Triple H

Z Petra Bebjaka sa stáva asi prvý slovenský režisér čo si osvojuje žáner horor/thriller a nie učí sa, ale vie ako správne a presvedčivo budovať napínavú atmosféru a vyťažiť aj z minimálneho množstva rekvizít a výpravy veľmi funkčný horor/thriller podľa americkej šablóny, ktorý ale stále zostáva tuzemský. Tzn. nie je to len lacná východoeurópska hra na Ameriku, toto je cesta akou si z toho amerického vybrať to správne a dobre to napasovať na slovenské (hotel a kúpele, ktoré sú holt naše skrz naskrz, majú atmosféru a možno sa z nich vizuálne dalo vyťažiť ešte trochu viac). V tomto mi Smršť príde dokonca efektívnejšia ako nedávny Bod obnovy, pretože je formálne a technicky konzistentná a nelepí dokopy kvalitné VFX s rozpadnutými dedinskými dvormi. Dá sa ešte zlepšovať a celok lepšie vyladiť, ale toto je dobrá cesta a film, ktorý si podľa mňa ako podarený môžu dať za klobúk všetci. Maštalír a Geislerová veľmi dobrí. Kombinácia The Shining, A cure for wellness a čiastočne The Ring, ktorá by kľudne mohla mať pokračovanie.

Paradoxné že Garland týmto filmom hlási odchod do režisérskeho dôchodku, keďže sa jedná o asi jeho najlepšie zvládnutý počin, na ktorom je vidieť zúročenie jeho doterajšej práce a stále istejšia ruka. Mal som pocit, že si mohol ešte trochu viac veriť, a dej ešte kus vyostriť (ale nie spôsobom, aby skĺzal k lacnej shock value ako v Men) a postavy prepracovať viac do hĺbky - vlastne sa o nich veľa nedozvieme, nevieme skoro nič z ich osobnej histórie, čo by pomohlo niektorým momentom vyniknúť viac. Alebo trošku pridať popisnosť v tom čo konkrétne k Občianskej vojne viedlo, aké sú ideologické protipóly a pod. Ak by sa týmto rozkladom americkej spoločnosti Garland zaoberal podobne umelecky expresívne a silno, ako napríklad svojho času Coppola, Cimino, či Stone analyzovali vojnu vo Vietname, mohla to byť nová klasika, lebo ingrediencie na to byť klasikou film má. Takýto silný pocit, že to má šťavu sa ale dostaví len raz, v scéne s Jessem Plemonsom a v na nej nadväzujúcej jazde horiacim lesom (ktorá je nasnímaná výborne). A možno to chcelo vymyslieť údernejšiu pointu, lebo výsledný dojem je viac-menej priamočiara road movie cez alternatívnu Ameriku, ktorá je sled epizódiek, na konci ktorých nemá človek pocit že povedali v súhrne niečo zásadné či viac. Zase na druhú stranu celok ladí, funguje, nič v ňom neprekáža, má zaujímavé momenty a o pár rokov neskôr, keď aktuálna kríza a nálady odznejú, môže film získať niečo navyše.

Pozrel som až po aktuálnej "dvojke", a musím povedať, že toto je suma sumárum asi o triedu lepšie a viac-menej ideálny výplachoidný popcorn. Pekný vizuál, sympatickí herci, postavy majú akurát priestoru a celkom fungujú, a akcia je epická a je jej dosť, ale nie toľko že to človeka úplne ohučí a unaví. Aj chápem prečo sa film v kinách ujal a je mi jasné, že nadväzovať naň bolo pomerne ťažké. Možno najideálnejší film celého monsterverse, resp. asi presne cca to čo od toho všetci chceli - aj diváci, aj štúdio, aj fanúšikovia. Síce prosté zaujímavých žánrových experimentov či vychytávok, ktoré robili Godzillu alebo Kong: Skull Island po filmovej stránke kus zaujímavejšie/dospelejšie, ale lepšie vyladené/vybalansované ako celok. ***1/2

Myslím, že toto by mala byť definitívna bodka za monsterverse. Čo bol pre Transformers Last Knight, to je pre monsterverse New Empire. Preplácaná hovadina, bez hlavy a päty, kde sa to rube krížom krážom od začiatku až do konca a na ktorej je veľmi citeľne vidieť doba, v ktorej film vznikol a pocitovo mi to pripomenulo minuloročného tiež podobne ustreleného Flasha. Skrátka či už sú efekty kvalitné a poriadne to rachoce a melie sa, je to už veľká chujovina na kvadrát, ktorá mieša dokopy všetko možné vrátane akéhosi revivalu Skull Island (ktorý bol určite lepší). Nečakal som veľa, ale celkom sklamanie. Najlepšou vecou bolo vidieť v IMAX-e trailer č. 2 na Furiosu, ktorá začína vyzerať naozaj veľmi veľmi podareno, a s malým srdiečkom začínam nejako dúfať, že Millerovi sa podarí zázrak a síce trochu inak, ale znova zanechá dojem silný ako Fury road.

V tomto štádiu už typický moderný, alebo post-moderný produkt vojnového filmu, resp. minimálne filmu o II. svetovej vojne. Žáner dosiahol posledný výrazný kreatívny aj kritický aj komerčný vrchol v roku 1998 Spielbergovým Zachráňte vojaka Ryana, ktorý vtedy pomerne inovatívne do celej veci vniesol pokus o veľmi surový realizmus., a nachádzať stále a stále nové spôsoby ako po 1000. krát inak povedať už 999. krát povedané je oriešok napriek tomu, že obzvlášť dnešná doba si pripomenutie týchto vecí pýta. A tak tu máme nápad, ktorý je zaujímavý a dobrý, ale cca tak prvých 30 minút a potom sledovanie sledu obyčajných výjavov zo života Hossovcov s pocitom "hrôza čo sa deje za plotom" začne byť aj nudné, resp. ten koncept sa na 100+ minút naťahuje pomerne ťažko. A je to nudné o to viac, o čo viac si človek je vedomý, že počas Tretej ríše sa do podobných funkcií dostali ľudia, ktorí ani ako osobnosti, ani ľudia zaujímaví nie sú a Rudolf Hoss medzi túto skupinu asi patril, keďže ako som si to tak preletel, jeho životné ambície sa upreli najprv k armáde, potom medzi vojnou k pomocným prácam na stavbe a potom poďho do NSDAP a o pár rokov už aký pekný dom. Podobných kariérnych rozletov sa objavilo vtedy asi viacero a je to asi tiež symptomatické pre dobu - tzn. čo za inteligenciu a charaktery Tretia ríša preferovala alebo skôr potrebovala v čele svojich "buniek" a prečo práve takíto jedinci boli tí správni. Psychologicky je fascinujúce ako sa dokážu ľudia odosobniť aj od morálne už veľmi diskutabilného a byť spokojní sami so sebou, hoci no na ich obranu možno treba málo uznať, že vlastne na to nemali dovtedy žiadny poriadny precedens a tým pádom ani výchovu a tak si možno naozaj blahoslavene mysleli, že skrátka budú voziť Židov po dodávkach rovno do pece a potom sa pôjde ďalej. Alebo to vedeli? Možno táto psychologická rovina mohla vo filme stáť za hlbší rozbor, keďže aj taký Goebbels sa vyriekol s myšlienkou cca v duchu, že buď vstúpia do histórie ako najväčší štátnici, alebo najväčší zločinci - čiže mysleli si títo ľudia naozaj že im to len tak prejde? Alebo skrátka síce tak nejako v srdci aj vedeli, že si vybrali nie najlepšiu cestu, ale no dom, auto a všetko a ako dlho sme to nemali...no tak hádam to nejako uhráme na konci, nie? Mám pocit že v dnešnej dobe do podobnej mentality začínajú pomaličky, krôčik po krôčiku, poniektorí kráčať tiež a asi budeme musieť čakať čo to prinesie, lebo história sa opakuje, ale nie úplne 1:1. Čiže ako sa píše tuto v sumarizácii, mrazivý snímek Jonathana Glazera je mrazivý, ale len v pár momentoch, a inak je možno aj trochu no nudný a ťahá sa, ale formálne to šmrnc má, nápad je dobrý a za pozretie to aj z tohto dôvodu celkom stojí a dnešná doba tomu čo-to  asi pridáva.

Villeneuve ako keby vedel, že v jednotke sa opatrne rozbiehal a v dvojke to musí rozbaliť naplno, inak... ktovie čo inak. Podobne si musel rukávy vyhrnúť aj Nolan v Temnom rytierovi. Vyšlo to na výbornú, fanúšikovia knihy určite môžu vytknúť skratkovitosť, ale urobiť z Duny blockbuster čo zatlačí divákov do sedačky, poteší fanúšikov aj bežných divákov a zároveň nestratí svoju tvár - lepšie sa to asi nedalo a Villeneuve má po Arrival konečne ten film, ktorý pôsobí ako posun na ďalší level, ktorým uspokojí všetkých a na ktorý čakal. Film robený pre IMAX, kde to duní až sa trápia ušné bubienky a film, ktorý stavia na útoku na sluch pomerne dosť, a určite si zaslúži kino a veľké plátno. Uvidíme ako zareagujú diváci, ale po poslednej polhodine je jasné že toto nie sú úplne Disney Star Wars či len ďalší young adult bavič s fešákom Chalametom, či úplne klasická hero's journey ako jednotka, ale verím že sa to ujme. Chalamet v druhej polovici pomerne aj suverénny a presvedčivý, a konečne poriadnejšie ukázal, že ak ho Hollywood tlačí dopredu, neurobil zase nejakú hroznú chybu. Trojka alebo part 3 byť musí (a nazvať ho Dune Messiah ani netreba, nech sa zachová neoddeliteľnosť, ktorú prvá a druhá kniha podľa všetkého majú mať). Po dlhšom čase človek pri nejakej sérii začína opatrne dúfať, že to najlepšie nás čaká vo finále.

Hollywood má silný rok a každý renomovanejší režisér si realizuje svoje nekompromisné vízie. A medzi všetkými tými 150+ min. opusmi a kadejakými úletmi a Napoleonom, a Vrahmi Mesiaca Kvetov, a pod. sa úplne nenápadne prikradol so svojou víziou Alexander Payne, ktorý natočil tiež niečo od srdca a po svojom, a napriek tomu, že ocenenia smerujú inam, možno aj najlepšie z celého roka a zo všetkých a to čo by pred pár rokmi pôsobilo ako niečo konvenčné a na istotu, pôsobí v dnešnom poli samých výstrednejších režisérskych a iných excesov vlastne príjemne normálne. Holdovers sú film, ktorý sem mohol kľudne priletieť v časovej kapsuli z roku 1975, ak by človek film náhodou zachytil v TV v sobotu večer, ani by možno nepochyboval že sleduje niečo staré. A pritom to staré nie je. Kombinácia Ordinary People, Hala Ashbyho, Dead Poets Society, Dobrý Will Hunting a aj Bokovky, a formálne aj celkovo ohliadnutie za dekádou 70-tych rokov, kedy americká kinematografia a kultúra zažívala asi svoj najvýraznejší kreatívny a komerčný rozmach, predtým než sa rozpustila v rôznych variáciách na seba samú a rôznych modernu hľadajúcich nadstavbách. Pocitovo mi to pripomenulo Prelet nad kukučkiným hniezdom, aj settingom, aj hlavnými postavami, aj uzavretým prostredím, aj tým, že podobne ako Forman, Payne hovorí príbeh predovšetkým o ľuďoch, ich problémoch a nemláti diváka o hlavu žiadnou politickou či inou agendou spôsobom ako je to dnes už pomerne bežné, ale povie toho vlastne veľa o kadečom, ale nikdy sa z centra diania nestrácajú postavy a ich príbeh. A to je z mojej strany subjektívne veľká pochvala, lebo Prelet nad kukučkiným hniezdom je film, ktorý prispel k tomu že som sa o filmy začal zaujímať viac a že mi ho pocitovo a inak niečo takto pekne pripomenie v roku 2024...to by som naozaj nečakal. Scenár aj dialógy sú viac-menej bez chyby, rovnako ako herci, ktorým to perfektne ladí, a Giamatti tu našiel asi svoju životnú úlohu. A ešte fakt parádny soundtrack a tá spomínaná formálna stránka, ktorá sa aj kamerou, obrazom (zrnitosť) aj všetkým drží pocitu, ktorý človek má keď sleduje staré klasiky zo 70-tych rokov, alebo cca tak do r. 1980. Payne natočil asi svoj najlepší film, ktorý obstojí aj dnes a vzdáva naozaj pekný hold časom, ktoré sa pre Ameriku s každým ďalším rokom javia už ako nostalgický zenit, kedy americká kinematografia nebola natoľko preplnená a presýtená všetkým možným, že už sa ani nedá pobadať čo je vlastne jej štýl - a filmovým a iným časom na ktoré sa dá už len spomínať a na ktoré sa krajšie ako v Holdovers spomínať hádam ani nedá. Podceňovaný čierny kôň tohtoročnej awards season, ktorý veľa ocenení asi nepozbiera, a zase ak uspeje Oppenheimer, nie je to žiadna hanba, ale možno je to aj dobre, lebo tento film tie stavovské ovácie a oslavné vence nepotrebuje, on si ich pomaly získa u divákov sám a nech radšej zostane mierne stranou, lebo tam mu to pristane najviac ako keby sa okolo neho mala vytvoriť aura povinnej klasiky, ktorá potom môže pôsobiť ako preceňovaná. Pre mňa film, ktorý uvidím ešte viackrát a určite sa k nemu vrátim častejšie ako k hocičomu inému z uplynulého roka.

O filme som okrem základnej premisy nič nevedel a nechápal som keď som pri rezervácii videl disclaimer "Nevhodné a neprístupné pre maloletých do 18 rokov a to ani v sprievode rodiča.", ktorý sa práve často nevidí. Po prvej hodine mi bolo jasné prečo tam je a úprimne poviem, že som pomerne prekvapený, že Emma Stone na niečo podobné kývla, v zmysle že je etablovaný A-lister, ktorý má už doma aj to prestížne ocenenie a teda až takto no povedzme expresívny film by som od nej nečakal. Nie je moja obľúbenkyňa a ani tu by som ju nepasoval na nejaké herecké absolutórium, ale nasadenie sa jej uprieť nedá. Ja by som možno prihodil ešte nejaký make-up či kontaktné šošovky, alebo niečo povrchné, aby bolo jasné že Bella je teda tá "Frankesteinova dcéra". Dafoe je štandardne veľmi dobrý, ale Ruffalo sa vytiahol asi najviac, lebo v podobnej úlohe som ho ešte nevidel, a zahral ju dosť dobre a uňho mi tie nominácie na ceny aj dávajú význam. Výtvarná stránka a výprava a kostýmy sú na tom celom asi najlepšie, tá kombinácia steam punku, Buriana, Burtona, Čarodejník z krajiny Oz (šaty Belly určite nie náhodou pripomínajú šaty Dorothy), Alica v Krajine Zázrakov, alebo Cesta na Mesiac Georgea Méliésa - je tam toho dosť a tu sa páni umelci naozaj vyřádili a podľa mňa to stojí za to. Príbeh je rámcovo aj celkovo inak prekvapivo konvenčný, ono ak si človek odmyslí všetky tie vizuálne a sexuálne a iné divokosti, tak je to klasická coming of age story, tzn. štruktúrou je ten film vlastne úplne učebnicovo akademický. Neviem či by som to pasoval na film roku, a určite by mne osobe nevadilo menej mužských prirodzení a zadkov, ale je to dobre spravená vec a paradoxne asi zatiaľ masovo najprístupnejší Lanthimos, napriek tomu že formálne sa z reťaze odtrhol najviac.

Novodobé komiksáky započaté X-Men v r. 2000 týmto, možno s výnimkou vecí ako Catwoman z 2004-teho, dopadajú na svoje pomyselné dno a to som do filmu išiel naozaj len s očakávaním jednoduchej, tej najmenej ambicióznej zábavy. Sony Spiderverse spin-offy sú progresívne ale zjavne stále horšie - tzn. Venom bol zábava, lebo béčkový materiál pozdvihol áčkový tím ako síce zvláštne obsadený, ale veľmi snaživý Hardy, Williams, Fleischer, Libatique a Goransson. Morbia som nevidel, ale pôsobí to ako béčkový/céčkový materiál, ktorý no nie rovnako áčkový, ale stále objektívne silný tím nepozdvihol. Venom dvojka bol veľmi draho a luxusne spravený neambiciózny polotovar, ktorý opäť kvalitný tím udržal v nejakých mantineloch. A Madame Web je pomaly céčkový materiál, ktorý dostal podobný tím, a ktovie ako dopadne Venom 3, ktorého zostava sa uberá tiež no nie najlepším smerom. Tzn. Madam Web nemá už ani skúseného solídneho režiséra ako Fleischer či Espinosa, ktorí žánrové zábavy vedia, ale režisérku ktorá robila jednotlivo nejaké TV epizódy a jeden TV film a výsledok no aj tak sklamal, lebo budget bol slušný a minimálne Mauro Fiore je pán kameraman, ale nevyčaroval tu zhola nič. Dakota Johnson je slabá, mdlá, nie je to dobrý casting, chémia s ostatnými nefunguje, ten superhero origin blueprint už je tu veľmi vyblednutý a blbý a pro forma, villain slabý, previazanie so Spider-Manom možno aj trochu smiešne a tiež len aby sa nepovedalo. Skrátka na poli veľkorozpočtových komiksákov možno aj už hanba pre áčkové štúdio, že mu nevadí naliať do filmu a marketingu cez 100+ mil. a pustiť von niečo podobné, čo môže pridanú hodnotu získať asi len ako guilty pleasure (na ktoré nábeh je, lebo film je nechcene smiešny viackrát), alebo no možno sa urodí pár hlasov, ktoré sa budú snažiť prebiť negativitu štýlom "co se řeší, bylo to na pohodu". Ale objektívne je to na high budget komiksáky veľká slabota, a predpokladám, že film v kinách úplne vybuchne, tzn. že sa nezarobí ani 100 mil. Myslím, že komiksové filmy začínajú byť zrelé na to, aby si DC aj Marvel dali na chvíľu pauzu, a možno aby sa Nolan, Bale, Freeman a spol. vrátili ešte raz k Temnému rytierovi, aby tú záplavu sklamaní trochu vyvážili.

Vaughn si už tak nejako ide svoje a zatiaľ nenašiel spôsob ako svoj štýl povedzme posunúť niekam inam, lebo no on ho posúvať možno ani nechce, alebo nevie. Tzn. ten na maximum našlápnutý príval nápadov a akcie a humoru, kvôli ktorému tak dobre fungoval Kick-Ass, X-Men: First Class a prvý Kingsman je tu opäť, len tentokrát o jeden a pol rýchlostného stupňa pomalší a kľudnejší a prekombinovanosť už je aj trochu opozeraná a trošku strojená a nasilu. Herci to mohli zachrániť, ale Rockwella ako keby to vôbec nebavilo a chýba mu jeho obvyklá iskra, s Bryce Dallas Howard mu to práve 2x neladí a len sem-tam ich výmeny majú tú správnu chémiu a dynamiku. Každopádne som sa ale nenudil, stále je to pohodová, dobrá zábava a Vaughn sa vo svete Kingsman a špiónskych hříčiek a Kick-Ass už zjavne ustálil, alebo minimálne to zamýšľa. Nízke tržby Argylle mu tie plány asi trochu narušia, resp. mohli by, ale zase - v dobe kedy sú budgety filmov na stream stále prebiehajúca zlatá horúčka, kde sa rozhadzujú stá milióny krížom krážom a Applu zjavne nevadí utopiť v niečom takomto 200 miliónov v snahe sa nejako doťahovať na konkurenciu, ktorá je aj tak v nedohľadne...uvidíme.