Adrian

prilis CGI, tudiz umele s pramalo naozaj kontaktnej akcie; prilis pribehovo riedke; prilis predpovedatelne, prilis zamenitelne recyklovatelne s podobnymi umelinami daneho zanru a cinskej velkovyroby. prilis....(ne)verifikovatelne nudne.

Ocividne pozitiva a negativa sa nedaju minut. Osobne mi ostava povzdych, ze pre akcny zensky zaner v Hollywood style je stiastie a prekliatie, ze Cameron dal svetu Aliens a T2 s modelovymi hrdinkami. Ale aj bez nich je Zoe v mojich ociach nepresvedciva v akcii.

Ta opozicnost na viacerych urovniach (zacina uz v samotnom castingu) je vo vysledku osviezujuca rovnako ako stylicsticky vyborne zvladnute formalne prevedenie, kde "o com" je synergicky zvyraznene audiovizualne hravym "ako". Male pomrknutie na stare wuxia filmy aj prostrednictvom epizodnych uloh pre Jimmyho Wanga a Karu Hui usmev na tvari vycari.

1. seria - 90%; 2. seria - 70% ... P.S: Alice, prosim vrat sa... 3. seria - 90%, 4. seria - 60%, 5. seria - 60%

Let the bullets fly sa aj vdaka svojim mamutim domacim trzbam (k 1. polroku 2011 komercne najuspesnejsi cinsky film) stal par mesiacov po premiere "larger than life" filmovou udalostou doma v Cine. Synergicky v sebe spaja viacero signifikantnych faktorov cinskeho filmu, rovnou mierou k domacej pode ako aj narastajuceho vyznamu na medzinarodnom poli. Potvrdzuje vseobecnu prospesnost zrusenia "filmarskeho banu" pre Wen Jianga; casovym zasadenim (cca rok 1919-1920) a rozharanou strukturou deja, plneho skvelo vysperkovanych dialogov a viacurovnovych schem hry na macku a mys/falosnych identit, skvelo reflektuje chaos doby, kedy po zvrhnuti vladnutia dynastie Qing a pred nastupom komunistickej vlady bolo vladnutie rozdrobene medzi superiacimi vojenskymi velitelmi. Skvele ustredne herecke trio doplnaju slavne tvare v epizodnych ulohach (napr. aj momentalne najuspesnejsi cinsky reziser Feng Xiaogang). Smerom k medzinarodnemu publiku tento film s nadychom "orientalneho westernu" vzdava ciastocne hold Leonemu (podovne ako korejsky The Good, The Bad and the Weird zacina naletom orla na zeleznicnu trat a po nom sa valiaci vlak), v neskorsom priebehu deja su odkazy na zname motivy/osoby zapadneho sveta a postavam su na mainland cinsky film nezvycajne casto vkladane do ust anglicke frazy (doteraz z historickeho hladiska dominanta hlavne HKG, singapur kinematografie),co tvori zaujimavu podruznu liniu k remakom americkych filmov ako cesty "priblizovania" nakladnych domacich blockbusterov aj zapadnemu publiku.

Hned po zhliadnuti prveho dielu som tvrdil, ze dana latka so zvolenym pristupom je idealna kombinacia pre Baya. Druhy diel priniesol sice pre reziserov-megalomanov typicke uskalie "straty sudnosti v naplneni pojmu Think Big", ale aspon ta konstanta "over the top" bola pritomna neustale na vsetkych zlozkach, cim filmu dodavala potrebnu ucelenost. Treti diel je konstrukcny fail, neumerne natiahnuty, postavy bud nadbytocne, alebo v pripade modelingovej zenskej blond akvizicie pre mna iritujuce a asexualne. Zaber, snimanie a tazkotonaznost (ovsem iba v meritkach sucasnych trendov) Battlefield: Chicago je impozantna, zial iba jedine fungujuca v tej spleti podruznych motivov a nekonecneho radu citacii na Bayovu vlastnu tvorbu a dalsich x-blizkych zanrovych klonov.

Kontemplativne. Vztah otec-synovia velmi silno zaposobil, destrukcia zaziteho, resp. predstieraneho radu vyplyvajuca z nepochopenia tiez tala do ziveho, rovnako ako aj vystihnutie evolucnych stupnov a z toho vyplyvajucich rozdielnych prav a povinnosti obyvatelov tejto planety. Bodovo ci 4* alebo 5* je pre mna uplne irelevantne... .[ArtFilmFest 2011]

To, že tam balo viac fórkov ako napr. v Pirátoch 4 som čakal. Bonbónikom bol ovšem fakt, že to má i dobre prestrelený, ovšem plne funkčný príbeh, akciu a fantasticky epickú hudbu.

Alica, bežím o život ako Lola, v krajine zázrakov v ére Jasona Bournea. Wright vsadil hlavne na audiovizualne cukrovinky, orámovanim filmu úvodnou a záverečnou scénou ukazuje druhoradosť príbehu a postavy iba ako figúrky. Odpovede na Hannin život neslúžia pre divákovo rozšírenie obzoru vedomostí, ale účelovo len k rozvinutiu ďalšej sekvencie. 6-7/10.

Na velkom platne, paradoxne aj pri svojom minimalizme, je ta bezutesne depresivna atmosfera beznadeje navykovo pohlcujuca (v obrazovej i zvukovo-hudobnej zlozke). Akcia tiez ziskava na prehladnosti a mozny negativny efekt " iba recyklacia vsetkeho, co ste doteraz mohli vidiet v danom zanri" je zatlaceny do uzadia.