Pottera je dôveryhodnejšie a temnejšie spracovanie (nad týmto tvrdením by sa dalo taktiež polemizovať, pretože tretí diel určite neprekoná), no rozhodne nemá tendencie k tomu, aby chabou réžiou nahradil Cuarónovho Väzňa z Azkabanu. 4* za unikátnu poslednú polhodinku a Dolores Umbridgeovú. :-)

Mám rada originálnu "bayovskú" zábavu zahŕňajúcu tie najbombastickejšie explózie a výbuchy od úvodných titulkov až po tie záverečné. Zanietení fanúšikovia Michaela Baya však museli byť prinajmenšom trocha sklamaní, pretože Bay si začal spytovať svedomie a uvedomil si, že k uspokojeniu radového diváka nestačí iba strhujúca forma opradená špičkovou akčnosťou. Je skvelé, že sa Bay odklonil od starých zaužívaných praktík a doprial mi čas na spoznanie ústredných hrdinov, aby som si ich mohla obľúbiť a následne im držať palce. Prvá polovica filmu ma nestrhla očakávanou akčnosťou, no žasla som nad obsahovou dôveryhodnosťou, čo sa na priemerné scenáristické pomery Michaela Baya naozaj cení. Logické chyby sa, samozrejme, našli, no druhá polovica filmu disponujúca návratom "starého dobrého Baya" ich dokonale prekrýva. Ostrov je neobvyklým režisérskym počinom, no milovníci "bayovskej" akcie si aj tak prídu na svoje, tentoraz obohatení neočakávanou obsahovou svižnosťou.