Smok

Film, ktorý zrejme každého diváka donúti zamyslieť sa a nenechá ho chladným. O "aktivistoch" z RAF (pozor nemýliť si s Royal Air Force, Rīgas Autobusu Fabrika, alebo Računarski Fakultet) som doteraz vedel nejaké okrajové fakty z čias, keď som bol mladistvý intelektuál (dnes už mladistvý nie som) a tak celý ich spôsob myslenia a vyjadrovania svojich pocitov mnou celkom pohol a zastihol ma nepripraveného. Tak napríklad ich vyjadrenie "Muž v uniformě je prase, ne člověk. To znamená, že s ním nemluvíme a samozřejmě je normální ho zastřelit." sa bude zdať zdravo uvažujúcemu človeku nepochopiteľné a mne navyše neférové voči napríklad takým železničiarom a ošípaným :) Je jedno či pravicový, alebo ľavicový, extrémizmus v civilizovanej spoločnosti nemá mať miesto, takže BMK, nech je nám takým malým mementom.

Všetky superlatívy na tento film sú oprávnené a je ich tu dosť, takže ich nejdem znovu vypisovať, len dodám, že som zistil, že spojenie sci-fi a komédie v takejto kvalite prudko môžem a Michaela J. Foxa v časoch jeho najväčšej slávy tiež. Squelé.

V historických životopisných filmoch vidím jeden problém. A to, že pre priemerne vzdelaného diváka bude celý film spoilerom a bude sa nudiť. Tvorcom sa však podarilo ma zaujať na plný úväzok obsadením kvalitných anglických hercov, (bravo Mr. Winstone, ako sa vysporiadal s postavou Henricha až do staroby je obdivuhodné) a samotným výberom historického obdobia a života Henricha VIII, ktorého životopis neprestáva šokovať až dodnes. Vo všeobecnosti za jeho vlády platilo, že za status kráľovnej sa kľudne mohli brať rizikové príplatky, keďže mnohé manželky z Henricha doslovne "strácali hlavu". Tento muž celý život zasvätil tvorbe potomstva (hlavne mužského rodu, čo sa mu ale moc nedarilo) či už s manželkami, alebo milenkami a balansovaniu od ľudom zbožňovaného panovníka až k nenávidenému despotovi, ktorého rozhodnutia sa riadili hlavne orgánom od pol pása nižšie. Vynikajúca dvojdielna historická miniséria z Anglicka po roku 1500.

Zase jedna megamasakrálna pecka, ktorá na mňa zaútočila bez vyzvania a v domnení, že si idem pozrieť oddychovú drámičku som sa musel vysporiadať so životným údelom Jean-Dominiqua Baubyho, ktorý aj napriek tomu, čo mu všetko naložil život na plecia, sa so svojim osudom dokázal vysporiadať a dokázal niečo, čo nedokáže ani väčšina zdravých ľudí - napísať knihu a to aj napriek tomu, že dokázal len žmurkať jedným okom. Zase sa mi potvrdzuje stará pravda o tom, že najbrutálnejšie príbehy sa nerodia v hlavách scenáristov, ale priamo v kolobehu života.

Film, v ktorom sa veľa nehovorí, ale mnoho sa povie. Budem zrejme len chváliť to, čo všetci ostatní, ale predovšetkým vďaka veľkolepej výprave a sugestívnej hudbe pána Morriconeho.

Hilary a Jackie je neuveriteľne krásna a citlivo natočená životopisná dráma o dvoch sestrách a jednej chorobe. Aj keď dávam najvyššie hodnotenie a uznávam nesporné kvality filmu, na druhej strane priznávam, že viackrát si film už nepozriem. Tej vážnej hudby bolo na mňa až príliš. Ale to sa zase vo filme o violončelistke asi aj dalo čakať, že?

Vynikajúca smažba od začiatku do konca presne podľa môjho gusta, ktorá ešte naberá na obrátkach, keď vybehne na scénu Kevin.

Uznávam, že moje hodnetenie môže byť mierne neobjektívne, ale film mám odsledovaný bez jediného žmurknutia a so zatajeným dychom. Téma tajných spoločností, histórie kresťanstva a všelijakých tajných šifier s prímesou dobrodružna ma proste fascinuje, o tom niet pochýb.

Vynikajúci športový a dojemný životopisný film o Rubinovi Carterovi, ktorý aktívne boxoval v šesťdesiatych rokoch a vďaka nepriazni osudu, páru neprajníkov a svojej nepoddajnosti si vo svojom živote musel prejsť doslova peklom. Aj napriek vyše dvojhodinovej stopáži nenudiaci film, ktorý ma držal v napätí až do záverečných titulkov. Zase sa mi potvrdilo, že tie najlepšie (ale aj najsmutnejšie) príbehy píše život sám.

Povinnosť pre každého, kto aspoň raz stál na doske so štyrmi kolesami. Realisticky mapuje životné osudy zakladateľov tohto športu v 70tych rokoch a počiatky tohto športu vo Venice CA, od čias absolútnej nekomerčnosti a jazdenia po uliciach "just for fun" až po kupovanie jazdcov skate firmami a následné myšlienkove rozdiely v parte jazdcov stajne Zephyr. Tvorcovia nám ukážu, ako vyzerali prvé súťaže, alebo majstrovstvá sveta, okrajovo sa dotknú aj témy výroby a zlepšovania dosiek, kolies, objasnia divákovi vznik nových trikov a hlavne objavia pre nás jazdenie v bazénoch. Pre mňa veľké potešenie a len dodám, že na trend skateboardingu vo Venice CA zobrazený vo filme, v 80tych rokoch naviazala aj moja obľúbená kapelka Suicidal Tendecies, ale tomu už sa film nevenuje.