Triple H

Podobne ako Us. Veľmi dobrý až výborný nápad, ale Peele okolo neho znova nedokázal vybudovať dobrý film a dokonca si začal trošku ulietavať aj na komentovaní šoubiznisu, svojských poctách kinematografii a pod. Skrátka aj tu platí, že tomu celému chýba systém, jasnejšie a lepšie definované postavy a ich vzťahy (a motivácie), že logika má zbytočné diery, chýba aj napätie a akýkoľvek drive či gradácia. Skrátka úplný mišmaš. Podľa mňa prirovnanie Peelea k Shyamalanovi nie je vôbec od veci, ale Us a Nope majú nepochybne bližšie k After Earth, Happening, Old, a pod. než k Shyamalanovým najlepším kusom a myslím že Peele nie je ani rovnako zručný v budovaní atmosféry a pod. Fakt sa mi páči jeho originálnosť aj nápaditosť a budem jeho filmy sledovať ďalej podobne ako stále sledujem Shyamalana, ale fakt by sa mu zišiel neviem šikovný dramaturg alebo niekoho kto odfiltruje zlé nápady od dobrých a pomôže Peeleovi to celé zabaliť do fakt dobrého celku (podobne ako ním bolo napríklad Get Out).

S fázou 4 to drhne a myslím že sa objektívne dá povedať že prišiel pokles, ktorý sa po vrchole Infinity war/Endgame asi dal čakať. Eternals, Shang-Chi, Thor, Doctor Strange sklamali, Black Widow bola prekvapivo solídna a No Way Home perfektný, ale nutné dodať že predovšetkým vďaka opieraniu sa o nostalgiu a lebo Holland je v úlohe veľmi dobrý. Shang-Chi sa stále drží overeného receptu, len ten recept už je taký starý a zárobky také garantované, že už je to proste v tomto prípade naozaj len polotovar bez chuti či zápachu. Hlavný hrdina charizmy veľa nepobral, veteráni Tony Leung a Michelle Yeoh nemajú veľmi čo a Awkwafina...to je niečo hrozné, to musí byť nejaká tlačenka, inak si ju vysvetliť neviem. Kingsleyho účasť úplne zbytočná a celé sa to aj dosť vlečie. Povinná rutina na ceste ku Kangovi a popravde som prekvapený že Cretton po tomto dostal Avengers keďže ani vizuálne to nestrhlo ani trochu.

Zhruba to čo si človek predstaví pod slovami "Predátor od Disneyho". Pripomenulo mi to Alpha z r. 2018, len obohatené o predátoriu akciu. Plagátové západy Slnka, malebná príroda, Indiáni čistunkí, voňavučkí, s peknými fresh účesmi a prejavom (dikcia aj gestá) moderných ľudí, zlatý kňučiaci havko, a coming of age príbeh o mladom dievčati čo mu mačo chlapáci neprajú a ona im to všetkým ukáže. A do toho Predátor, čo masakruje s chuťou a ten R-kový rating tak pri akcii nie je len pro forma. A keďže u Disneyho peniaze sú, všetko je spravené pekne a podaril sa aj update designu Predátora. Film sa rozumne drží pri zemi a nesnaží sa byť ničím iným než zábavnou jednohubkou a výsledok tak skrátka funguje lebo len na love a hre mačky s myšou. A je to pokračovanie tým pádom možno aj lepšie ako dvojka, Predators a Blackov v porovnaní predsa len preplácaný a unavenejsi pokus o modernizáciu značky. Toto je určite lepší a efektívnejší smer. Záverečný súboj som úplne nebral, ale inak vsehovsudy veľmi fajn.

Disney Derricksonovi nedovolil Strangea 2 urobiť ešte viac hororovejším, tak odišiel urobiť si poctivý horor po svojom. Preto prekvapí, že výsledok nie je ani návrat k žánrovým koreňom, ale akási hororová bájka, z ktorej cítiť mainstreamové skúsenosti u Disneyho a snahu o rodinnosť či family-friendly univerzálnosť. Koncepčne/pocitovo sme bližšie Stranger Things a Super 8 (aj vzhľadom na hlavných detských hrdinov) než Sinister alebo Exorcism of Emily Rose, resp. niekde na pomedzí medzi týmito vecami. Ako keby sa Derricksonovi už do vôd naozaj naozaj poctivého hororu ani veľmi nechcelo.  Mne osobne takýto vývoj až tak neprekáža, ale čo zamrzí je slabý scenár, resp. možno aj predloha Kinga Jr. Priveľa logických lapsusov (okno v pivnici je top), dosť neobratný vývoj niektorých postáv (otec) a chýba jasnejšie (alebo akékoľvek) vysvetlenie niektorých vecí. Po pomerne silnom hype sklamanie napriek tomu, že je vidno že Derrickson atmosféru a žáner má v malíčku. Ethan Hawke ako únosca veľmi dobrý až výborný.

Waititiho štýl mi nikdy úplne nesedel, ale v Ragnaroku vydal so snaživými hercami za niečo celkom osviežujúce a sympatické. Tu zostal slabší odvar, ktorý síce chce byť naďalej odviazaný, ale súčasne si tak veľmi dáva pozor aby úplne neuletel (čo sa ponúkalo), že nakoniec nie je nijaký. Chápem (myslím) prečo sa Waititi držal trochu na uzde a je to pomerne uvedomelé a rozumné - výsledok zachránil od úplnej frašky, ale za cenu že je bez chuti a zápachu. Ťažko povedať či mu to mať za zlé, lebo mal v zásade len dve možnosti - buď v tej fraškovosti a komediálnosti ešte pridať, alebo ich kus umierniť, pričom za oba výsledky by tak či onak schytal aj kritiku. To je možno nevyhnutný dôsledok a úskalie celého jeho prístupu - skrátka keď posuniete nejakú postavu a jej svet do sebaparódie a cirkusu, ťažko sa vám odtiaľ vracia naspäť, alebo stavia na takých základoch ďalej. Bale popravde sklamal, jeho postava nemá dramatický náboj takej sily, aký si od nej tvorcovia možno sľubovali a Bale IMO dosť prehráva a nie v dobrom. Nie natoľko že by niečo výraznejšie pokazil, ale MCU a Waititi mu podľa mňa nesadli - na jeho pomery a štandard je jeho výkon skoro až nepresvedčivý alebo nie úplne zvládnutý, čo je škoda. Ani Hemsworth nemá úplne svoj štandardný šarm a film tak vytrháva pár podarenejších vtípkov a Natalie Portman a jej dejová línia, ktorá má aj silnejšie emócie a je svojím obsahom pomerne kontrastná s tým čo v marvelovkach mávame bežne. A je možno škoda, že Waititi v tej dramatickosti nepritlačil pedál ešte trochu viac, myslím že po 11-tich rokoch od prvého Thora a po oscarovom Jojo Rabbit si to mohol dovoliť. A môj subjektívny dojem je, že podobne ako pri poslednom Strangeovi začína byť cítiť únava materiálu a franchise fatigue - prvá potitulková scéna to len podčiarkuje. A bude zaujímavé čo bude ďalej, lebo keď uvážim všetko od Endgame, začínam mať dojem, že Fáza 4 funguje najlepšie keď sa nostalgicky ohliada dozadu alebo keď žmýka emócie a pohyb vpred či novým smerom veľmi nevychádza a určite ani zďaleka tak ako počas Fáz 1 až 3. Čo vlastne ani neprekvapí - skrátka tá krasojízda započatá prvým Iron Manom už začína trošku strácať dych, za čo sa ale po 14-tich rokoch určite nemusí nikto zo zúčastnených hanbiť. Ale ak to pôjde takto ďalej a ak sa to začne odrážať aj na tržbách, Downeyho a Evansa bude Feige a Disney vyťahovať z rukáva možno skôr ako pôvodne plánovali. **1/2

Nie všetky epizódky sú top, niektoré sa tvária ako omnoho viac než v skutočnosti sú (napr. Shape Shifters, Ice Age), ale celkovo je radosť sledovať takúto krásnu kompiláciu nápadov a kreativity, ktoré inak v mainstreame veľmi nevidíme a ktoré tu dostali na úrovni platformu a priestor, aby mohli vyniknúť. Animácia je na veľmi vysokej úrovni a príkladne Greta v Beyond the Aquila Rift je v pár scénach pomaly už lepšia ako skutočný herec. Za mňa sú top epizódy Sonnie's Edge, The Witness, Snow in the Desert, Pop Squad, Zima Blue a úplne najviac Beyond the Aquila Rift, Bad Travelling, Jibaro a Swarm, čo sú každá svojím spôsobom ale fakt už pomaly geniálne vymyslené a zrealizované veci. Márne nie sú ani Secret War, Helping Hand, Life Hutch, Drowned Giant. A pobavili Three Robots, All Through the House a Night of the mini Dead. Z poniektorých by sa dali spraviť top celovečerné filmy. Jibaro napríklad považujem za ukážkového zástupcu niečoho v jadre tradičného, ale inak nápaditého, progresívneho a fakt dobre vymysleného. Podobné pocity som mával svojho času z filmov ako Fight Club, alebo naposledy možno Fury Road.

Garland je debil, alebo mu preskočilo. Už dlho sa mi nestalo, že som od filmu musel odvracať zrak, ale to čo sa dialo v záverečnej štvrťhodinke...to by zapasovalo aj v Ľudskej stonožke.... som prekvapený že autor myšlienkovo inak zaujímavých alebo nie hlúpych vecí vecí ako Pláž, 28 dní potom, Sunshine či Ex Machina je schopný vyprodukovať takýto odpad a pustiť to von. Čo vlastne chcel povedať?  Povedal si že skombinuje a tromfne mother! a Titane? Tzn. že diváka zaváľa biblickými a genderovými metaforami, ktoré sú striedme asi ako rana z kanónu? Je cítiť #metoo vplyv, a pointou  mal byť asi náš prvotný hriech, naša vrodená nátura, ktorá sa napriek rôznym osobnostným či osobným prejavom, povahám a generáciám nemení a je odsúdená cyklit sa stále v tých istých vzorcoch správania. A je v tom niečo aj o vzťahoch žien s rôznymi typmi mužov počas ich života. Mužská prirodzenosť dostáva na frak a je vykreslená  ako niečo až pomerne odporné a nechutne násilné, niečo čo sa nikdy neuchochmesí, ani v situácii kedy už by to dávno bolo vhodné. Čiže na to ako vážne Garland všetky výjavy prezentuje a ako sofistikovane sa film tvári, je pointa strašne prvoplánová až banálna. Ťažký, ťažký úlet, kde je škoda inak sľubného začiatku a Garlandovho už dosť vybrúseného citu pre atmosféru.

Luhrmannov zrejme životný výkon a opus magnum, kde našiel ideálnu látku pre svoj typický na hranicu dotiahnutý gýč a zároveň látku, ktorá umožňujúcu jeho mash-upovému (zaznejú aj Backstreet Boys!), videoklipovému štýlu platiť za vyváženú, vyzretú a kvalitnú filmárčinu. A kto iný bol vlastne lepší adept na režisérsku stoličku filmu o ikone, ktorá náhle vybuchla ako supernova a rovnako rýchlo horela a prešla všetkými fázami šoubizovej kariéry až predčasne nadobro vyhasla? Persóny, ktorá  je natoľko sprofanovaná a natoľko imitovaná a parodovaná, že už z nej vo všeobecnom povedomí zostala len vzdialená ozvena pár prevarených šlágrov, krstné meno a gýčová škatuľka mača s úškrnom v excentrickom odeve a bokombradami? Kto iný by dokázal moderne ale s rešpektom k histórii, a s energiou a pompéznosťou, ktorú si podobná persóna pýta, kult tejto osobnosti oživiť, dekonštruovať ho a súčasne tej osobnosti vzdať hold tak, že Elvis asi po prvý krát od svojej smrti bude aj inými ľuďmi než vernými fanúšikmi vnímaný ako človek z mäsa a kostí, neparodicky a vyvolá aj inú emóciu než ironický úsmev? A vo vedľajšom pláne, v čase kedy sa Amerika a svet nachádza v akomsi prebiehajúcom historickom míľniku, je Elvis aj ohliadnutie za časmi, kedy americká kultúra mala ruku najvyššie a zvyšok prvého sveta sa len pozeral a imitoval. A len málokto či máločo je tak americké ako Elvis (čo Luhrmann ale mimochodom nezdôrazňuje, toto nie je patriotická óda). Je to príbeh, ktorý na stole musel za uplynulé dekády ležať producentom už nespočetnekrát, ale príbeh, v ktorom práve pre až karikatúrnosť odkazu Elvisa nikto nevidel asi žiadny osobitný potenciál. A pritom vo filme je kondenzát všetkého čo si človek môže predstaviť pod kombináciou pojmov „šoubiznis“ a „(nielen) americká kultúra“ a "silný príbeh". Je v tom aj kus histórie, keďže Elvis predsa len ukradol svoj štýl černochom a predal ho belochom ešte predtým ako prebehlo Civil Rights Movement, bol v Armáde, zažil atentáty na Martina Luthera Kinga aj oboch Kennedyovcov, za jeho života prebehol Vietnam, zažil evolúciu kinematografie a filmového herectva skrze nástup Marlona Branda, a jeho kariérna trajektória je blueprint pre mnohé veci čo nasledovali, vrátane predaja merchandiseu a imidžu budovaného skrze bulvár a médiá. Nikde sa nezastavujeme nadlho, tieto veci sú pridanou informačnou a kontextuálnou hodnotou, prioritne je to napriek všetkému okolo o vzostupe, vrchole a páde jedného človeka, o jeho "šikovnom" promotérovi a o rozpade jednej rodiny, ktorá prišla k rozprávkovým peniazom, aby ich ten luxus a výslnie tak či onak rozdelili a zničili. Elvis si úskalia slávy odkrútil za všetky mega hviezdy čo prišli po ňom v zrýchlenom konaní a v 42-och z neho zostala už len sebou samým a všetkými naokolo (vrátane vlastnej rodiny) vyčerpaná troska, ktorej nezostávalo už asi nič než len to posledné. Film demýtizuje, ale mýtus aj upevňuje a vynecháva niektoré zaujímavé informácie, predovšetkým Elvisovu záľubu v dievčatách okolo 14 rokov, ktorá nevedno kedy začala a kedy skončila, ale minimálne sa vie, že mal 24 keď začal randiť so 14-ročnou Priscillou (čo film nespomenie a čo nevyhnutne asi viedlo do ich svadby o niekoľko rokov neskôr, lebo túto potenciálnu PR-ovú katastrofu bolo potrebné zažehnať). Chýba aj stretnutie s Nixonom, ktoré bolo  zaujímavou momentkou Elvisovej snahy o určitú komunitnú uvedomelosť. Drogy a ostatné zálety tu samozrejme sú, ale podané spôsobom ako v jadre slušného chlapca z malej dediny zdecimoval skazený šoubiznis, čo síce je zjednodušené, ale možno nejako aj pravda. Luhrmann skrátka nemá ambíciu, aby divák odchádzal z kina s pocitom, že sledoval nejakého nesympatického degeneráta, čo možno je jednak jeho vlastný kalkul ale je to možno vzhľadom na zaprášenosť ikony aj na mieste. Keby Elvis bol v jadre sviňa, asi by sa to o ňom už dávno vedelo (alebo sa to dozvieme teraz?). Hanksov prepálený výkon by inokedy bol ťažko stráviteľný, ale v Luhrmannovom svete si naň človek zvykne a možno práve Hanks pod maskou pomáha predať to prečo Elvis Parkerovi dôveroval a nasadenie sa jeho výkonu uprieť nedá. A síce nechápem úplne ako mohla úloha ujsť Milesovi Tellerovi, ale Austin Butler obstál na výbornú. Vyšší vek som mu keďže je veľmi mladý uveril len s prižmúrenými očami, ale to Luhrmann celkom šikovne zakryl a Butler do toho dal skutočne asi maximum čo bolo v jeho silách, aby z Elvisa nerobil karikatúru a aby mu divák cez rôzne poklesky naďalej fandil. A nasadenie v hudobných číslach (obzvlášť vo Vegas) je naozaj tour de force výkon, ktorý táto biografia potrebovala. A keď ku koncu začne Unchained Melody a blížime sa do finále, ktoré aj tak každý pozná, divákovi dôjde, že Luhrmannovi sa podaril husársky kúsok - že ho príbeh o Elvisovi, tom skrz nasrkz americkom mačovi čo sa vytučnený predávkoval a zomrel ako zomrel, nejako dostal.

Po hype o najhororovejšej či najdrsnejšej marvelovke som tam toho hororu veľa nenašiel. Pár vecí objektívne je mimo bežné Disney štandardy, ale nič čo by ľubovoľnej ratolesti malo spôsobovať traumu, alebo čo by divákovi čo už čo-to videl mohlo zdvihnúť tep. Okrem toho je Strange 2 guláš všelijakého mávania rukami, kolotočového čárymáryovania, z prstu vycucanej ezoteriky, skákania z univerza do univerza, pózovania nových tvárí/navrátilcov, aby fanúšikovia mohli vyskočiť zo stoličky so slovami "aha, aha, aj tento tam je". Mne to prišlo často ale viac prvoplánové a smiešne než cool. Onen multiverzový nápad slúži len ako efektné krovie, intro jednej v MCU doteraz nevidenej postavy ma nechalo úplne chladným (a casting síce je trendy, ale ja by som volil asi niekoho iného), cameo druhej z úplne inej série úplne zbytočné a potitulková scéna s jednou mega hviezdou mi už prišla ako moment, kedy MCU po 28-ich filmoch a asi ďalších 10-tich seriáloch začína v snahe o cool momenty preskakovať onoho v zámorí v podobných prípadoch skloňovaného žraloka. A viem, že sme v MCU a u Disneyho, ale Strange naozaj nemusí byť Peter Parker 2 a sypať v každej druhej scéne pubertálne hlášky. Podobne chladným ma nechal aj prvý Strange, čiže možno si Feige a spol. v tejto sérii len vyberajú slabšie chvíľky, resp. sa jedná o postavu, ktorá je ťažšie filmovo uchopiteľná. A zrejme neskôr zase príde niečo ako Infinity war či No Way Home čo bude niekde inde a možno sa v takto obrovskej frančíze slabšie veci vyskytnúť musia. Každopádne pokiaľ sú hlasy (a sú), ktoré Marvel označujú len za prvoplánovú, umelohmotnú, polotovarovú pásovú výrobu, tento film podobné predsudky napĺňa.

Už pomerne sťažka dýchajúca nostalgia a snaha o epické, veľkolepé finále, ktoré sa ale len ťažko dá vyrobiť v sérii, ktorá si naň nepripravila pôdu a mala ambíciu byť len zábavnou oddychovkou. V závere Fallen kingdom nastrelený koncept o dinosauroch plne zaintegrovaných do našej súdobej fauny a aj nášho moderného spôsobu života sa ukázal ako pomerne oriešok, ktorý sa Trevorrow rozhodol viac-menej odignorovať a príbeh ním len rámcovo ohraničil. Možno sa z toho dalo vydolovať o dosť viac, ale to by sa muselo radikálnejšie otočiť kormidlom. A tak dostávame tradičnú zostavu hrdinov, ktorí sa ocitnú v high tech rezervácii, v ktorej sa síce na ničom nešetrilo, ale kde sa všetko samozrejme poserie. Mne osobne by táto neobjavnosť ani nevadila, ale problém je že film sa aj vlečie, chýba podarenejší humor a tvorcovia síce maskujú klasickú príbehovú kostru rôznymi presunmi z bodu A do bodu B, ktoré len motajú dej, a asi 10-timi novými saurami, ale únavu materiálu ňou úplne nezakryjú. Eko-friendly myšlienkový presah a akési podčiarknutie, že vždy keď človek znásilňuje prírodu sa mu to nejako vypomstí, je tiež už len takou povinnou proprietou, o ktorú Trevorrow síce opiera motivácie všetkých zúčastnených, ktorá ale paradoxne vôbec nevyniká a ktorá nie je podaná tak rozumne či efektívne ako v staručkej jednotke (scéna kde Malcolm, Hammond, Ellie a Grant debatujú o etickej či inej diskutabilnosti klonovania zvierat je v tomto smere stále najlepšia). Škoda je aj hercov, lebo aj mladá aj stará zostava je sympatická v predchádzajúcich filmoch, a aj sa v rámci možností snažia, sú ale nevyužití, ich chémia do seba úplne nezaklapne a narážajú na seba takmer výlučne na báze deus ex machina. Zamrzí to hlavne pri navrátilcoch Laure Dern a Samovi Neillovi, ktorí ale jediní obstarajú tých pár trošku emotívnejších momentíkov. Myslím, že je na čase túto sériu zase na chvíľu nechať spať.